
Dedičské konanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa prechod majetku a dlhov zo zosnulého (poručiteľa) na jeho dedičov. Jednou z otázok, ktoré sa môžu v rámci dedičského konania vyskytnúť, je aj vymahanie nájmu z dedičstva. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré s týmto procesom súvisia.
Dedičstvo predstavuje súhrn majetku poručiteľa, vrátane aktív a pasív. To znamená, že do dedičstva patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj dlhy poručiteľa. Konkrétne ide napríklad o:
Dôležité je, že do dedičstva patrí len to, čo poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti a čo jeho smrťou nezaniklo. Niektoré práva a povinnosti zanikajú smrťou poručiteľa, napríklad osobnostné práva, predkupné právo, právo domáhať sa vrátenia daru, práva a povinnosti zo splnomocnenia, niektoré práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.
Niektoré práva a povinnosti nezanikajú smrťou poručiteľa, ale prechádzajú na iné osoby, často priamo zo zákona. Medzi takéto práva a povinnosti patria:
Právo nájmu bytu: Ak nájomca zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stáva sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Práva z poistenia: Ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, právo na plnenie vzniká osobe určenej v poistnej zmluve. Ak takáto osoba nie je určená, toto právo nadobúda manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného. Ak niet ani týchto osôb, právo nadobúdajú rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.
Nároky z pracovného pomeru poručiteľa: Peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
Nároky zo sociálneho poistenia: Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným vyššie.
Tieto nároky prechádzajúce na vyššie uvedené fyzické osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života a smrťou nezanikli.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Ak je dedičstvo predlžené (hodnota zdedených dlhov je vyššia ako hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Na ochranu dedičov pred dlhmi, ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť konvokáciu - výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote. Ak pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú (uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva).
Ak poručiteľ nezanechá žiaden majetok alebo zanechá len majetok nepatrnej hodnoty, súd prostredníctvom notára vydá túto hodnotu tomu, kto sa postaral o pohreb. V tomto prípade nejde o dedenie v pravom zmysle slova a osoba nezodpovedá za poručiteľove dlhy, a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku.
Ak je dedičstvo predlžené, dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Dôležité je, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (odúmrť).
Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania.
Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia, poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený. Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania.
Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak, ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky.
Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom, je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom. Oddlžením dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov.
Prechod dlhov môže nastať v rôznych štádiách (mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie). Prioritou by mali byť pohľadávky, ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta.
Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze, keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak, že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi. Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení.
Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.).
Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť, že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie, a to až do skončenia dedičského konania.
V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Majetok v BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Dedičia sa však môžu dohodnúť, že predmetom dedičstva bude celá masa BSM, a teda aj celý automobil (v podiele 1/1), pričom tento nadobudne syn poručiteľa a vo vzťahu k pozostalej manželke sa bude konštituovať tzv.