Vymáhanie miestnych daní: Legislatíva a postupy

Platenie prostriedkov do verejných rozpočtov, ako sú dane, odvody či poistné, je pre každého, a zvlášť pre podnikateľa, zásadnou povinnosťou. Ak si daňovník nesplní túto povinnosť dobrovoľne, nastupuje mechanizmus vymáhania daňových nedoplatkov v rámci daňového exekučného konania. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na legislatívu a postupy súvisiace s vymáhaním miestnych daní na Slovensku.

Daňové exekučné konanie a jeho právny rámec

Daňové exekučné konanie je proces, v ktorom správca dane (daňový úrad, colný úrad, obec alebo mesto) z úradnej moci vymáha daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené rozhodnutiami, exekučné náklady a hotové výdavky. Toto konanie je procesným postupom určeným Zákonom o správe daní a poplatkov (ZSDP).

Je dôležité rozlišovať medzi daňovým exekučným konaním a daňovou exekúciou. Daňová exekúcia je užší pojem a zároveň je podriadená daňovému exekučnému konaniu.

Kompetencie obcí pri vymáhaní miestnych daní

Pre obce je ekonomicky výhodné, ak pristúpia k vymáhaniu daňových nedoplatkov samy podľa ZSDP a nebudú vymáhať nedoplatky na miestnych daniach a miestnych poplatkoch prostredníctvom exekútora. Kompetencia obce vymáhať špecifikované miestne dane a miestny poplatok procesným postupom podľa ZSDP je daná prostredníctvom § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Právne predpisy upravujúce správu miestnych daní

Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku postupuje pri ich správe podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok, s výnimkou v zákone určených prípadov. Podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Medzi osobitné predpisy patrí aj zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Povinnosti správcu dane v daňovom exekučnom konaní

Správca dane musí v rámci daňového exekučného konania zistiť, overiť a preveriť množstvo skutočností nevyhnutne potrebných pre zákonné vedenie daňového exekučného konania. Musí tiež zisťovať splnenie podmienok pre začatie konania.

Premlčanie práva na vybratie a vymáhanie daňovej pohľadávky

Je dôležité pamätať na premlčanie práva na vybratie a vymáhanie daňovej pohľadávky v zmysle § 69 ZSDP. Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený. Daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Ak správca dane tieto lehoty opomenul a vykonáva daňovú exekúciu, neznamená to, že ju musí obratom skončiť bez toho, aby vymohol daňový nedoplatok od daňového subjektu. V takomto prípade na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku a rozhodne o nej rozhodnutím, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.

Súbeh exekúcií a prednosť daňovej pohľadávky

Správca dane má možnosť dozvedieť sa o prípadnom súbehu exekúcií na písomné alebo telefonické dožiadanie súdnemu exekútorovi, ako aj z odpovede daňového dlžníka alebo platiteľa mzdy daňovému dlžníkovi na výzvu. Čo sa týka exekúcií vedených súdnym exekútorom na nehnuteľný majetok daňového dlžníka, o tomto sa má možnosť dozvedieť správca dane z verejných registrov, konkrétne z Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky.

Prednosť daňovej pohľadávky správcu dane pred ostatnými nedoplatkami daňového subjektu je výhodou, na ktorú treba zvlášť u obce pamätať.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Majetok vylúčený z daňovej exekúcie

Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe, ktorá si uplatnila na majetok svoje právo.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Majetok v BSM môže byť predmetom daňovej exekúcie. Správca dane musí prihliadnuť aj na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom za trvania manželstva z dôvodov stanovených Občianskym zákonníkom. I v takomto prípade na základe právoplatného rozsudku súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrú manželia dohodu o vysporiadaní BSM, na ktorú musí správca dane pri vymáhaní daňového nedoplatku prihliadať. Správca dane prihliadne k vysporiadaniu, ak k nemu došlo už pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. V takomto prípade manžel daňového dlžníka nebude účastníkom daňového exekučného konania.

Záložné právo a daňová exekúcia

V rámci prípravy na daňovú exekúciu sa musí správca dane vysporiadať s prípadným zistením, že na majetok daňového dlžníka bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, t. j. v prospech záložného veriteľa. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Pokiaľ by správca dane viedol daňové exekučné konanie a predovšetkým realizoval daňovú exekúciu protiprávne, t. j. v rozpore so ZSDP, vzniká daňovému dlžníkovi právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a/alebo nezákonným rozhodnutím správcu dane voči Ministerstvu financií SR v súlade a za splnenia zákonných podmienok stanovených v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Konkurz a reštrukturalizácia daňového dlžníka

V súvislosti s daňovým exekučným konaním správca dane musí vopred skúmať, okrem doposiaľ špecifikovaných podmienok pre začatie a vedenie daňového exekučného konania, či daňový dlžník nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Konkurzný správca sa dokonca považuje za daňový subjekt. Preto od toho okamihu má či už daňový úrad, alebo obec komunikovať výlučne s týmto správcom namiesto osoby samotného daňového dlžníka.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Pre zmenu v správaní správcu dane je určujúce až vyhlásenie konkurzu na majetok daňového dlžníka, nepostačuje teda len začatie konkurzného konania (alebo reštrukturalizačného konania).

Exekučné náklady a hotové výdavky

Hotové výdavky správcu dane môžu spočívať napríklad v úhrade nájomného, odmeny uhradené znalcom (znalečné), ktorí vyhotovili znalecké posudky na určenie trhovej ceny hnuteľných vecí, ktoré sa majú odpredať za účelom uhradenia daňového nedoplatku, poistné zaplatené za účelom poistenia veci, ktorá je predmetom daňovej exekúcie a podobne. Ďalej v praxi bežne ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16,59 € a najviac 16 596,95 € v obidvoch prípadoch.

Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane.

Osobitné účty a použitie výťažku z daňovej exekúcie

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie, poukazovať na osobitný exekučný účet. Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku, exekučných nákladov a hotových výdavkov, postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane.

Odmena advokáta pri vymáhaní pohľadávky

Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu o vymáhaní pohľadávky, odmena sa bude posudzovať podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov, to znamená, že odplata (provízia) bude daňovým výdavkom najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky v príslušnom zdaňovacom období. Provízia nemusí byť zaplatená, ale je obmedzená jej výška.

Náklady na vymáhanie pohľadávky u leasingovej spoločnosti

Ak je v zmluvách o finančnom prenájme zakotvená možnosť leasingovej spoločnosti žiadať od dlžníka aj náklady, ktoré vznikli leasingovej spoločnosti s vymáhaním pohľadávky, veriteľ aj dlžník podpisom zmluvy súhlasia s uvedeným postupom a potom majú tieto výdavky u dlžníka sankčný charakter (ako zmluvné pokuty, úroky z omeškania a pod.), ktoré sú u neho daňovým výdavkom po zaplatení a u veriteľa - leasingovej spoločnosti je tento príjem v plnej výške považovaný za zdaniteľný príjem v súlade s účtovníctvom, t. j.

V daňových výdavkoch si leasingová spoločnosť môže uplatniť náklady na odplatu (províziu) za vymáhanie najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky v danom zdaňovacom období.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) a náklady na vymáhanie pohľadávky

Podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov je daň z pridanej hodnoty daňovým výdavkom, ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok. Daňovým výdavkom je však iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže je daňovým výdavkom. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorej výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov výškou 50% vymoženej pohľadávky.

Premlčanie práva na vymáhanie daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok.

Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

tags: #vymahanie #miestnych #daní #legislatíva