
Zmluvná pokuta predstavuje významný nástroj v slovenskom právnom poriadku, ktorý slúži na zabezpečenie záväzkov veriteľa. Ide o peňažnú sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvnej dohody. V prípade, ak jedna zo zmluvných strán poruší konkrétnu povinnosť, ktorú jej ukladá zmluva, zaväzuje sa uhradiť druhej strane pokutu v dohodnutej výške.
Medzi hlavné funkcie zmluvnej pokuty patrí preventívna funkcia, ktorá má dlžníka motivovať k riadnemu plneniu záväzku. Okrem toho, zmluvná pokuta môže eliminovať spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť.
Výška zmluvnej pokuty sa určuje buď pevnou sumou, alebo je možné dohodnúť spôsob výpočtu jej výšky, napríklad percentuálnym podielom z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dôležité je, že zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne. Nárok na zmluvnú pokutu nevzniká priamo zo zákona, ale až na základe dohody zmluvných strán.
Zmluvné strany majú možnosť rozhodnúť sa, či dohoda o zmluvnej pokute bude mať formu samostatného dokumentu, alebo bude súčasťou hlavnej zmluvy, ktorá upravuje zabezpečovaný záväzok. Druhý spôsob je v praxi bežnejší.
Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 540 až 545) a v Obchodnom zákonníku (§ 300 až 302). Obchodný zákonník nadväzuje na základnú úpravu v Občianskom zákonníku, ale zároveň prináša podstatné zmeny pre obchodné vzťahy.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Hlavný rozdiel spočíva v tzv. zodpovednostnom princípe. V občianskoprávnych vzťahoch platí, že dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti nezavinil, pokiaľ z dohody nevyplýva inak. Naopak, v obchodnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie. To znamená, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, ako to vyplýva z § 300 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany si však môžu dohodnúť aj inú úpravu a objektívnu zodpovednosť vylúčiť alebo zmierniť.
Aby bola dohoda o zmluvnej pokute platná, musia byť splnené nasledovné podmienky:
Pri posudzovaní nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty je dôležité posúdiť jej primeranosť, resp. primeranosť jej výšky. Zohľadňuje sa aj to, či dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje plnenie záväzkov a povinností oboch zmluvných strán, najmä z hľadiska, či je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v rovnakej výške pre obe strany. Dohoda o zmluvnej pokute, ktorá zaväzuje len jednu stranu, však nie je automaticky neplatná. V praxi sa stáva, že jedna strana si zabezpečí sankciu za nesplnenie viacerých povinností, zatiaľ čo druhá strana nepožaduje sankciu za nesplnenie žiadnej povinnosti. Takáto nerovnováha sama o sebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy.
V obchodnoprávnych vzťahoch sa v súdnej judikatúre prihliada na to, že podnikateľský subjekt má spravidla vyšší stupeň právneho vedomia a znalostí práva ako bežný občan a má byť obozretný pri uzatváraní právnych úkonov a vedomý si dôsledkov, ktoré mu z nich vznikajú.
Povinná strana sa môže brániť uplatneniu zmluvnej pokuty poukazom na jej neprimeranosť a požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. Súd v takom prípade rozhodne, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Častou chybou v zmluvách je nesprávna formulácia ustanovení o sankciách za porušenie povinností. V prípade súdneho sporu môže nesprávne formulovaná zmluva spôsobiť, že poškodená strana nedosiahne taký úspech, aký by mohla.
Ak porušením zmluvy vznikne škoda, podnikateľ má nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty. Ak je teda v zmluve dohodnutá pokuta 1 000 eur a podnikateľ utrpí škodu 1 300 eur, súd mu prizná len 1 000 eur. Tomuto sa dá predísť doplnením ustanovenia o zmluvnej pokute o vetu: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V takom prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Dôležité je vyhnúť sa používaniu právne nejasných pojmov ako „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Používajte jednoznačné pojmy a pre prípad nesplnenia povinnosti si dohodnite zmluvnú pokutu.
Čo sa týka úrokov z omeškania, v zmluve ich netreba dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta. Zákonné úroky z omeškania sú vo výške približne 8,5-10 % ročne z dlžnej sumy. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úrok z omeškania je 4,5-6 % ročne. Ak sa však zmluvné strany (podnikatelia) dohodnú, výšku úroku z omeškania možno meniť; bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne. Ak sú úroky z omeškania alebo zmluvná pokuta bezdôvodne príliš vysoké, súd ich môže znížiť alebo vyhlásiť za neplatné.
Právna prax sa prikláňa k názoru, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy súd nepriznáva. Je to preto, že zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva. Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Ako teda zabezpečiť, aby druhá strana nemohla beztrestne odstúpiť od zmluvy? Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ale vždy ju viažte na nesplnenie povinnosti. Napríklad: „Za nesplnenie povinnosti je [zmluvná strana] povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 1 000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo [druhej strany ] na náhradu škody ani na odstúpenie od zmluvy.“
Na konci zmluvy sa zvykne uvádzať právo krajiny, ktorým sa zmluva riadi - tzv. rozhodné právo. V nadväznosti na určenie rozhodného práva je potrebné určiť aj to, v ktorej krajine môže prebiehať súdne konanie - tzv. určiť právomoc súdov.
V sprostredkovateľských zmluvách sa sprostredkovatelia snažia chrániť prostredníctvom ustanovení o zmluvnej pokute, ktorú by bol povinný zaplatiť záujemca v prípade, ak by k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu. Najvyšší súd Českej republiky však jednoznačne konštatoval, že záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu (analogicky to platí ale aj o akejkoľvek inej sprostredkovávanej zmluve) nemôže byť zabezpečený zmluvnou pokutou.