Výpoveď Dohody o Výkone Oprávnenej Osoby: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpoveď dohody o výkone oprávnenej osoby, vrátane právneho rámca, postupov a dôsledkov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi jasné a štruktúrované informácie, ktoré mu pomôžu orientovať sa v tejto problematike.

Úvod do Zmluvného Vzťahu a Jeho Ukončenia

Zmluva je najčastejší právny úkon, zvyčajne dvojstranný, výnimočne viacstranný, spočívajúci na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá.

So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Zákon vyžaduje buď prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr. pre prevody nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena), pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon, alebo pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov. V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

Všeobecný Vzor Výpovede zo Zmluvy

Všeobecný vzor výpovede zo zmluvy slúži na ukončenie existujúceho zmluvného vzťahu. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý spôsobuje zánik zmluvy. V niektorých prípadoch zákon pozná osobitné spôsoby výpovede zo zmluvy, pričom výslovne upravuje aj výpovedné lehoty a iné podmienky. Aby bola úprava výpovede pre Vás jednoduchá a prehľadná, vzor výpovede obsahuje zvýraznené časti, ktoré musia byť upravené. POZOR! V niektorých prípadoch zákon predpisuje pre výpoveď povinnú písomnú formu (napr. uzatvorená podľa Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“)).

Register Partnerov Verejného Sektora (RPVS)

Právnu úpravu problematiky registra partnerov verejného sektora nachádzame v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o RPVS“). Právny predpis upravuje nielen vymedzenie základných pojmov súvisiacich registrom partnerov verejného sektora, ale rámcovo aj postup registrácie, zapisované údaje či sankčné konanie.

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu. Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Kto je Partner Verejného Sektora?

Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky. Tieto subjekty sa zapisujú do registra bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v bode 2-4, s výnimkou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Zákon sa vzťahuje na široký okruh právnych vzťahov. Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:

1. Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia - či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou).
2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.

Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov. Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií.

Výnimky z Povinnosti Zápisu do RPVS

Vzhľadom na finančné limity nie je partnerom verejného sektora tá osoba, ktorá prijíma od štátu plnenia nepresahujúce tieto finančné limity, a teda na takéto osoby sa zákon nevzťahuje.

Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je:

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

1. subjekt verejnej správy; register subjektov verejnej správy vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky a je zverejnený na jeho webovom sídle.
2. verejný podnik, okrem prípadu, kedy dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity.
3. osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; kto je takouto osobou treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“ subjektu, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia. Výnimka vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v neziskovom sektore neplatí absolútne. Povinnosť zápisu do RPVS tieto osoby budú mať v prípade ak dodávajú tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúdajú majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota úhrnne prevyšuje finančné limity.
4. banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia vrátane zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, ak sa na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu v oblasti finančného trhu.
5. osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci.
6. Iný štát a jeho orgány; túto výnimku požíva aj subjekt, ktorý tvorí súčasť „zahraničného“ verejného sektora (napr. zahraničné štátne obchodné spoločnosti).
7. medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány (napr. EÚ a jej orgány, NATO, OSN a pod.).
8. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku.
9. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa písmena d), a to aj vtedy, ak ide o finančné nástroje, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala zahraničná finančná inštitúcia prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky.
10. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania.
11. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej druhou zmluvnou stranou je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Národná banka Slovenska, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, finančný sprostredkovateľ, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa.
12. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne.
13. vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.
14. pozemkové spoločenstvo.

Oprávnená Osoba v RPVS

Oprávnená osoba je odborný subjekt, ktorým môže byť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona o RPVS napríklad advokát, notár, banka, daňový poradca či audítor. Oprávnená osoba plní povinnosti oprávnenej osoby vyplývajúce zo zákona o RPVS na základe dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Podstatou činnosti oprávnenej osoby je predovšetkým verifikácia a zápis/výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora, ako aj komunikácia s registrovým orgánom - Okresným súdom Žilina. Oprávnená osoba je pre partnera verejného sektora významný subjekt, pričom dávame do pozornosti, že každý partner verejného sektora môže mať podľa ustanovenia § 4 ods.

Ukončenie Spolupráce a Výmaz Oprávnenej Osoby

V prípade ak nastane situácia, že partner verejného sektora a oprávnená osoby ukončia vzájomnú spoluprácu či už formou výpovede, dohody strán alebo odstúpením od dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora je potrebné uskutočniť výmaz zapísanej oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora.

Ak po ukončení vzájomnej spolupráce podá návrh na výmaz oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora oprávnená osoba aplikuje sa právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o RPVS. Oprávnená osoba podá návrh na výmaz z registra partnerov verejného sektora, registrujúci orgán bezodkladne oznámi výmaz oprávnenej osoby partnerovi verejného sektora a zároveň upozorní partnera verejného sektora, že je povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu oprávnenej osoby a súčasne v tej iste lehote aj zabezpečiť identifikáciu konečného užívateľa výhod.

Po ukončení vzájomnej spolupráce partnera verejného sektora a oprávnenej osoby môže byť uskutočnený výmaz oprávnenej osoby aj na návrh partnera verejného sektora tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o RPVS. Registrujúci orgán v tomto prípade bude uskutočňovať zmenu zapísaných údajov, pričom túto zmenu bude za partnera verejného sektora iniciovať už novo určená oprávnená osoba, a to spolu s overením identifikácie konečného užívateľa výhod. Predchádzajúcej oprávnenej osobe registrujúci subjekt už iba oznámi zápis novej oprávnenej osoby, a teda že bola vymazaná z registra partnerov verejného sektora.

Nájomná Zmluva ako Príklad Zmluvného Vzťahu

Nájomná zmluva je upravená Zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a Zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán:

• Fyzická osoba: meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
• Živnostník: obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa,
• Právnická osoba: obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať.

Základné Náležitosti Nájomnej Zmluvy

Nájomná zmluva musí zo zákona obsahovať označenie predmetu. Za nebytové priestory sa považujú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

Prenajímateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti , ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom , katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. , pre okres , obec , katastrálne územie , a to: Nebytového priestoru , umiestneného na poschodí č. bytového domu, vchod č. …, nachádzajúceho sa na ulici v , so súpisným číslom stavby (ďalej len „stavba“), postavenej na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoriazastavané plochy a nádvoria, výmera m2 (ďalej len „nebytový priestor“ alebo „predmet nájmu”).

Prenajímateľ touto zmluvou prenecháva nájomcovi predmet nájmu do dočasného užívania podľa podmienok upravených v tejto zmluve. Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi za to nájomné. Nájomca je oprávnený predmet nájmu užívať počnúc dňom . Okrem práva užívať nebytový priestor, nájomca má právo užívať spoločné časti, zariadenie a príslušenstvo stavby, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania predmet nájmu spolu s jeho zariadením , ktorého zoznam je uvedený v protokole o odovzdaní predmetu nájmu (ďalej len „protokol“). Prenajímateľ vyhlasuje, že mu nie sú známe závady a poškodenia predmetu nájmu, jeho vybavenia, spoločných častí, zariadení a príslušenstva stavby, na ktoré by mal nájomcu osobitne upozorniť. Nájomca vyhlasuje, že je oboznámený so stavom predmetu nájmu, ktorý je v stave spôsobilom na riadne užívanie a takto preberá predmet nájmu do užívania.

Doba Nájmu a Jeho Skončenie

Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. Nájom sa uzatvára na dobu neurčitú. O odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zmluvné strany spíšu protokol. V protokole, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, bude zároveň zachytený stav meračov energií a vody.

Nájom nebytového priestoru zaniká:

• písomnou dohodou uzatvorenou medzi prenajímateľom a nájomcom,
• výpoveďou nájomcu alebo prenajímateľa v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
• odstúpením od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
• zánikom predmetu nájmu.

Ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane.

V prípade skončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal, prípadne s prenajímateľom odsúhlasenými zmenami alebo úpravami a s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou. O odovzdaní predmetu nájmu bude spísaný protokol, ktorý bude obsahovať stav predmetu nájmu ku dňu prevzatia a stav meračov energií.

Nájomné a Úhrada za Plnenia

Nájomná zmluva musí obsahovať výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Za nájom predmetu nájmu sa nájomca zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné vo výške € za každý mesiac. Prenajímateľ si vyhradzuje právo a nájomca to berie na vedomie, že prenajímateľ je oprávnený jednostranne upraviť výšku nájomného jedenkrát ročne o výšku miery ročnej inflácie, zverejnenej Štatistickým úradom SR za uplynulý rok. Zvýšenie nájomného oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne, pričom nájomca je povinný platiť takto zvýšené nájomné od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude nájomcovi doručené písomné oznámenie zmeny výšky nájomného.

V nájomnom nie sú zahrnuté úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu (ďalej len „plnenia“). Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi preddavok za plnenia vo výške € za každý mesiac. Plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu sú plnenia poskytnuté za účelom jeho riadneho užívania, a to najmä:

Zmluvné strany sa dohodli, že skutočná výška úhrad za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu sa zúčtuje so zaplatenými preddavkami najneskôr do jedného mesiaca po obdržaní ročného vyúčtovania od jednotlivých dodávateľských subjektov. Následne na základe skutočnej spotreby plnení spojených s užívaním predmetu nájmu predloží prenajímateľ nájomcovi písomné vyúčtovanie preddavkov v lehote do 14. dní odo dňa, kedy bude ročné vyúčtovanie doručené prenajímateľovi. Na základe tohto vyúčtovania nájomca doplatí prenajímateľovi vzniknutý nedoplatok do 14. dní odo dňa predloženia vyúčtovania nájomcovi. Ak nájomná zmluva trvá, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, či sa preplatok započíta na nájomné alebo bude nájomcovi vrátený do 14. dní odo dňa predloženia vyúčtovania.

Ďalšie služby ako zabezpečuje prenajímateľ a nájomca sa zaväzuje uhrádzať príslušné služby za každý kalendárny mesiac na základe faktúry od dodávateľa služby. Nájomca je oprávnený zriadiť v predmete nájmu pripojenie k internetovej sieti, nájomca tak urobí vo svojom mene a na vlastné náklady. Podpisom tejto zmluvy prenajímateľ dáva nájomcovi so zriadením príslušnej služby súhlas.

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Prenajímateľ sa zaväzuje odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať. Nájomca má právo užívať predmet nájmu, pričom je povinný užívať ho riadne, šetrne a v súlade s jeho určením. Pri výkone svojich práv je nájomca povinný dbať, aby nedošlo k obmedzeniu výkonu práv iných vlastníkov a nájomcov v budove.

Nájomca je oprávnený vykonávať zmeny na predmete nájmu len so súhlasom prenajímateľa. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.

Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ a umožniť prenajímateľovi vykonanie týchto opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Nájomca je povinný na vlastné náklady vykonávať drobné opravy predmetu nájmu a hradiť náklady spojené s bežnou údržbou predmetu nájmu.

Nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu sám alebo tí, ktorí ktorým nájomca umožnil vstup do predmetu nájmu. Ak tak nájomca neurobí, prenajímateľ má právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu vynaložených nákladov.

Nájomca je povinný umožniť prenajímateľovi vykonať kontrolu predmetu nájmu vo vopred oznámenom čase. Prenajímateľ má právo kontroly predmetu nájmu minimálne jedenkrát počas troch mesiacov. Kontroly predmetu nájmu môže prenajímateľ vykonávať len v prítomnosti nájomcu alebo ním poverenej osoby, inak len v prípade ak odôvodnene hrozí vznik škody (najmä havarijný stav) a súhlas nájomcu nemohol objektívne získať. Prenajímateľ má neobmedzené právo vstupu do predmetu nájmu aj bez prítomnosti nájomcu po skončení nájomného vzťahu.

Záverečné Ustanovenia

Táto zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých obidve zmluvné strany obdržia po jednom vyhotovení. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia tejto zmluvy je možné uskutočniť len písomne, vo forme dodatkov k tejto zmluve. Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Prenajímateľ a nájomca vyhlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená a sú plne spôsobilí k právnym úkonom. Zmluvné strany prehlasujú, že táto zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za inak nápadne nevýhodných podmienok. Na znak súhlasu s jej obsahom ju zmluvné strany vlastnoručne podpisujú.

tags: #výpoveď #dohoda #o #výkone #oprávnenej #osoby