
V zložitom svete podnikania, kde úspech závisí od mnohých faktorov, je nevyhnutné mať jasno v procesoch vymáhania pohľadávok. Tento článok sa zameriava na postupy vymáhania pohľadávok štátu, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov a verejnosť.
Žijeme v ťažkom období, najmä pre podnikateľov. Mnohí čakajú na ziskovejšie časy, lepšie podnikateľské prostredie a ústupky od štátu. Častou otázkou je, či sa toho dočkáme skôr, ako bude na našu firmu vyhlásený konkurz. V ideálnom svete podnikateľské subjekty vykazujú zisk, majú spokojných zákazníkov a všetko ide hladko. Avšak, v posledných rokoch sme si zvykli, že sa nedá vždy spoľahnúť na dohodu s obchodným partnerom. Ak nedôjde k splneniu povinností v dohodnutých termínoch, zmluvné strany sa nevyhnú sporu. V ideálnom prípade je výsledkom dohoda, no ak k nej nedôjde, spoločnosť alebo podnikateľ hľadá riešenie, ako sa čo najrýchlejšie dostať k plneniu, ktoré druhá strana odmieta splniť alebo zaplatiť.
Pred uzatvorením zmluvy, ale aj počas jej trvania, sa odporúča overiť si obchodného partnera alebo zákazníka. Takýmto overením sa môžete uistiť, či je zmluvný partner platobne schopný, či má oprávnenie na činnosť, ktorú od neho chcete odoberať, a či má majetok v prípade meškania s úhradou finančných prostriedkov. Existuje viacero neplatených aj platených možností, ako to môžete urobiť. Medzi najpoužívanejšie, neplatené možnosti patrí kontrola IČO, DIČ a IČ DPH, úhrady odvodov a daní, insolventnosť spoločnosti alebo podnikateľa (exekúcie, dražby, konkurzy a reštrukturalizácie) a vlastníctvo aktív a majetku.
Pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa odporúča zabezpečiť splnenie povinností druhou zmluvnou stranou. Spôsob a forma bude samozrejme vždy závisieť od povinnosti, ktorú chcete zaistiť/zabezpečiť pre prípad jej nesplnenia v čase, ako to stanovuje zmluva. Medzi možnosti patrí úrok z omeškania podľa § 369 ods.
Ak si zmluvná strana neplní svoje povinnosti, najmä úhradu kúpnej ceny, nájmu, prípadne inej finančnej sumy, zabezpečovací prostriedok v zmluve môže pomôcť. V prvom rade odporúčame začať „pokusom o zmier“ alebo „predžalobnou výzvou“, kde dáte dlžníkovi možnosť splniť svoj dlh v dodatočnej lehote, povedzme s výhodou odpustenia úrokov z omeškania (ktoré by ste v neskoršom súdnom konaní žiadali). Pokiaľ nedôjde k zaplateniu, ani k uzavretiu splátkového kalendára, môžete sa obrátiť na súd, aby Vám v zrýchlenom upomínacom konaní, vydal platobný rozkaz, ktorý dlžníka zaviaže k splateniu dlhu s úrokmi a trovami konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Predstavte si modelovú situáciu: Ste majiteľom pohľadávky, avšak rozhodli ste sa, že ju „predáte“ - postúpite. Záujemca je ochotný za postúpenie pohľadávky zaplatiť, avšak keďže si uvedomuje, že dlžník s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať ambíciu svoj dlh splniť, ale bude robiť obštrukcie, zaplatí Vám len pod podmienkou, že si súdne konanie odkrútite zaňho. Súhlasíte, a pustíte sa do vymáhania pohľadávky. Ako to už však býva, zistíte, že dlžník nemá žiaden majetok, a ten čo donedávna mal, previedol na tretiu osobu. Slovenský zákonodarca nám dáva možnosť takéto konanie dlžníka riešiť odporovacou žalobou, otázka však tkvie v tom, kto je v našom modelovom prípade aktívne procesne legitimovaný na jej podanie.
„Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ustanovenie § 526 ods. 1 OZ síce normuje povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi,“ avšak zároveň s nesplnením tejto povinnosti nespája také následky, ktoré by postupcovi zabraňovali vo vymáhaní pohľadávky vo vlastnom mene a na účet postupníka. Podľa ustanovenia § 42a ods. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Pojem vymáhanie (pohľadávky) nie je legálne definovaný. Ani česká právna doktrína nemá vyriešené, čo to vlastne znamená vymáhanie pohľadávky, resp. vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa Handlara: „Nejasný je rozsah práv či povinností, ktoré má účastník konania vymáhajúci cudzie právo, ide najmä o možnosť robiť hmotnoprávne úkony pri vymáhaní práva (napr. Slovenská právna veda dosiaľ síce pojem „vymáhanie“ nezadefinovala, ale venovala sa právnym následkom dohody podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka: „Postupca má v súvislosti s vymáhaním pohľadávky na účet postupníka všetky práva veriteľa, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym alebo rozhodcovským uplatnením pohľadávky a s vedením exekúcie. Disponuje aktívnou procesnou legitimáciou, ktorú v tomto prípade nemôže spochybniť námietka postúpenia nároku. Postupca je riadnym účastníkom konania a svedčí mu aj prípadný exekučný titul. Je legitimovaný na všetky úkony v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania vrátane návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, prihlásenia pohľadávky do týchto konaní, podanie incidenčnej žaloby a vedenie incidenčných sporov a pod. Rovnako je postupca oprávnený konať ako navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ZoDD a realizovať iné úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávky zo zabezpečovacích práv, ktoré sa na ňu vzťahujú. Do kategórie úkonov, na ktoré je postupca legitimovaný, však nemožno zahrnúť úkony, ktoré bezprostredne nesúvisia s vymáhaním pohľadávky. Odporovacia žaloba teda podľa právnej doktríny zrejme nie je nástrojom vymáhania pohľadávky ani vedenia exekúcie. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený (tretej osobe).
Ak by sme aj značne extenzívnym výkladom pojmu vymáhanie pohľadávky (postúpeného nároku) dospeli k záveru, že tento pojem v sebe zahŕňa aj možnosť podať odporovaciu žalobu, narazíme na ďalšiu prekážku, ktorou je samotné znenie ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré právo podať odporovaciu žalobu priznáva len veriteľovi. Súdna prax v tomto kontexte definuje pojem veriteľ nasledovne: „Veriteľom môže byť - ako už bolo uvedené vyššie - len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska ustanovenia § 42a obč. zák. nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu; významné je, že vznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je tiež - ako správne uvádza odvolací súd - pojmovo vylúčené, aby dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť „svojho veriteľa" (t. j. skrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky). V našom modelovom prípade však dlžník už nemá pohľadávku voči postupcovi ale voči postupníkovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že pojem „vymáhanie pohľadávky“ opisuje proces, v ktorom subjekt vykonáva kroky vedúce buď k žalovaniu pohľadávky alebo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne návrhu na vyhlásenie konkurzu či podanie prihlášky do konkurzu alebo reštrukturalizácie. Pôjde teda o kroky priamo vedúce k získaniu (spravidla) peňažnej pohľadávky za pomoci orgánov verejnej moci (súd, exekútor), ktoré v sebe nezahŕňajú aj možnosť podať odporovaciu žalobu. Ak by tomu tak aj bolo, túto možnosť má len veriteľ, ktorým postupca vykonávajúci oprávnenie vymáhať postúpenú pohľadávku už nie je. Do úvahy však prichádza možné použitie analógie legis, teda analogická aplikácia zákonnej možnosti veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka na základe ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka aj na prípad, v ktorom pohľadávku vymáha postupca podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
tags: #vymahanie #pohladavok #statu #firma #postupy