Vykonateľnosť rozsudku na peňažné plnenie: Podmienky, odklady a automatický odkladný účinok dovolania

Tento článok sa zameriava na problematiku vykonateľnosti rozsudkov na peňažné plnenie v slovenskom právnom systéme. Analyzuje podmienky, za ktorých rozsudok nadobúda vykonateľnosť, možnosti odkladu vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia na návrh dovolateľa, a tiež sa venuje novému inštitútu automatického odkladného účinku dovolania v zmenkových konaniach.

Právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí

Na úvod je dôležité rozlíšiť dva kľúčové pojmy: právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí.

Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá zabezpečuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Právna teória rozlišuje:

• Formálnu právoplatnosť: Rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).
• Materiálnu právoplatnosť: Nemožnosť opätovne rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP - prekážka res iudicata).

Rozhodnutie sa stáva právoplatným márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania, alebo momentom doručenia, ak odvolanie nie je prípustné alebo sa strana vzdala práva na odvolanie.

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktoré ukladá povinnosť plniť. Znamená to, že povinnosť uložená v rozhodnutí môže byť priamo a bezprostredne vynútená zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle § 232 ods. 3 CSP 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. Pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia.

Odklad právoplatnosti a vykonateľnosti

Civilný sporový poriadok (CSP) zaviedol inštitút odkladu právoplatnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním na návrh dovolateľa. Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti spočíva v tom, že ak napadnuté rozhodnutie ukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho vykonateľnosť - a naopak, ak napadnuté rozhodnutie neukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho právoplatnosť.

Základnou podmienkou pre odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti je podanie návrhu zo strany dovolateľa. Dovolateľ môže tento návrh podať v priebehu celého konania - teda aj súčasne s dovolaním, najneskôr však do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní. Pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“.

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Odloženie právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia je vážny zásah do právnej istoty strany, v ktorej prospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Dovolací súd musí preto starostlivo zvážiť, či existujú dostatočne závažné dôvody na to, aby toto svoje oprávnenie využil. Zákonodarca pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ nešpecifikuje. Judikatúra a právna teória však medzi takéto dôvody zaraďujú najmä:

• Hrozba nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy: Pôjde o prípady, kedy bude pravdepodobné, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené, pričom následky tohto rozhodnutia nebude možné zvrátiť. Súd musí preskúmať, či ujma, ktorá hrozí dovolateľovi (povinnému) v prípade núteného výkonu rozhodnutia, je väčšia ako ujma hroziaca oprávnenému v prípade odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
• Výkonom rozhodnutia by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti napadnutého rozhodnutia „iba v prípadoch, keď predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby zabránil jeho realizácii, a tým aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého rozhodnutia.“

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Osobitosti odkladu vykonateľnosti na návrh dovolateľa

Vykonateľnosť sa spája iba s rozhodnutiami, ktoré znejú na plnenie. Ak nútený výkon (exekúcia) napadnutého rozhodnutia ešte nezačal, uznesenie o povolení odkladu vykonateľnosti bude mať za následok, že ani nezačne. Ak už exekúcia prebieha, momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia - vedená na podklade napadnutého rozhodnutia - odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

Osobitosti odkladu právoplatnosti na návrh dovolateľa

Do zavedenia inštitútu odkladu právoplatnosti v CSP, dovolateľ, ktorý chcel zabrániť nepriaznivým dôsledkom právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré neznelo na plnenie) mal možnosť sa brániť jedine návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom následne rozhodoval súd prvej inštancie - čo bolo celkom zjavne neúčelné a zdĺhavé. Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti - teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. 2 CSP však platí, že odkladom právoplatnosti nie je dotknutá aplikácia ustanovenia § 230 CSP zakazujúceho opätovné prejednávanie a rozhodovanie v už právoplatne rozhodnutých veciach (prekážka res iudicata).

Rozhodovanie dovolacieho súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti

Dovolateľ môže návrh na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti podať kedykoľvek v priebehu dovolacieho konania. Ak dovolací súd návrhu vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. V prípade, že dovolací súd návrhu nevyhovie, nevydáva žiadne osobitné uznesenie - túto skutočnosť iba zaznačí do súdneho spisu. Uznesenie, ktorým dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii napadnutého rozhodnutia - teda aj voči exekučnému súdu, alebo aj katastru nehnuteľností.

Automatický odkladný účinok dovolania v zmenkových konaniach

S účinnosťou od 12. decembra 2018 bola novelou vložená do § 444 CSP nový odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, keď bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva už momentom samotného podania dovolania - obdobne ako pri odvolaní.

Účelom tejto úpravy je podľa dôvodovej správy snaha o zamedzenie zneužívania zmeniek k podvodnému obohateniu rôznych osôb, či zahraničných spoločností s neznámou vlastníckou štruktúrou, a to v reakcii na aktuálnu spoločenskú situáciu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza: „Účelom návrhu zákona je zabezpečiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ak existuje objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora a ak povinnému výkonom exekúcie hrozí výrazný zásah do jeho majetku, a tým zvýšiť právnu istotu žalovaných v takýchto konaniach.“

Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia

Schválené znenie novely však nie je v súlade s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že odkladný účinok dovolania má nastať vtedy, keď sa v konaní uplatňuje zmenkový nárok, a zároveň existuje „objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania.“ Termínom „zákonné dôvody na podanie dovolania“ je pritom potrebné rozumieť dôvody prípustnosti dovolania.

Podľa dôvodovej správy mal zákonodarca teda v úmysle naviazať odkladný účinok dovolania na podmienku existencie objektívnej pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia - ktorá má byť vyjadrená naplnením dôvodov prípustnosti dovolania. O dôvodoch prípustnosti dovolania je však oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd. Zákonodarca v dôvodovej správe pritom nijako nevysvetľuje, ako má dovolací súd posúdiť naplnenie dôvodov prípustnosti dovolania už v čase podania dovolania. Úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe pri koncipovaní predmetnej novelizácie sa tak neodrazil v jej schválenom znení.

Zo znenia novely navyše vyplýva, že odkladný účinok nastáva automaticky, už samotným podaním dovolania - to však podľa nášho názoru vôbec nemôže vyvolávať „objektívnu pochybnosť o zákonnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu v zmenkovej veci. Dovolateľ - hoci zastúpený advokátom - nemôže byť objektívny pri posudzovaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech a dovolateľ s rozhodnutím subjektívne nesúhlasí. Preto nemôže byť objektívny ani pri posudzovaní, či je jeho dovolanie prípustné, alebo nie.

Z dôvodov uvedených v dôvodovej správe tiež vyplýva, že predkladateľ zákona mal v úmysle priznať odkladný účinok len takému dovolaniu, ktoré smeruje proti meritórnemu rozhodnutiu o zmenkovom nároku, ktorým bol tento nárok priznaný. V prospech takéhoto záveru hovorí to, že iba exekúciou meritórneho rozhodnutia o zmenkovom nároku, ktorým bol nárok zo zmenky priznaný, totiž môže dôjsť k akémukoľvek zásahu do majetku povinného. Schválené znenie § 444 ods. 4 CSP však vôbec nerozlišuje druh rozhodnutia v zmenkovej veci, voči ktorému má podané dovolanie odkladný účinok.

Podľa dôvodovej správy, jednou z ďalších podmienok - pri splnení ktorej má nastať automatický odkladný účinok dovolania - je existencia hrozby výrazného zásahu do majetku povinného. Avšak podľa schváleného znenia novely má dovolanie - podané proti rozhodnutiu vydanému v zmenkovej veci - odkladný účinok aj v takých prípadoch, ak žiadna hrozba výrazného - alebo akéhokoľvek iného - zásahu do majetku povinného nehrozí. To teda platí aj za situácie, že sa v zmenkovom konaní napríklad uplatňuje nárok zo zmenky vo výške 500 EUR voči zmenkovému dlžníkovi s majetkom v hodnote niekoľko miliónov EUR.

Z výsledku porovnania dôvodovej správy a schváleného znenia novely tak vyplýva, že viaceré dôvody, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu § 444 ods. 4 CSP sa nepremietli do schváleného znenia tohto ustanovenia.

tags: #vykonatelnost #rozsudku #na #penazne #plnenie #podmienky