
Rakúsko je pre mnohých Slovákov, vrátane opatrovateliek, atraktívnou krajinou z hľadiska pracovných príležitostí. Ak pracujete alebo plánujete pracovať v Rakúsku ako opatrovateľka, je nevyhnutné, aby ste sa oboznámili so svojimi povinnosťami, najmä v oblasti daní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad daňových povinností opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku, s dôrazom na daňové priznanie a súvisiace aspekty na Slovensku.
Opatrovateľky, ktoré vykonávajú opatrovateľskú činnosť na živnosť, majú niekoľko základných povinností, ktoré musia dodržiavať. Medzi tieto povinnosti patrí vedenie účtovníctva, platenie daní a dodržiavanie platných zákonov a nariadení.
Po ukončení účtovného roka (v Rakúsku kalendárny rok) musí každý živnostník urobiť zúčtovanie svojho celoročného príjmu. Vykonáva sa to systémom Einnahmen-Ausgaben-Rechnung podľa rakúskeho zákona o dani z príjmu - Einkommenssteuergesetz-EStG 1988. Ide o systém jednoduchého účtovníctva určeného pre malé a stredné firmy. Tento systém umožňuje jednoduché sledovanie príjmov a výdavkov, čo je nevyhnutné pre správne podanie daňového priznania.
Väčšina opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku má trvalé bydlisko na Slovensku a pracujú na turnusy. Ich stredisko životných záujmov je tiež na Slovensku, čo znamená, že sú rezidentmi Slovenskej republiky. Preto sú povinní podať daňové priznanie na Slovensku, ak ich zdaniteľné príjmy z celosvetových zdrojov v kalendárnom roku presiahli 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2025 je to suma 2 876,90 € (podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Od roku 2020 sa na príjmy zo živnosti dosiahnuté mimo územia Slovenskej republiky uplatňuje metóda zápočtu dane.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli určitú sumu. Pre rok 2024 je to suma 2 823,24 eura. Dôležité je, že sa berú do úvahy všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy, vrátane tých zo zahraničia, teda aj z Rakúska.
Prečítajte si tiež: Kto musí podať daňové priznanie?
Povinnosť podať daňové priznanie môže vzniknúť aj vtedy, ak ste v predošlom zdaňovacom období dosiahli stratu alebo ak vás k podaniu priamo vyzval správca dane (Finančná správa).
Všetky uvedené podmienky sa vzťahujú iba na daňových rezidentov Slovenskej republiky. Daňovým rezidentom je osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Ak máte na Slovensku trvalý pobyt a v Rakúsku ste zarobili viac ako stanovenú hranicu (alebo sa vás týkajú ďalšie podmienky), máte povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, aj keď ste na Slovensku nezarobili v danom roku ani euro. V takom prípade si podáte tzv. daňové priznanie.
Podanie daňového priznania vám môže pomôcť finančne si prilepšiť formou vrátenia daní z Rakúska. Ak pracujete v Rakúsku ako zamestnanec, s vysokou pravdepodobnosťou vám mohol vzniknúť nárok na daňový preplatok. Pre vrátenie daní z Rakúska je potrebné aj slovenské daňové priznanie. Rakúsky daňový úrad vyžaduje potvrdenie o vašich celosvetových príjmoch, tzv. formulár EU/EWR (hovorovo formulár E9). Tento formulár vám vydá slovenský daňový úrad, ale iba na základe podaného slovenského daňového priznania.
Ak ste mali príjem zo zahraničia, slovenská legislatíva vám umožňuje predĺžiť si termín na podanie daňového priznania až do 30. septembra.
Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem
Budete potrebovať niekoľko dôležitých údajov o vašom pracovnom pôsobení v Rakúsku a predovšetkým potvrdenie o zdaniteľných príjmov.
Opatrovateľky pracujúce v zahraničí si musia podať daňové priznanie. Ak poskytujú opatrovanie na živnosť, použijú tlačivo určené pre fyzické osoby typ B.
Opatrovateľka Zuzana Kováčová je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a musí si vysporiadať príjmy zo zahraničných zdrojov. Vlani mala príjmy zo živnosti v Rakúsku na základe rakúskeho živnostenského oprávnenia. Za opatrovanie dostala celkom 15 640 eur a preukázateľne zaplatené povinné poistné v Rakúsku bolo 1 920 eur. Podáva daňové priznanie aj na Slovensku na tlačive určenom pre fyzické osoby typu B.
Na každej strane tlačiva, aj na tej, ktorú nevypĺňate, nezabudnite doplniť rodné číslo v záhlaví.
Ďalšia povinnosť je podanie daňového priznania v Rakúsku. Daňové priznanie v Rakúsku je povinný podať každý opatrovateľ/ka, ktorí boli na jeho podanie vyzvaní finančným úradom, alebo ktorých príjem za uplynulý kalendárny rok presiahol určitú výšku. Pri príjme pod touto hranicou nie je povinné podávať daňové priznanie. Finančný úrad v Rakúsku môže aj v priebehu roka vyzvať daňovníka na podanie daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pre daňovníkov s príjmami zo zahraničia
Daňové priznanie v Rakúsku je povinný podať každý, ktorí boli na jeho podanie vyzvaní príslušným Finančným úradom, t.j. ak Váš čistý príjem zo živnosti presiahol za uplynulý rok, čiže za rok 2024, sumu 12.816,- €. Ak ste dosiahli príjem, ktorý podlieha zdaneniu podľa § 42 Abs.
K daňovému priznaniu v Rakúsku je potrebné doložiť Váš príjem z opatrovania (napr. Honorarnote, alebo tabuľku príjmu) za príslušný rok, kópie dokladov o zaplatených odvodoch do SVS (napr. šeky, výpisy z účtu), po prípade aj kópie dokladov o zaplatenej doprave, zaplatené WKO, poplatky agentúre (ak si chcete uplatniť v daňovom priznaní skutočné výdaje). Ak ste poberali v Rakúsku nemocenské dávky z dobrovoľného pripoistenia (Unterstutzunggeld) je to považované za zdaniteľný príjem. Skutočne vynaložené výdavky na odvody na sociálne poistenie príp. alebo skutočne vynaložené výdavky, ktoré súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa napr.
Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia je potrebné zohľadniť metódy zamedzenia dvojitého zdanenia:
Pri príjmoch zo zamestnania je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Pri príjmoch zo živnosti musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.
V minulých rokoch do roku 2019 daňovníci k príjmom zo živnosti vykonávanej na území Rakúska uplatňovali v daňovom priznaní za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov, t. j. príjmy zo zdrojov v zahraničí boli vyňaté zo zdanenia na Slovensku. V zdaňovacom období 2020 však už nie je možné použiť metódu vyňatia príjmov.
V daňovom priznaní na Slovensku si môžete uplatniť Daňový bonus na deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie, najviac však do 25 rokov veku, ak tento daňový bonus nepoberá druhý z rodičov. Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
Výška daňového bonusu je:
Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti spočítajú od oboch rodičov. Za splnenia podmienok a spočítania čiastkových základov dane si môže daňový bonus na vyživované dieťa uplatniť len jeden z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods.
O vrátenie dane prostredníctvom podania daňového priznanie zo závislej činnosti je možné požiadať v Rakúsku spätne za posledných 5 rokov. V rámci daňového priznania si môžete uplatniť vyplatenie daňových preplatkov a bonusov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania. K žiadosti o vrátenie dane je v prvom rade potrebný formulár EU/EWR (E9). Čiže daňovník pracujúci v Rakúsku si od svojho zamestnávateľa vyžiada potvrdenie o zdaniteľnej mzde (Lohnzettel), potom musí najprv daňové priznanie z príjmov z Rakúska na Slovensku a následne musí požiadať slovenský daňový úrad o vydanie potvrdenia E9. Formulár E9 slúži na zistenie všetkých príjmov daňovníka dosiahnutých v kalendárnom roku aj mimo územia Rakúska. Bez tohto formuláre nie je možné požiadať o vrátenie dane z Rakúska. Ak by sa nedoložil formulár E9, tak v rakúskom daňovom priznaní by nemusel vzniknúť preplatok, preto je dôležité ho doložiť. V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok.
Reisekosten - cestovné náklady - sú to napr.
Daňový preplatok je vyplatený priamo rakúskym finančným úradom na účet klienta/daňovníka. Úhrada preplatku po podaní daňového priznania môže trvať 2-6 mesiacov, v závislosti od vyťaženosti finančného úradu.
Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne.
Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zaplatené za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Vo väčšine prípadov to nie je problém, pretože na faktúrach má veľa živnostníkov-opatrovateľov uvedený príspevok na cestu, akurát je potrebné si odkladať aj potvrdenia od šoférov. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kal. rok. Pri výške výdavkov na dopravu vo výške 1.000eur sa zníži poistenie za daný rok o ca. 260eur. Čím vyššie výdavky na dopravu, tým väčšie zníženie poistenia. Do úvahy je ale potrebné brať aj to, že nie každý pracovník finančného úrady je oboznámený s touto zmenou a preto bude potrebné si tieto výdavky obhájiť, resp. ak Vám ich vyškrtnú podať odvolanie. To ale nie je až také komplikované, keďže ich stačí upozorniť na znenie zákona a daný paragraf ($17 EstG 1988). Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane.
Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung. Pre niekoho bude výhodnejšie Basispauschalierung t.z.
Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úrad v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.
V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%. Zamestnancom bola ale do Júla 2020 sťahovaná daň vo výške 25%. Zamestnávatelia mali povinnosť, najneskôr do Septembra 2020 rozdiel v dani poukázať na účet zamestnanca prostredníctvom jeho mzdy. Ak niekto medzitým prácu v Rakúsku ukončil, bude mu daň nanovo prepočítaná, ak podá za rok 2020 daňové priznanie.
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnáv…
Pre slovenské opatrovateľky, ktoré pracujú v Rakúsku na živnosť, je nevyhnutné správne si plniť daňové povinnosti nielen v Rakúsku, ale aj na Slovensku, ak sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný návod, ako postupovať pri podávaní daňového priznania na Slovensku, s dôrazom na tlačivo typu B, ktoré je určené pre fyzické osoby s príjmami zo živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Po ukončení účtovného roka (kalendárny rok) musí každý živnostník urobiť zúčtovanie svojho celoročného príjmu. Vykonáva sa to systémom Einnahmen-Ausgaben-Rechnung podľa rakúskeho zákona o dani z príjmu - Einkommenssteuergesetz-EStG 1988. Ide o systém jednoduchého účtovníctva určeného pre malé a stredné firmy.
Väčšina opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku má trvalé bydlisko na Slovensku, pracujú na turnusy (napr. dva týždne doma, dva v Rakúsku) a ich stredisko životných záujmov je tiež na Slovensku. To znamená, že sú rezidentmi Slovenskej republiky a preto sú povinné podávať daňové priznanie na Slovensku, ak ich zdaniteľné príjmy z celosvetových zdrojov v kalendárnom roku presiahli 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Za rok 2025 je to suma 2 876,90 € (podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Od roku 2020 sa na príjmy zo živnosti dosiahnuté mimo územia Slovenskej republiky uplatňuje metóda zápočtu dane. Do roku 2019 sa uplatňovala metóda vyňatia dane.
Daňové priznanie v Rakúsku je povinný podať každý opatrovateľ/ka, ktorí boli na jeho podanie vyzvaní finančným úradom, alebo ktorých príjem za uplynulý kalendárny rok presiahol určitú výšku. Pri príjme pod touto hranicou nie je povinné podávať daňové priznanie. Finančný úrad v Rakúsku môže aj v priebehu roka vyzvať daňovníka na podanie daňového priznania.
Ak výška celkových (celosvetových) zdaniteľných príjmov dosiahnutých v roku 2024 presahuje sumu 2 823,24 eur, vzniká daňovníkovi automaticky povinnosť podať si slovenské daňové priznanie. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňajú príjmy, ktoré daňovník dosiahol či už na Slovensku alebo v zahraničí.
Rezidenti Slovenska podliehajú tzv. neobmedzenej daňovej povinnosti. Za rezidenta Slovenska sa považuje fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu SR podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:
S Rakúskom má Slovensko podpísanú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia. Znamená to, že ak bol váš príjem zdanený v Rakúsku, na Slovensku už nemusíte z tohto príjmu odvádzať daň. Ak ste však stále občanom Slovenska, ste povinný podávať slovenské daňové priznanie, aj keď ste na Slovensku nedosiahli žiaden príjem. V slovenskom daňovom priznaní uvediete vaše rakúske príjmy, ktoré sa zároveň vyjmú, pretože už boli zdanené v Rakúsku. Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Táto metóda spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
V minulých rokoch do roku 2019 daňovníci k príjmom zo živnosti vykonávanej na území Rakúska uplatňovali v daňovom priznaní za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov, t. j. príjmy zo zdrojov v zahraničí boli vyňaté zo zdanenia na Slovensku. V zdaňovacom období 2020 však už nie je možné použiť metódu vyňatia príjmov.
Obzvlášť dôležité je, aby ste si podali slovenské daňové priznanie vtedy, ak si chcete požiadať o vrátenie daní z Rakúska. Povinnou prílohou rakúskeho daňového priznanie je formulár E9, ktorý potvrdzuje slovenský daňový úrad na základe riadne podaného slovenského daňového priznania. Na formulári E9 je uvedená výška príjmu mimo Rakúska. Príjem, ktorý ste dosiahli mimo Rakúska, sa uvádza v rakúskom daňovom priznaní a ovplyvňuje výšku vrátených daní z Rakúska.
Lehota na podanie slovenského daňového priznania je najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak máte príjem zo zahraničia, je možné požiadať o odklad daňového priznania o 6 mesiacov, t.j. do 30. septembra. Musíte tak ale urobiť písomne do 31. marca podaním tlačiva „Oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznania“ na príslušnom daňovom úrade.
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 až 3 zákona, sa predlžuje táto lehota najviac o tri kalendárne mesiace, ak oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 až 3 zákona a súčasťou jeho príjmov sú príjmy zo zdrojov v zahraničí, sa predlžuje táto lehota najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 až 3 zákona. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. do 31. marca.
Tento článok sa zameriava na tlačivo určené pre fyzické osoby typu B, ktoré sa používa pri príjmoch zo živnosti.