Premlčanie v Občianskom zákonníku: Dôsledky novely a jej vplyv na spotrebiteľské zmluvy

Úvod

Inštitút premlčania je dôležitou súčasťou občianskeho práva, ktorá ovplyvňuje vymáhateľnosť práv a povinností. V kontexte spotrebiteľských zmlúv, kde je jedna strana často v zraniteľnejšej pozícii, je úprava premlčania obzvlášť citlivá. Tento článok sa zameriava na novelu Občianskeho zákonníka č. 343/2018 Z. z., ktorá priniesla zmeny v uplatňovaní premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Skúmame dôvody, ciele a dôsledky tejto novely, ako aj jej potenciálne dopady na právnu istotu a rovnováhu medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Dôvodová správa a kontext novely

Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Cieľom tohto návrhu bolo zavedenie osobitnej úpravy premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Táto úprava bola reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018.

Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Toto rozhodnutie poukázalo na potrebu prehodnotiť a upraviť právnu úpravu premlčania v kontexte spotrebiteľských zmlúv.

Ciele a princípy novej úpravy

Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase. Dlžník by nemal byť nútený zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, prostriedkami s prvkami štátneho donútenia. Dôvodom je, že po dlhšom čase môže byť oslabená jeho pozícia, napríklad z dôvodu straty dôkazov.

Význam inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktorý je možné splniť dobrovoľne, avšak nemožno ho vymáhať proti vôli dlžníka. V prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Žiadosť o rekreáciu: vzor a postup

Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno platne zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby. Zabezpečením sa rozumejú všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného práva. Premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Nové ustanovenie § 54a a jeho kontext

Základom novely Občianskeho zákonníka je zavedenie úplne nového ustanovenia § 54a. Táto zmena bola zavedená novelizačným zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý obsahuje výhradne dva novelizačné body Občianskeho zákonníka. Doplnenie tohto nového ustanovenia bolo vyvolané potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s novým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018.

Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne išlo o nesúlad s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zaujímavosťou tohto prípadu je, že konanie pred Ústavným súdom SR inicioval Okresný súd Košice II, ktorý prejednával uplatnenie nárokov z cca 50-eurovej pohľadávky telekomunikačného operátora.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zaväzuje príslušný orgán (napr. súd), aby aj bez návrhu, teda ex offo, z vlastnej úradnej povinnosti prihliadal na široké spektrum okolností, ktoré spôsobujú oslabenie alebo akúkoľvek prekážku vo vzťahu k uplatňovaniu práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Na tieto okolnosti prihliada príslušný orgán aj bez toho, aby sa ich spotrebiteľ dovolával v prípadoch, kedy by to inak bolo potrebné.

Prečítajte si tiež: Význam dôvodovej správy katastrálneho zákona

Ústavný súd SR uvádza, že povinné prihliadanie na premlčanie právneho nároku vedie k tomu, že sa súd zo zákona „straní“ žalovanému, resp. spotrebiteľovi.

Prechodné ustanovenia a právna istota

Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Modifikácia § 107 ods. 3 OZ a vzájomná námietka premlčania

Oproti § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“, navrhovaná novela OZ modifikuje (dopĺňa) aktuálny zákonný text nasledovne: „Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla iba jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.“ (§ 114g ods. 3).

Dôvodová správa k navrhovanej právnej úprave uvádza: „V ods. 3 sa preberá pôvodné znenie § 107 ods. 3 s doplnením, ktoré vyplýva zo záverov právnej teórie. Námietka premlčania má v prípade synalagmatických záväzkov pri neplatných zmluvách alebo zaniknutých záväzkoch povahu tzv. vzájomnej námietky, pri ktorej musí byť nevyhnutne zachovaný princíp rovnosti. Je neakceptovateľné, aby sa jedna zo strán synalagmatického záväzku námietkou premlčania ubránila povinnosti plniť, pokiaľ druhá strana takúto možnosť nemá. To môže nastať v prípade, ak plynutie času nemá na právo druhej strany vplyv (napr. nepremlčateľné vlastnícke právo), prípadne ak z neplatnej alebo zaniknutej zmluvy aspoň čiastočne plnila iba jedna strana a zodpovedajúce protiplnenie protistrany nebolo poskytnuté (nemá sa teda u jednej zo strán čo vrátiť ani premlčať). Rovnaký princíp sa uplatní aj vtedy, ak boli vzájomné plnenia poskytnuté s časovým odstupom, ktorý má za následok aktuálne premlčanie nároku na vrátenie iba jedného z nich. Právo namietnuť premlčanie musí byť v týchto prípadoch dané obom stranám súčasne (vzájomná námietka premlčania), bez ohľadu na skutočnosť, či niektorá z nich toto právo využije alebo nie.“

Kritické zhodnotenie novely

V dostupnej slovenskej, ani českej právnej teórii a judikatúrnych záverov nenachádzame jednoznačnú podporu pre zvýraznenú navrhovanú právnu úpravu. Opačný právny názor naopak vyplýva z nasledovných komentárov a súdnych rozhodnutí (k aktuálne platnému § 107 ods. 3 OZ).

Prečítajte si tiež: Tvorba VZN: Dôvodová správa

Podľa ŠTEVČEKA, M. a kol.: Ak si teda strany neplatnej alebo zrušenej zmluvy už na základe nej plnili, pôjde o synalagmatickú reštitučnú povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie navzájom (…). Ak by však proti sebe v tomto prípade stáli povinnosť vrátiť peňažné plnenie oproti „vydaniu“ vlastníckeho práva, bolo by krajne nespravodlivé umožniť namietať premlčanie len jednej strane záväzku (na druhej strane záväzku stojí nepremlčateľné vlastnícke právo). V takýchto prípadoch súd na prípadnú námietku premlčania neprihliadne.

FEKETE, I. uvádza, že Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ možno aplikovať iba na tie prípady, kde podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo zrušení zmluvy vrátiť to, čo dostal (V 5/1986).

ELIÁŠ, K. a kol. tvrdia, že Použití ustanovení § 107 odst. 3 samozřejmě nepřichází v úvahu tam, kde ještě nedošlo k plnění; v tomto případě není co vrátit. Došlo-li zatím k plnění toliko jednou ze smluvních stran, půjde o samostatný nárok na vrácení plnění a vzájemná námitka promlčení rovněž nepřichází v úvahu.

Podľa FIALU, J., KINDLA, M. a kol.: Toto ustanovení lze podle soudní praxe aplikovat jen na ty případy, kdy podle smlouvy každý z účastníků (nikoliv jej jeden) něco dostal, a je proto povinen druhému účastníkovi při neplatnosti nebo zrušení smlouvy vrátit to, co dostal.

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.8.2008, sp. zn. 33 Odo 1109/2006: Na základě neplatné kupní smlouvy se právnímu předchůdci žalovaných dostalo finančního plnění a žalobci, který měl získat vlastnické právo k jeho nemovitostem, se plnění podle smlouvy nedostalo, neboť k převodu vlastnického práva podle § 133 odst. 2 obč. zák. nedošlo. Nestal-li se žalobce vlastníkem dotčených nemovitostí, vzniklo jen jemu právo domáhat se vrácení plnění z neplatné smlouvy podle § 457 obč. zák.; žalovaným z tohoto titulu právo na vrácení plnění (vlastnického práva) nemohlo vzniknout. Nebylo proto namístě aplikovat § 107 odst. 3 obč. zák. a odvolací soud zjištěný skutkový stav správně poměřoval ustanovením § 107 odst. 2 obč. zák.; jeho právní závěr o promlčení nároku žalobce je tak správný.

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.5.2007, sp. zn. 26 Odo 806/2005: O synallagmatický (vzájemný) závazek ve smyslu ustanovení § 107 odst. 3 a § 457 obč. zák. nešlo mezi žalobcem a žalovaným již z toho důvodu, že žalobci nebylo (v daném případě na základě kupní smlouvy ze dne 19. března 1999) poskytnuto žádné protiplnění - žalobce sice zaplatil kupní cenu předmětných nemovitostí žalovanému, ale jejich vlastnictví nebylo na něj (na základě kupní smlouvy ze dne 19. března 1999) převedeno. Žalobci proto nevznikla (na základě kupní smlouvy ze dne 19. března 1999) povinnost žalovanému cokoli vydat a nemůže se tak úspěšně dovolávat aplikace § 107 odst. 3 obč. zák.

tags: #dovodova #sprava #obciansky #zakonnik #premlcanie