Výpočet nemocenskej dávky u policajtov a profesionálnych vojakov

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte nemocenskej dávky u policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku.

Legislatívny rámec

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podmienky nároku na nemocenské dávky, ich výšku a spôsob výpočtu.

Zmeny v legislatíve

Dňa 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR novelu zákona č. 328/2002 Z. z. Hlavným zámerom tejto novely bolo vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2013.

Kto sa považuje za policajta?

Pre účely zákona sa za policajtov považujú aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej záchrannej služby, a to po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008.

Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom, ak § 327 neustanovuje inak. Pojem „ozbrojený príslušník finančnej správy“ nahradil slovo „colník“ s účinnosťou od 1. júla 2019.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Kto sa považuje za profesionálneho vojaka?

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je profesionálny vojak (profesionálna vojačka) fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby. Tento pojem je definovaný v § 2 ods. 1 písm. e) prvom až piatom bode zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ošetrovné

Dávka „ošetrovné“, pôvodne uvedená v § 5 písm. e), bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z.

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe (o. i. ošetrovanie člena rodiny), pri ktorých sa poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat v určenom rozsahu a za ustanovených podmienok, sú upravené napr. v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení n. V zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. je poskytnutie služobného voľna pre dôležité osobné prekážky upravené v § 116 ods. V súlade s § 116 ods. starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z určených dôvodov (o. i.

Nárok na služobný plat počas dočasnej neschopnosti

V prípadoch dočasnej neschopnosti v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania majú policajti a profesionálni vojaci nárok [v súlade so znením § 6 ods. 1 (policajti) a § 6 ods. 3 (profesionálni vojaci)] na služobný plat v princípe počas prvých tridsiatich dní. Po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti sa im poskytuje náhrada služobného platu, a to v určenej výške (a už po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti), najdlhšie do uplynutia podpornej doby jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti.

Policajti a profesionálni vojaci, ktorí sa stanú dočasne neschopnými z iných dôvodov, majú v súlade so znením § 6 ods.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Výška nemocenského

V zmysle § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. je výška nemocenského u policajta a profesionálneho vojaka 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 tohto zákona.

Vyrovnávacia dávka

V zmysle § 9 ods. 1 policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší služobný plat ako pred prevedením.

Podľa § 9 ods. 7 vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.

Zdaňovanie odchodného a odvody

Odchodné sa zdaňuje, okrem prípadov, ak v čase vzniku nároku na odchodné bolo odchodné oslobodené od dane. (k 31. 12. 2003 podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Poistné na povinné verejné zdravotné poistenie sa z odchodného neodvádza podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Odchodné netvorí vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie podľa § 98 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.

Zvyšovanie výsluhového dôchodku

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru, sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Iné nemocenské dávky

Okrem nemocenského majú policajti a vojaci za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok aj na ďalšie nemocenské dávky:

• materské - ak poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a bola v posledných 2 rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.
• ošetrovné - táto dávka bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské dávky má poberateľ dávky, teda fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku.

Kto je zamestnanec?

Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j.:

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je podľa § 39 ods.

Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa alebo poistenec, ktorý žije sám, je slobodná(ý), ovdovená(ý), rozvedená(ý) alebo osamelá(ý) z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. dlhodobé liečenie manžela (manželky), nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela (manželky), výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela (manželky), ak bolo po ňom (nej) z tohto dôvodu vyhlásené pátranie atď.

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

Zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet

Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie sa môže líšiť v nasledovných prípadoch:

• ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
• ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10. Podľa § 140 ods.

Zákon č. 244/2005 Z. z., ktorý novelizoval zákon o rodičovskom príspevku, vylúčil z § 140 ods. 1 obdobie rodičovského príspevku, pretože s účinnosťou od 1. 7.

Príklad vylúčenia obdobia z rozhodujúceho obdobia

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer v roku 2005. Súčet jeho vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2005 bol 132 452 Sk. Pretože bol 25 dní práceneschopný, jeho nemocenské poistenie v roku 2005 trvalo 365 - 25 = 340 kalendárnych dní.

Vymeriavací základ

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje v § 11 všeobecný vymeriavací základ ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlasuje ho uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 30.

Dňa 20. apríla 2005 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Zbierke zákonov č. 163/2005 sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2004. Podľa § 1 tohto opatrenia je to suma 189 900 Sk.

Od všeobecného vymeriavacieho základu sa podľa § 138 odvodzujú maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sú platitelia poistného povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. 2005 podľa § 138 ods. 14 písm.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (ďalej aj „DVZ“). Priamo z DVZ sa určuje výška nemocenského, ošetrovného a materského. Vyrovnávacia dávka sa určuje z tzv. mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „MVZ“), resp. pomernej časti MVZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „pomerná časť MVZ“). Mesačný vymeriavací základ a pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu sa vypočítajú z denného vymeriavacieho základu.

Určenie DVZ

Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie.

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný DVZ

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods.

Príklad výpočtu pravdepodobného DVZ

Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia.

Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.

d) 50 % zo súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 až § 73 a § 263 ods.

Príklady minimálneho vymeriavacieho základu

• Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou 6 900 Sk/mesiac.
• Zamestnanec z dôvodu dočasnej PN odpracuje v kalendárnom mesiaci iba 12 pracovných dní. Pri odpracovaní časti mesiaca jeho príjem za odpracovaný deň musí dosiahnuť minimálne minimálnu mzdu na deň. Dosiahnutá mzda je aj vymeriavacím základom.
• Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 39,70 Sk/hodinu.

Minimálna mzda v rokoch 2003-2005

• v období 1 - 9/ 2005 v sume 6 500 Sk a v období 10 - 12/2005 v sume 6 900 Sk.
• v období 1 - 9/2003 v sume 5 570 Sk a v období 10 - 12/2003 v sume 6 080 Sk.
• v období 1 - 9/2004 v sume 6 080 Sk a v období 10 - 12/2004 v sume 6 500 Sk.

Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné.

Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7.

Zákon o sociálnom poistení ustanovoval v § 253 ods.

• v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002.
• v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003.

Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.

Príklady výpočtu DVZ s maximálnym vymeriavacím základom

• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6.

Mesačný vymeriavací základ

Mesačný vymeriavací základ je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na celé slovenské koruny nahor.

Príklad výpočtu minimálneho mesačného vymeriavacieho základu

Vypočítajme minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý celý rok 2005 dosahoval minimálnu mzdu.

tags: #vypocet #nemocenske #davky #u #policajtov