
Dostatočné príjmy sú pre samosprávu nevyhnutné na zabezpečenie financovania jej aktivít, ktoré sú hradené z obecného alebo mestského rozpočtu. Príjem z dane z nehnuteľností je najvyššou položkou daňových príjmov, ktorú môže miestna samospráva ovplyvniť.
V sledovanom období mestá aktívne a diferencovane upravovali jednotlivé sadzby dane z nehnuteľností, čo prispelo k nárastu ich vlastných príjmov. Vývoj príjmov z miestnych daní a poplatkov bol dynamický, podobne ako pri príjmoch z podielových daní zo štátneho rozpočtu. Zákonom stanovený rámec správy dane z nehnuteľností zjednodušoval porovnávanie jednotlivých samospráv a prispieval k zdieľaniu dobrej praxe.
V roku 2019 získali mestá do svojich rozpočtov viac ako 84 miliónov eur z daní z nehnuteľností, v roku 2023 to bolo už takmer 122 miliónov eur. Príjmy z tejto dane narástli v Partizánskom až o 119 %, zatiaľ čo v Revúcej klesli o 13,5 %.
Z celoslovenského hľadiska dominantný podiel na príjmoch z dane z nehnuteľností mala daň zo stavieb (viac ako 76 %), daň z pozemkov mala podiel bezmála 11 % a daň z bytov takmer 13 %. Najdynamickejšie boli príjmy z dane z bytov, ktoré boli v roku 2023 vyššie o 99,6 % v porovnaní s rokom 2019.
V niektorých mestách rástli príjmy z dane z nehnuteľností rýchlejšie než príjmy z prenájmu vlastného majetku. Rýchlejšie ako priemer rástli príjmy dane z nehnuteľností v Košiciach a Partizánskom. V kontrolovaných mestách dosiahli príjmy z prenájmu v roku 2023 sumu 29,6 mil. eur.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Viaceré mestá odpustili nájomcom časť sumy nájmu v čase pandémie s cieľom zachovať podnikanie a iné činnosti aj počas obdobia, keď museli zariadenia a prenajaté priestory zostať zatvorené.
Pri preverovaní zabezpečenia ochrany a zveľaďovania svojho majetku boli odhalené prípady, keď v zmluve chýbalo ustanovenie o povinnosti samosprávy upraviť sumu nájmu o mieru ročnej inflácie. Zistili sa tiež nezrovnalosti pri výške fakturovanej sumy s cenou zmluvne dohodnutou alebo rozdielnosti pri určení ceny s platnými vnútornými predpismi mesta (cenová mapa, cenové rozpätie nájmu). Rovnako nebol uplatňovaný dohodnutý úrok z omeškania pri neskorých úhradách.
Mestá z ekonomicky slabších regiónov obhajovali tento negatívny postup snahou udržať nájomcu v zmluvnom vzťahu a získať prioritne sumu nájmu, pretože by bol veľký problém získať nového nájomcu. Niektoré typy nehnuteľností boli zverené do správy organizácie založenej či zriadenej mestom, kde absentoval účinný systém internej kontroly a nebolo preukázané hospodárne nakladanie s verejným majetkom.
V zmluvných podmienkach chýbali jasne zapracované sankcie a pokuty za neplnenie dohodnutých pravidiel a tiež sa stávalo, že ak aj boli dohodnuté, zástupcovia samospráv ich v praxi uplatňovali nedôsledne a bez akéhokoľvek vopred zadefinovaného pravidla alebo na základe vopred schváleného postupu poslancami zastupiteľstva.
Mestám a obciam sa odporúča zabezpečiť ochranu svojho majetku vo všetkých procesoch a činnostiach. Jasné pravidlá pri nakladaní s majetkom a pri prenájme nehnuteľností musia byť zadefinované v zásadách hospodárenia samosprávy, ktoré schvaľujú poslanci a následne ich musí štatutár samosprávy premietnuť do zmluvných podmienok.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Proces vyrubovania daní z nehnuteľností je nastavený jednotne, v kontrolovaných mestách v súlade so zákonom o správe daní. Správne nastavenie a praktické fungovanie sa preukázalo nízkym počtom podaných odvolaní a len malým počtom kontrolných zistení. V niektorých mestách nebolo podané žiadne odvolanie.
Podľa sumy vyrubenej dane dominujú magistráty Bratislavy a Košíc, kde je napríklad daň za byt s výmerou 60 m2 minimálne dvojnásobná v porovnaní s ostatnými slovenskými mestami. Vo väčšine samospráv je ročná daň z nehnuteľností do 30 eur. Zvýšenie vyrubenej dane v porovnaní s rokom 2016 bolo v rozpätí od nulovej zmeny v Púchove po viac ako 116 % v Košiciach.
Pretrvávajúcim problémom zostáva významný počet nevymožených nedoplatkov dane z nehnuteľností pri sume nepresahujúcej 20 eur na daňovníka. Je povinnosťou samosprávy vymáhať takto nízke nedoplatky aj napriek tomu, že ich podiel na celkovej sume nedoplatkov je zanedbateľný a zároveň administratívne komplikovaný i málo efektívny. Nedoplatok zaniká zo zákona až po uplynutí 20 rokov. Dovtedy je nevyhnutné ho inventarizovať a úrady musia podnikať aktívne kroky k ich vymoženiu.
Evidovanie daňových nedoplatkov a ich vymáhanie v podmienkach samosprávy je nadmerne finančne zaťažujúce a s výrazne nízkou mierou efektívnosti. Odporúča sa zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá zjednoduší zánik nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou.
Daňový nedoplatok je definovaný ako dlžná suma dane po lehote splatnosti.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Príklady:
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Po doručení výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota. Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok.
Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň je potrebné dôsledne odlišovať. Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť.
Obce môžu ukladať zákonom určené miestne dane a poplatky, ako napríklad:
Správa miestnych daní sa riadi daňovým poriadkom.
Obce majú možnosti, ako vymáhať nedoplatky na daniach, a to na základe zákona o správe daní a Exekučného poriadku. Daňové exekučné konanie sa začína vždy z úradnej moci.
Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie.
Obec môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov.
tags: #vymahanie #dani #z #nehnutelnosti