Návody a postupy na meranie uhlov

Meranie uhlov je základná geodetická operácia, ktorá sa zvyčajne vykonáva teodolitom. Teodolit umožňuje merať horizontálne a vertikálne uhly. Horizontálny uhol w v bode S medzi bodmi P1 a P2, znázornený na obrázku 7.1, je uhol medzi priesečníkmi vertikálnych rovín Q1 a Q2 a horizontálnym kruhom teodolitu.

Príprava teodolitu na meranie

Pred začatím merania je nevyhnutné nastaviť vertikálnu os teodolitu do vertikálnej polohy. To sa dosiahne vyrovnaním a nastavením teodolitu do stredu. Teodolit je vysoko citlivý merací prístroj, preto je dôležité s ním zaobchádzať opatrne. Po vybratí teodolitu z prepravného puzdra ho nechajte približne 15 minút aklimatizovať na teplotu prostredia.

Kroky pre prípravu teodolitu na meranie

1. Hrubé centrovanie: Umiestnite statív teodolitu tak, aby bol stred hlavy statívu zhruba nad stabilizovaným geodetickým bodom. Uistite sa, že doska statívu je približne vodorovná. Ak pracujete na dlažbe so škárami, umiestnite nohy statívu do škár. Na svahu umiestnite dve nohy statívu do rovnakej výšky a tretiu nohu oprite o svah, aby ste zlepšili stabilitu a rýchlejšie vyrovnali dosku statívu.
2. Mechanické centrovanie: Použite olovnicu (obrázok 7.2) alebo kovovú centrovaciu tyč (obrázok 7.3). Olovnica sa pripevní pomocou šnúry k háčiku v hlave upínacej skrutky. Hrot olovnice by mal byť čo najbližšie k stabilizovanému bodu bez toho, aby sa ho dotýkal. Dĺžku šnúry olovnice je možné upraviť pomocou geodetického uzla. Kovová centrovacia tyč má meradlo na určenie výšky prístroja a jej dĺžka sa dá nastaviť pomocou výsuvnej časti s kruhovou libelou. Prístroj sa vycentruje tak, že sa hrot výsuvnej časti tyče oprie o stred stabilizačnej značky bodu a posúvaním teodolitu po doske statívu sa vyrovná kruhová libela na centrovacej tyči.
3. Optické centrovanie: Použite optický centrovač (obrázok 7.4), ktorý je zabudovaný v niektorých teodolitoch (v alidade alebo v limbovej časti). Závislé centrovanie zahŕňa výmenu optického centrovača teodolitu a zámerných terčov bez zmeny centrovania. Do vycentrovanej podložky sa najprv umiestni a vyrovná teodolit alebo optický centrovač a následne sa vymení za terč. Tento systém sa používa pri presnom meraní uhlov a optickom meraní dĺžok.
4. Hrubá horizontácia: Vykonajte hrubú horizontáciu teodolitu pomocou kruhovej libely alebo alidadovej libely teodolitu. Horizontácia sa vykonáva pomocou troch vyrovnávacích skrutiek teodolitu. Pri vyrovnávaní kruhovou libelou ju vyrovnajte v smere dvoch vyrovnávacích skrutiek a nakoniec treťou skrutkou. Pri vyrovnávaní alidadovou libelou ju najprv vyrovnajte v smere dvoch vyrovnávacích skrutiek a potom po otočení libely o 90° ju vyrovnajte treťou vyrovnávacou skrutkou.
5. Presné centrovanie: Po predbežnom vyrovnaní presne vycentrujte prístroj posúvaním po doske statívu, kým hrot olovnice nie je presne nad značkou stabilizovaného bodu.
6. Presná horizontácia: Vykonajte presnú horizontáciu prístroja pomocou alidadovej libely v dvoch na seba kolmých smeroch pomocou vyrovnávacích skrutiek (obrázok 7.5). Pri otáčaní vyrovnávacích skrutiek otáčajte dvoma skrutkami súčasne protismerne, pričom jedna skrutka ide hore a druhá dole. Pokračujte v horizontácii v druhej polohe, keď je libela otočená o 90°, a vyrovnajte ju pohybom tretej skrutky.

V praxi sa teodolity umiestňujú na pevné statívy (s pevnými nohami) alebo na skladacie statívy (s výsuvnými nohami). Skrátením alebo predĺžením nôh statívu je možné teodolit predbežne vycentrovať nad bodom a súčasne vyrovnať dosku statívu do vodorovnej polohy. Teodolit sa na stanovisku presne vyrovná, vycentruje a pred meraním sa upraví ďalekohľad.

Úprava ďalekohľadu

Ďalekohľad sa upraví zaostrením nitkového kríža a zaostrením obrazu zacieleného predmetu. Pri zaostrení nitkového kríža zacielte ďalekohľadom na rovnomerne osvetlenú plochu (stenu, oblohu a pod.) a skrutkovým pohybom objímky okulára zaostrite nitkový kríž. Toto zaostrenie sa počas merania už nemení.

Meranie uhlov

Potom sa ďalekohľad teodolitu otočí do prvej polohy. Prvá poloha (I.) ďalekohľadu je, keď je zvislý kruh pri pohľade do okulára na ľavej strane. Hrubo zacielite na bod cez priezor (mušku) ďalekohľadu a následne upnete alidadovú svorku aj svorku zvislého kruhu. Zaostrite zaostrovacou skrutkou ďalekohľadu na predmet a pohybovkou presuňte zvislú rysku nitkového kríža presne na cieľ. Horizontálne a vertikálne uhly sa merajú vždy v dvoch polohách ďalekohľadu.

Prečítajte si tiež: Rozvody motora a ich vplyv na chod

Pri meraní dbajte na to, aby sa nezmenila poloha prístroja so statívom (napríklad zakopnutím do nôh statívu alebo dotykom rúk na statívovú dosku). Prístroj počas merania chráňte pred priamym slnečným žiarením a poveternostnými vplyvmi (napr. dažďom) pomocou geodetického slnečníka.

Metódy merania horizontálnych uhlov

Horizontálny uhol možno definovať ako rozdiel dvoch smerov (smerníkov). Horizontálne smery sa merajú na horizontálnom kruhu. Ak sa na stanovisku S (obrázok 7.6) meria viac ako dva smery, meria sa osnova smerov od jedného spoločného smeru, napríklad bodu P1. Potom v smere zľava doprava (v smere hodinových ručičiek) postupne zacielite na všetky ďalšie body P2 až P4 a vykonáte príslušné čítania a i. Kvôli kontrole merania ukončíte na začiatočnom bode P1 - čítanie a´i. Toto meranie osnovy smerov sa označuje ako prvý rad merania. Potom ďalekohľad pretočíte do druhej polohy, znova zacielite na začiatočný bod P1 a postupujete v opačnom smere, t.j. sprava doľava, a meranie opäť ukončíte na začiatočnom bode P1. Toto meranie osnovy v druhej polohe ďalekohľadu sa nazýva druhý rad. Prvý a druhý rad merania tvorí skupinu. Čítania v II. polohe ďalekohľadu sa odlišujú oproti I. polohe o ± 180° (2R). Jednoduché (približné) meranie horizontálnych uhlov sa vykonáva v jednej (I.) polohe ďalekohľadu. Metóda v radoch a skupinách sa používa pri presnom meraní uhlov. Touto metódou sa eliminujú alebo zmenšia prístrojové chyby. Ak chcete dosiahnuť presnejšie výsledky, merajte vo viacerých skupinách.

Aby sa znížila chyba spôsobená nerovnomerným delením horizontálneho kruhu, otočte limbus pred meraním každej skupiny vždy do iného začiatočného (nulového) čítania. Uhol otočenia X limbu závisí od počtu skupín S, ako aj od počtu čítacích miest n horizontálneho kruhu. Napríklad pri teodolite s dvoma čítacími miestami (patria k nim aj teodolity s koncidenčným mikrometrom) sa pri troch skupinách začiatočné čítanie nastaví na hodnoty 0°, 60° a 120° zväčšené o niekoľko minút. Pri optických teodolitoch to bude 0°, 120° a 240°.

V zápisníku (tabuľka 7.1) vypočítajte pri každom smere priemer z hodnôt I. a II. radu. Ďalej vykonajte redukciu, t.j. odčítajte priemerné hodnoty čítané na začiatku od všetkých ostatných priemerných hodnôt. Tým získate smerníky merané od začiatočného smeru Po, v ktorom je nulová hodnota. Výsledný smerník zo všetkých meraných skupín obsahuje stupne (grády) z I. skupiny a priemer minút a sekúnd z príslušných redukcií všetkých skupín.

Počas merania v jednej skupine sa nesmie meniť zaostrenie nitkového kríža, horizontácia a centrovanie prístroja. Správnosť meranej osnovy smerov na stanovisku kontrolujeme podľa veľkosti rozdielov v uzávere skupiny a medzi smermi v jednotlivých skupinách. Tieto nemajú byť väčšie ako trojnásobok intervalu delenia, napr. stupnicového mikroskopu.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Meranie uhlov násobením

Tento spôsob sa v súčasnosti používa iba ojedinele, najmä vtedy, keď treba presne merať jednotlivý uhol s väčšou presnosťou, ako je uhlová čítacia presnosť teodolitu. Pri meraní možno použiť iba repetičný (dvojosový) teodolit. Pri meraní uhla násobením sa repetičný teodolit vycentruje a horizontuje na vrchole S meraného uhla (obrázok 7.7) a čítanie limbu sa nastaví na 0° a niekoľko minút (napr. 10'). V prvej polohe ďalekohľadu, pri zatiahnutej alidadovej svorke a pri použití limbusovej a vertikálnej svorky na bod Po a čítame údaj ao. Potom pri zatiahnutej limbusovej svorke uvoľníme svorku alidady a zacielime na bod P1. Pomocou čítania na limbuse určíme hrubú hodnotu uhla w. Potom opäť upevníme alidadu a otočením limbusu zacielime nazad na bod Po a v tejto polohe limbus upevníme. Opätovným otočením alidady zacielime na bod P1. V tejto polohe môžeme čítať hodnotu zodpovedajúcu dvojnásobku uhla w. Čítanie sa však nezapisuje, ale meranie pokračuje obdobne striedavými pohybmi alidady a limbu. Uhol w meriame n-krát (napr.

Aby sa z výsledkov merania vylúčil vplyv systematických chýb teodolitu, aj tu meriame v dvoch polohách ďalekohľadu s rovnakým násobkom ako v prvej polohe. Odporúča sa kladný násobok opakovaných meraní uhla.

Výsledky merania zapisujeme do zápisníka, v ktorom aj vypočítame uhol (tabuľka 7.2). Pri výpočte uhla treba dávať pozor na to, aby sme rátali s hodnotou an z prvej polohy, a aby táto hodnota nebola väčšia ako 4R.

Spôsob merania uhlov násobením patrí medzi staršie, ale presné metódy merania uhlov. Má rozličné varianty a modifikácie [3] a používa sa vtedy, keď chceme určiť uhol s väčšou presnosťou, ako poskytuje čítacia pomôcka teodolitu, a pri meraní, kde je čítanie uhlových hodnôt obmedzené priestorovými podmienkami, osvetlením stupníc a pod.

Záver

Uvedené metódy merania horizontálnych uhlov sa v geodetickej praxi vyskytujú najčastejšie. Meranie uhlov v radoch a skupinách je jednoduché a takmer vylučuje väčšinu chýb spôsobených výrobnými nedokonalosťami prístroja. Počet meraných smerov jednej osnovy nemá prekročiť 15 smerov. Čas merania tejto osnovy nemá z hľadiska možných zmien prostredia (najmä zmien poveternostných podmienok) trvať viac ako hodinu. Metóda násobenia sa najčastejšie používa pri presnom meraní malých, tzv. paralaktických uhlov, napr. pri optickom meraní dĺžok teodolitom a základnicovou latou.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Kontrolné otázky

1. Vymenujte základné úkony pri príprave teodolitu na stanovisku.
2. Pri meraní uhlov teodolitom sa získajú spoľahlivé výsledky len vtedy, keď jeho osi zaujímajú správnu vzájomnú geometrickú polohu, to znamená, keď teodolit nemá osové chyby. Ďalej keď funkcia všetkých častí teodolitu je správna, a keď teodolit na stanovisku sa správne postaví a horizontuje (urovná).

Rektifikácia teodolitu

Okrem osových chýb môže mať teodolit aj ďalšie nedokonalosti výrobného charakteru. Zachovanie osových podmienok a vplyv ostatných chýb môžeme pri teodolite jednotlivo preskúšať a podľa výsledku potom opraviť. Celý postup skúšky a opravy nazývame rektifikáciou teodolitu.

Pomôcky na meranie dĺžok

Posuvné meradlá

Posuvné meradlá sú jednoduché ručné meradlá pre zisťovanie dĺžkových rozmerov súčiastok. Je nimi možné merať vonkajšie i vnútorné rozmery, hĺbky či odsadenia. Štandardné posuvné meradlo využíva princíp nonia pre delenie stupnice. Princíp odčítania nameranej hodnoty v medzipolohách využívajúci nonius vynašiel v roku 1631 francúzsky matematik Pierre Vernier. Táto stupnica sa v určitých jazykoch nazýva aj vernierová po tomto vynálezcovi, no vo väčšine krajín sa zaviedol pojem noniová. Nonius je latinské meno portugalského astronóma a matematika Pedra Nunesa.

Desatinový (1/10) dĺžkový nonius je stupnica 10 mm prípadne 19 mm dlhá, rozdelená na 10 rovnakých dielikov. Obdobne je to pri použití nonia s delením 1/20 či 1/50, ktoré sa na posuvných meradlách vyskytujú najčastejšie. Z toho vyplýva, že posuvné meradlo s desatinovým noniom má najmenší dielik s hodnotou 0,1 mm, pri dvadsatinovom noniu má dielik 0,05 mm a pri päťdesiatinovom noniu je dlhý 0,02 mm.

Pri meraní posuvným meradlom indikuje nulová ryska nonia rozmer, ktorého hodnotu je potrebné odčítať pomocou noniovej stupnice. Ak leží táto ryska medzi dvoma ryskami hlavnej stupnice, nachádza sa meraná hodnota v rozmedzí týchto hodnôt. Meraný rozmer vtedy zodpovedá hodnote zloženej z hodnoty hlavnej stupnice, ktorá je už prekročená a hodnoty noniovej rysky, ktorá je najlepšie stotožnená s ľubovoľnou ryskou na hlavnej stupnici posuvného meradla.

Hlavné rozmery a konštrukcia posuvných meradiel sú určené normami. Rozsah stupnice meradiel býva rôzny. Posuvné meradlá sa vyrábajú zvyčajne z nelegovaných alebo antikorových ocelí. Čeľuste sú vysoko tvrdené. Tolerancia rovinnosti a priamosti meracích plôch dosahuje 10 µm, rovnobežnosť je v tolerancii 15 µm. Na kalibrovanie sa obvykle používajú základné rovnobežné mierky.

Najčastejšie vznikajú chyby spôsobené nedokonalým dotykom meracích a meraných plôch, nesprávnou polohou meradla, opotrebovaním alebo nepresnou výrobou plôch čeľustí prípadne nepresným odčítaním hodnoty, ktorá vytvára tzv.

Mikrometrické meradlá

Mikrometrické meradlá sú meradlá dĺžok, ktoré využívajú pre polohovanie presnú skrutku s malým stúpaním, tzv. skrutku, ktorá polohuje meracie dotyky. Koncept mikrometra bol vynájdený v 17. storočí. Anglický astronóm, matematik a konštruktér vedeckých prístrojov William Gascoigne vynašiel mikrometrickú skrutku ako lepšiu alternatívu k noniusu, aby mu to pomohlo v jeho štúdiu hviezd.

Štandardne sa vyrábajú mikrometrické skrutky z dôvodu dosiahnuteľnej presnosti stúpania v dĺžkach 25 mm a preto sú mikrometrické meradlá odstupňované po 25 mm v rozsahoch (0 až 25) mm, (25 až 50) mm, (50 až 75) mm, atď. Existujú aj špeciálne mikrometrické meradlá až do rozmeru jedného metra. Mikrometer obsahuje štandardne dve stupnice. Hlavnú milimetrovú, ktorá je na objímke mikrometra a druhú rotačnú, ktorá sa nachádza po obvode bubienka a zvyčajne je delená na 50 dielikov.

Keďže bubienok slúži ako matica a stúpanie závitu je 0,5 mm (čo znamená, že jedným pootočením bubienka o 360 stupňov sa pohyblivý dotyk posunie v smere osi o 0,5 mm), je najmenší dielik na bubienku rovný 0,01 mm posunu v smere osi rotácie. Z toho vyplýva, že pre posuv o 1 mm musíme otočiť bubienkom o dve celé otáčky.

Väčšina mikrometrických meradiel obsahuje rapkáč, ktorý slúži na vyvodenie vhodnej meracej sily. Použitím rapkáča môže dôjsť k deformácii meranej súčiastky medzi dotykmi, prípadne aj k deformácii meradla, čo môže ovplyvniť výsledok merania. Najbežnejším mikrometrickým meradlom je strmeňový mikrometer na meranie vonkajších rozmerov. Existujú však aj prevedenia pre meranie vnútorných rozmerov, dutín veľkých priemerov či dĺžok (tzv. Aj mikrometre existujú v prevedení s číslicovým zobrazovačom a štandardne ponúkajú meranie s presnosťou až na 0,001 mm. (4+L/100) pre I. (10+L/50) pre II.

Číselníkové odchýlkomery

Číselníkové odchýlkomery sú jednoduché meracie prístroje pre presné odmeriavanie malých vzdialeností. Pre číselníkový odchýlkomer sa používajú i pojmy číselníkový indikátor alebo hovorovo "hodinky". Podoba odchýlkomera so spomínaným meračom času. Ručičky indikátora. Existujú viaceré typy odchýlkomerov s ozubeným, pákovým, pružinovým či kombinovaným prevodom. Prídavných funkcií ako pamäť či indikátor ručičky na displeji nie sú plnohodnotnou náhradou klasického číselnikového odchýlkomera. Otočne namontovaný dotyk. Ten umožňuje vytvoriť prítlak v oboch smeroch. Rozsah jeho pohybu je zvyčajne okolo 200 stupňov. Najčastejšie na komparačné meranie. Slúži ako tzv. komparátor. Najbežnejšie je možné sa stretnúť s odchýlkomermi s najmenším dielikom rovným 0,01 mm. S presnosťou 0,001 mm a aj presnejšie. Dĺžka je väčšinou len niekoľko málo desiatok mikrometrov. (napríklad Milimess alebo Supramess od firmy Mahr), prípadne veľmi presnú torznú pružinu (používaná napr. Aplikácie. Tvar dotyku je zvyčajne vyberaný tak, aby sa získal bodový kontakt s meranou súčiastkou. Guľové dotyky, pre guľové plochy rovinné dotyky atď.

Pasametre

Pasametre sú meradlá slúžiace na presné komparačné meranie. Meranie pasametrom je pomerne jednoduché. Mierok na presnú vyžadovanú hodnotu alebo sa použije vzorová súčiastka s ktorou sa merané súčiastky porovnávajú. S menovitou dĺžkou medzi dotyky, sa na indikátore nastaví ručička na nulu. Od tejto menovitej hodnoty. Pri súčiastke s menovitým dĺžkovým rozmerom napr. Pasametre a mikrometre s čísiel.

Hĺbkomery

Pre meranie hĺbok dier, drážok, zápichov a podobne môžeme použiť viacero typov meradiel. Patria posuvné meradlá alebo posuvné hĺbkomery, ktoré štandardne ponúkajú presnosť 0,1 až 0,02 mm. Meranie slúži mikrometrický hĺbkomer, ktorý ponúka rovnako ako štandardný strmeňový mikrometer presnosť 0,01 mm. Meraného rozmeru ale ako u všetkých odchýlkomerov ponúkaju iba odchýlku od určitej hodnoty, teda relatívnu hodnotu. Majú len malý rozsah pohybu.

Dutinomery

Dutinomery tiež nazývané subitá či intometre slúžia na kontrolu priemerov dier. Analógového alebo digitálneho odchýlkomera, držiaka s transformačným zariadením a strediaceho prvku. Tak, aby vo valcovej diere vznikol trojbodový dotyk. Odchýlkomera. Pred meraním je nutné nastaviť odchýlkomer dutinomeru na nulu alebo vyžadovanú hodnotu.

Výškomery

Výškomery sú dĺžkové meradlá špeciálne určené pre meranie výšky súčiastok. V prevedení s nóniovou stupnicou sa odčítanie prevádza obdobne ako pri posúvnych meradlách. Rozdiel je iba v konštrukcii. Výškomer má základnú dosku, na ktorej je upevnené pevné meradlo s milimetrovou stupnicou. Po tomto meradle sa pohybuje posúvna čásť, ktorá je opatrená ramenom pre meranie výšky súčiastok položených buď na základnej doske alebo na kontrolnej doske (napr. na žulovej doske). Používajú sa tiež výškomery s ramenami upravenými ako hroty na orysovanie, tzv. Aj výškomery samozrejme existujú v prevedení digitálnom. Výhodou je napríklad jednoduché odčítanie hodnoty, nulovanie stupnice v ľubovoľnej polohe, prepojenie výškomera s PC a zber meraných dát.

Základné (alebo tiež koncové) mierky

Základné (alebo tiež koncové) mierky zaviedol na konci 19. storočia švédsky vedec Carl Edvard Johansson. Pojem Johanssonové mierky sa taktiež často používa pre pomenovanie základných mierok. Sú kovové prípadne keramické hranoly s garantovaným presným dĺžkovým alebo uhlovým rozmerom. Mierky sa vyrábajú v sadách s odstupňovanými rozmermi. Medzi sebou a vzniká tak blok mierok nazývaný tiež etalón. Mierky sa spájajú nasúvaním jednej mierky na druhú. Drží mierky navzájom je vďaka vysokej roninnosti a nízkej drsnosti plôch markantná. Tomu musíme konzervovať!), s malým koeficientom teplotnej rozťažnosti a s dobrou priľnavosťou. Oceľ 19 422. Mierka je kalená na tvrdosť HRC 61 až 63. Tento materiál je však málo odolný voči korózii. Je karbid volfrámu. Drahšie, no odolné voči korórii sú mierky z oxydokeramiky. Ako pracovné meradlo, 2 - dielenské, pre kontrolu posúvnych meradiel, mikrometrov alebo pre komparačné meranie. Pravidelne kontrolovať strednú dĺžku mierky, rovinnosť a rovnobežnosť meracích plôch. Pri zostavovaní mierok je pravidlom, že daný rozmer sa skladá z čo najmenšieho počtu mierok. Dlhšie, ako je to nevyhnutné potrebné. Oddeľujú sa od seba podobne ako pri skladaní, čiže oblúkovým posúvaním plôch voči sebe. Sa nesmú plochy od seba "odlepovať" ťahaním kolmo na plochu alebo odklápaním do strany. Základné mierky uhlové (ZMU) nie sú využívané v takej miere ako ZMR. Často využíva spojenie ZMR a sínusového pravítka. Použiť sa využívajú práve ZMU. Sú to ploché hranoly s presne definovanými uhlami. Ich vysoká rovinnosť a nízka drsnosť. Chyba dvoch spojených mierok nepresahuje ± 24". Dovolená odchýlka uhlovej mierky 1. Max. Pre ZMR sady napr. po 92 resp. Alebo rovnobežnosti rovinných povrchov zhotovených s vysokou presnosťou. Alebo superfinišované plochy, ktorých drsnosť je v oblasti pod 1µm. či posúvnych meradiel. Podľa účelu sa tieto mierky delia na rovinné a rovnobežné. Nultého stupňa presnosti a prvého stupňa presnosti. Okolo hodnoty 0,0001 mm (t.j. rovnobežnosť 0,0001 mm, rovinnosť (0. Stupeň) 0,0001 mm, rovinnosť (1.

Uholníky

Uholníky sú meradlá určené pre kontrolu pravých uhlov. Existujú tri základné vyhotovenia. Uholník v tvare L slúži na kontrolu i orysovanie. Kontroly priložením meranej súčiastky na doraz k príložnej časti. Uholník nožový (viď. A štandardne sa nepoužíva na orysovanie. K meraniu uhlov (nie len tých pravých) sa využívajú kovové uholníky. Od seba tvarom, presnosťou, materiálom a aj cenou. Naklápaním je možné určovať uhol s presnosťou na jeden stupeň. Ktorým je možné stupne deliť na menšie jednotky. Na obrázkoch je možné vidieť aj uhlomer optický. Avšak odčítanie je možné iba pomocou okulára.

Vodováhy

Tento spôsob sa používa často v stavebníctve. V strojárskej praxi sa využívajú buď zakrivené nádoby (tzv. Častejšie vodováhy (libely). Existuje veľké množstvo typov vodovách určených pre rôzne aplikácie a s rôznou presnosťou merania. Najjednoduchšie vodováhy sú vyhotovené s jednou trubičkou naplnenou vodou. Dvoch kolmých smeroch sa využívajú vodováhy krížové, ktoré majú dve navzájom kolmé trubičky. Robusným pravouhlým rámom a tým umožňuje okrem merania vodorovnej polohy aj meranie polohy zvislej. Značky na trubici pomáhajú pri odčítaní hodnoty sklonu oproti vodorovnej polohe. Vyrábajú sa aj vodováhy optické, u ktorých sa odčítava hodnota v okulári. V stupňoch (resp.

Kalibre

Kalibre sú hraničné meradlá najčastejšie využívané pre rýchlu kontrolu v sériovej výrobe. Neopraviteľná. Neopraviteľné sa tiež nazývajú zmätky. A stranu nepodarkovú pre kontrolu dolného (horného) medzného rozmeru hriadeľa (diery). - Nepodarková strana medzného meradla má posudzovať skutočný rozmer a nie či kontrolovaná plocha vyhovuje funkčne. V praxi sa používajú tri druhy kalibrov: dielenské, preberacie a porovnávacie. 1. 2. Rozmer diery leží v tolerancii (teda medzi DMR a HMR) keď dobrá strana prejde a súčasne nepodarková neprejde. Pri kontrole vonkajšieho rozmeru je postup obdobný. (ak je kontrolovaný rozmer v tolerancii), takže nenastáva opotrebenie. Pri presnom meraní kalibrami je nutné brať na zreteľ aj teplotu okolitého prostredia. Veľký vplyv na výsledok merania. A potom by kalibrom mohli prechádzať aj nepodarky o tento rozmer väčšie. Označovanie nepodark.

Priame meranie dĺžky

Pri priamom meraní dĺžky zisťujeme, koľkokrát je dĺžka meradla obsiahnutá v meranej vzdialenosti, a aký je zvyšok. Na priame meranie dĺžky sa používajú pásma a laty, prípadne meračské drôty. Na hrubé meranie dĺžok sa používajú aj pásma z plastov, meračské kolesá, poľné kružidlá, prípadne krokovanie. Meradlá na priame meranie dĺžok sú buď pevné (laty), alebo zvinovacie (pásma, prípadne drôty). Meradlá majú obvykle koncové miery a nazývajú sa koncové meradlá; pri meraní sa prikladajú za sebou.

Meračské laty

Meračské laty sú drevené alebo kovové koncové meradlá s obdĺžnikovým alebo štvorcovým prierezom. Zvyčajne majú decimetrové, prípadne centimetrové delenie podla účelu merania. Meračské laty (obr. Medzi základné pomôcky na priame meranie dĺžok pátrí meračské oceľové pásmo. Na veľmi presné meranie dĺžok sa v geodézii poúžívajú špeciálne meradlá, ktoré majú tvar invarových pásiem alebo invarových drôtov.

#

tags: #vymeranie #uhlov #pomôcky #a #postupy