Vymáhanie pohľadávky po zrušení konkurzu: Podmienky a možnosti

Konkurzné konanie predstavuje komplexný proces, ktorý má za cieľ uspokojiť veriteľov z majetku dlžníka. Čo sa však stane s pohľadávkami, ktoré neboli uspokojené v plnej miere počas konkurzu? Aké sú podmienky a možnosti ich vymáhania po zrušení konkurzu? Tento článok sa zameriava na túto problematiku, s dôrazom na podmienky vymáhania pohľadávok, najmä tých, ktoré patria spriazneným osobám, a na zmeny, ktoré priniesla novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR).

Uspokojovanie pohľadávok v konkurze

Východiskom je § 95 ods. 3 ZKR, ktorý upravuje uspokojovanie podriadených pohľadávok, zmluvných pokút a pohľadávok veriteľov spriaznených s úpadcom. Na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Cieľom tejto úpravy je zabrániť, aby spriaznené osoby negatívne ovplyvňovali priebeh konkurzného konania na úkor ostatných veriteľov. Dôvodová správa k zákonu č. 348/2011 Z. z. uvádza, že spriaznení veritelia mali často možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu a profitovať z neho, čo bežní veritelia nemali.

Podľa § 95 ods. 2 ZKR sa pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Všeobecná podstata je majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát (majetok zabezpečeného veriteľa). Z tejto podstaty sa uspokojujú nezabezpečení veritelia, najviac do výšky, v akej boli ich pohľadávky zistené.

ZKR zaraďuje pohľadávky veriteľov do tried, ktoré určujú poradie ich uspokojovania. Pohľadávky nasledujúcej triedy sa môžu uspokojiť len vtedy, ak boli v plnom rozsahu uspokojené pohľadávky predchádzajúcej triedy. Ak výťažok nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, uspokojujú sa pohľadávky príslušnej triedy pomerne a pohľadávky nasledujúcej triedy sa už neuspokojujú. V praxi to znamená, že uspokojenie pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti je často minimálne, resp. nulové.

Nová právna úprava (od 1.1.2012) zaviedla postupné vydávanie výťažku po jeho získaní. Pohľadávky nezabezpečených veriteľov sa uspokojujú na základe čiastkových rozvrhov a konečného rozvrhu. Tento postup sa aplikuje len vtedy, ak sa majetok všeobecnej podstaty speňažuje postupne. Veritelia druhej triedy (pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti) môžu byť uspokojení až po úplnom uspokojení pohľadávok prvej triedy.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Podriadení veritelia nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov a nemajú ani právo byť volení do veriteľského výboru, čo im sťažuje ovplyvňovanie priebehu konkurzného konania.

Dôvody prijatia právnej úpravy podriadených pohľadávok

Právna úprava podriadených pohľadávok bola prijatá z dôvodu, že v praxi sa často vyskytovali situácie, keď sa podnikatelia namiesto financovania z vlastných zdrojov financovali prostredníctvom pôžičiek od akcionárov či spoločníkov, často zabezpečených záložným právom na majetok spoločnosti. Títo akcionári či spoločníci sa tak stávali veriteľmi vlastnej spoločnosti a mali možnosť pôsobiť na priebeh konkurzu. Z osôb, ktoré mali niesť majetkovú zodpovednosť za neúspech podnikania dlžníka, sa stávali veritelia s lepším postavením ako reálni veritelia dlžníka.

Kritické zhodnotenie definície spriaznenej osoby

Definícia spriaznenej osoby v zmysle § 9 ZKR nie je nová, avšak jej aplikácia pri uspokojovaní podriadených pohľadávok môže vyvolávať právnu neistotu ohľadom vymožiteľnosti týchto pohľadávok. Môže nastať situácia, že dlžník nebude plniť svoje povinnosti voči banke a jeho spriaznená osoba ako ručiteľ za neho dlh zaplatí. Táto osoba síce vstúpi do právneho postavenia banky ako veriteľa, ale jej postavenie bude zásadne odlišné. Rovnako päť percentná hranica podielu (či už priameho alebo nepriameho) v spoločnosti sa môže zdať nízka a môže zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a nemajú vplyv na rozhodovanie.

Podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti, čo nemusí mať pozitívne následky voči niektorým veriteľom. Je preto potrebné čakať, ako sa s touto problematikou vyrovnajú súdy a ich aplikačná prax, ktorá by mala uplatňovať princíp tzv. equitable subordination (spravodlivé podriadenie).

Vymáhanie pohľadávok po zrušení konkurzu

Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené. Majetok dlžníka, ktorý podliehal konkurzu, môže byť opäť predmetom konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Ústavný súd SR sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal otázkou exekučného titulu. V rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 273/08 konštatoval, že výpis zo zoznamu pohľadávok má právne účinky exekučného titulu. Na základe zoznamu prihlášok je možné podať návrh na exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v určenej lehote výslovne nenamietol. Nevýhodou je, že úpadca môže účelovo popierať pohľadávky veriteľov.

Možnosť spriaznenej osoby viesť exekúciu voči dlžníkovi po zrušení konkurzu nemusí byť v praxi častá, nakoľko prihlásenie pohľadávok takýchto osôb do konkurzného konania bolo a je mnohokrát účelové.

Osobný bankrot a oddlženie

Osobný bankrot je upravený v ZKR, a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Oddlženie má dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie.

Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov. Osoba musí byť fyzickou osobou, platobne neschopná a musí mať poctivý zámer. Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické (napr. vymáhanie peňažného trestu, pracovnoprávne nároky, pohľadávky z výživného na dieťa, zabezpečené pohľadávky).

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

1. Konkurz: Ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze.
2. Splátkový kalendár: Ak dlžník spĺňa aj podmienku pravidelného príjmu a dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov.

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon.

Daňové aspekty odpisu pohľadávok v konkurze

Od 1.1.2015 je možné zahrnúť odpis pohľadávky v menovitej hodnote vrátane príslušenstva voči dlžníkovi v konkurze (§ 19 ods. 2 písm. h/ bod 2 zákona o dani z príjmov) do daňových výdavkov len v prípade, ak bola pohľadávka vrátane príslušenstva zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec, alebo bola z nej uhradená iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom. Podmienkou však je, že daňovník mal svoju pohľadávku riadne prihlásenú do konkurzného konania.

tags: #vymahanie #pohľadávky #po #zrušení #konkurzu #podmienky