Výskumy telesného postihnutia: Pohľad na život, potreby a výzvy

Tento článok sa zaoberá problematikou telesného postihnutia z rôznych uhlov pohľadu. Skúma historický vývoj vnímania postihnutia, od medicínskeho modelu k sociálnemu modelu, a analyzuje dopad postmoderného prístupu na štúdie postihnutia. Ďalej sa venuje druhom a príčinám telesného postihnutia, osobitostiam edukácie telesne postihnutých jedincov a vplyvu postihnutia na kvalitu života rodín.

Historický kontext a zmena vnímania telesného postihnutia

Podobne ako hnutie za občianske práva v USA, druhá vlna feminizmu a Gay Pride, aj hnutie za práva postihnutých sa snažilo o zlepšenie života a spoločenské prijatie. Pôvodným cieľom bolo dosiahnuť, aby sa spoločnosť lepšie prispôsobila postihnutým ľuďom, aby ich lepšie prijímala a aby sa takto dosiahlo zlepšenie kvality ich života. Väčšina z toho bola dosiahnutá zlepšením prístupu postihnutých k príležitostiam, ktoré sú bežné pre ľudí bez postihnutia. Vo všeobecnosti bol dosiahnutý značný pokrok.

Avšak, po roku 1980 nastal v USA obrat smerom k aplikovanému postmodernizmu, ktorý ovplyvnil aj vnímanie postihnutia. Takzvané štúdie postihnutia začali vidieť samotné postihnutie ako sociálny konštrukt a začali byť čoraz viac radikálne a popierajúce realitu. Postihnutia (vrátane niektorých liečiteľných mentálnych postihnutí) sa začali hodnotiť ako súbor prepojených skupín identít a tieto boli dávané do protikladu s "normálnymi" identitami nepostihnutých. Výsledkom bolo, že tieto štúdie sa stávali stále viac intersekcionálnymi, stále viac nejasnými, abstraktnými a nevhodnými na zlepšenie možností a kvality života postihnutých ľudí.

Od medicínskeho k sociálnemu modelu

Nastal posun od chápania postihnutia ako niečoho, čo spočíva v jednotlivcovi k jeho chápaniu ako niečoho, čo bolo jednotlivcovi nanútené spoločnosťou, ktorá sa neprispôsobila jeho potrebám. Inými slovami, v postmodernom chápaní je postihnutá osoba výlučne preto, že spoločnosť vo všeobecnosti očakáva, že ľudia sú bez postihnutia a majú z toho úžitok. Je to štatút nanútený tým, ktorí majú nejaké postihnutie.

Tento posun k sociálne konštruktivistickému chápaniu postihnutia prebehol v dvoch štádiách. V tom prvom "sociálny model postihnutia" nahradil to, čo sa väčšinou nazýva "medicínsky model postihnutia" (niekedy "individuálny model"). V rámci medicínskeho modelu je postihnutie niečo, čo ovplyvňuje človeka a riešením je napraviť postihnutie alebo zmierniť ho tak, aby sa do väčšej miery mohol zapojiť do života tak ako ľudia bez postihnutia. V rámci sociálneho modelu je dôraz na prispôsobenie sa spoločnosti postihnutému jednotlivcovi.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Michael Oliver, britský sociálny pracovník a sociológ, ktorý sa pokladá za otca tohto presunu v chápaní, tvrdí, že postihnutie, podobne ako rasizmus alebo sexizmus, je diskrimináciou a útlakom, pretože bolo spoločnosťou nejako nanútené jednotlivcovi.

Kritika postmoderného prístupu

V rámci tejto vetvy teórie sa došlo až do absurdných oblastí, napríklad tým, že pojem "ableizmus" (asi by sa to dalo preložiť iba brutálnym pojmom schopnostizmus, skúsim používať normálnejši anglicizmus "ableizmus") sa má chápať ako, podľa teórie problematický predpoklad, že vo všeobecnosti je lepšie byť nepostihnutý (able-bodied) než postihnutý a že je to tak normálne. Na druhej strane "disableism" (postihnutizmus) indikuje predsudky voči postihnutým ľuďom vrátane presvedčenia, že postavenie postihnutého je mimo bežného chápania normálnosti, a že sa tým prejavuje nadradenosť nepostihnutých nad postihnutými.

Dan Goodley, jeden z hlavných teoretikov štúdií o telesných postihnutiach, zašiel až tak ďaleko, že považuje diagnostikovanie, opateru a liečenie postihnutí za cynické praktiky, závisiace na nemorálnych ableistických predpokladoch podporovaných "neoliberálnym systémom", v ktorom sú ľudia nútení byť plne samostatnými, vysoko funkčnými jednotlivcami, aby svojou prácou mohli prispievať kapitalistickým trhom.

Tento identitou posadnutý prístup sa snaží tlačiť na postihnutých ľudí, aby sa so svojim postihnutím identifikovali, oslavovali ho a svoje postihnutia spolitizovali. Mnohí ľudia s telesným postihnutím si úprimne želajú, aby postihnutí neboli, čo je absolútne racionálne želanie, snažia sa pritom zlepšiť alebo upraviť svoj stav pre seba aj pre iných. Je to ich právo. Možno si neprajú aby boli identifikovaní primárne na základe ich postihnutia, ale inými stránkami vlastnej osoby, o ktorých veria, že ich reprezentujú lepšie. Aktivizmus za práva postihnutých hodný tohto označenia by to podporoval miesto toho aby z toho robil problém.

Druhy a príčiny telesného postihnutia

Telesné postihnutie je disciplína špeciálnej pedagogiky (ŠPP), ktorá skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie.

Telesné postihnutie môže byť:

• Vrodené: na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva.
• Získané: v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.

Kategórie telesného postihnutia

Telesné postihnutia sa delia na:

• Vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia.
• Bez mozgového poškodenia.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Najčastejšia príčina telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele - nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 min.

Vrodené poruchy vývinu

• Dysmélie: Sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.
  • Druhy dysmélií:
    • amélia - chýba celá končatina
    • fokomélia - tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie
• Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá, náchylná k preležaninám. Príčina vzniku - dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele - lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

• Amputácie: Oddelenie časti, či celej končatiny od tela.
  • Príčiny amputácií:
    • úrazy dopravné, pracovné, v domácnosti
    • zhubné nádory končatín
    • chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin
  • Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.
• Svalové ochorenia: Napr. Progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).
• Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu).
  • Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb).

Pohybová výchova je zameraná na:

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

• Rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť).
• Rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza).
• Koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.).
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.
• Rozvoj poznávacích procesov: Pociťovanie, vnímania.
• Rozvoj psychických procesov: Pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností. Sebaobsluha zahŕňa:
  • Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie).
  • Sebaobsluha pri obliekaní.
  • Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre).
  • Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu.
• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Hv má:
  • Zdravotný význam - pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu.
  • Výchovný význam - umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť.
• Rozvoj výtvarných schopností: Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa:
  • Posiľňovať pocit istoty.
  • Rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu.
  • Pestovať lásku a sympatiu k človeku.
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné (plytšie), mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečie preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

• Vnímanie a pociťovanie, ako aj zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí …… Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť: Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť), avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia: Týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11.roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby výtvarného umenia atď.
• Pamäť: Sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie: Je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti: Sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie: Sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém: Je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia: T.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom. utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém: U detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.
• Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe. primerané dieťa sa podceňuje dieťa sa preceňuje

Poruchy správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1.závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládať výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

• nedisciplínovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania,
• záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským
• hostilitu - útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť:

• V škole - vyrušovanie, šikana, drzé správ.
• Doma - hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správ.
• Na verejnosti - drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť citového rozvoja (najmä vyššie city) motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov:

• Nižšie city: (telesné, primárne) sú tie, ktorími prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu ale aj jej narušenie. (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie)
• Vyššie city: Sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastnujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city: Človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti)
  • Estetické city: Vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické)
  • Etické city: Vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi. (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy…)
  • Sociálne city: Súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia

Druhy motivácie:

• Vonkajšia: Z okolia - od rodičov, učiteľov
• Vnútorná: Vnútorný záujem učiť sa
• Zvnútornená (interiorizovaná): Je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport)

Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie)

Dôležitosť prvej pomoci

Je veľmi potrebné poznať a aj ovládať zásady prvej pomoci. Pri práci ako učiteľky MŠ alebo vychovávateľky ŠKD budeme s veľkým kolektívom detí a ak sa niečo stane sme zodpovedné za deti. Preto je potrebné ovládať prvú pomoc aby sme ju vedeli podať čo najlepšie a najrýchlejšie, či už len pri menej vážnych úrazoch alebo aj vážnych úrazoch. Učiteľka alebo vychovávateľka musí reagovať pohotovo. Zásady prvej pomoci je dobré poznať a ovládať nie len pri práci učiteľky v MŠ alebo vychovávateľky ŠKD ale aj v bežnom živote.

Potreby rodín s deťmi so špecifickými potrebami

Štúdia reflektuje výsledky kvantitatívneho sociologického výskumu, ktorého cieľom bolo preskúmať problematiku potrieb rodín s dieťaťom so špecifickými potrebami. Výsledky potvrdzujú, že rodiny starajúce sa o dieťa so zdravotným postihnutím majú v porovnaní s inými rodinami špecifické životné podmienky, ktoré ovplyvňujú všetky roviny života. Predstavujú zároveň potreby, ktorých naplnenie by malo dopad na zlepšenie kvality života týchto rodín.

Sociálne dimenzie zdravia, spoločenské dôsledky choroby a jej dopad na život jedincov, taktiež skúmanie súvislostí kultúrnych a hodnotových faktorov so zdravím sú dlhodobo skúmané a reflektované mnohými vednými odbormi. Pri zameraní sa na rodiny s postihnutým dieťaťom je nesporné, že ide o špecifickú situáciu a často veľmi traumatickú skúsenosť, ktorá ovplyvňuje všetky aspekty rodiny. Nepochybne výchova a starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím prináša množstvo negatív - značné finančné, ako aj časové náklady, zvýšené emocionálne, psychické, a fyzické nároky, hľadanie logistických možností, informácií, sociálnej podpory, či inej potrebnej pomoci.

Ukazuje sa, že existuje silná súvislosť medzi vnímanými rodinnými požiadavkami a zdravotnými podmienkami rodinných príslušníkov. Predovšetkým rodičia starajúci sa o dieťa so zdravotným postihnutím uvádzali negatívne dôsledky na ich zdravie, a to v závislosti od dĺžky poskytovania takejto starostlivosti a ani silná sociálna podpora nezmiernila ich zhoršujúci sa zdravotný stav. A práve s týmto súvisí potreba pochopiť nevyhnutnosť, náklady a prínosy poskytovania starostlivosti v rodinách a tiež potrebu tzv. Iné výskumy reflektujú aj emocionálne nastavenia rodičov, ktorí sa snažia vyrovnať a prispôsobiť skutočnosti, že ich dieťa má určité zdravotné postihnutie a snažia sa akceptovať vlastné dieťa so zdravotným postihnutím.

Rodičia, ktorí sa dostali do fázy akceptovania životnej situácie, môžu byť užitočným zdrojom pomoci pre rodiny, ktoré čelia podobným ťažkostiam. Jedným z účinných spôsobov podpory tak môžu byť napr. skupiny podporujúcich rodičov, resp. rodičia pomáhajú rodičom. Z preštudovanej odbornej literatúry je preukázateľné, že rodiny starajúce sa o dieťa so zdravotným postihnutím majú v porovnaní s inými rodinami špecifické životné podmienky, a to tak po materiálno-ekonomickej, ako aj psychicko-emocionálnej stránke.

„Zdravotné postihnutie predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a celá spoločnosť. Predovšetkým mladé rodiny starajúce sa o člena so zdravotným postihnutím čelia finančným problémom a sú konfrontované s reálnym rizikom chudoby. Ich príjmy zväčša tvoria vzájomne sa ovplyvňujúce sociálne dávky (ako napríklad príspevok na opatrovanie opatrujúcej osoby, invalidný dôchodok), pričom zárobkovú činnosť vykonáva iba jeden rodič, a to ten, ktorý „sa systematicky neangažuje v opatrovaní …

Kvantitatívny výskum potrieb rodín

Kvantitatívny sociologický výskum skúmajúci problematiku potrieb rodín s dieťaťom/deťmi so špecifickými potrebami sa uskutočnil prostredníctvom štruktúrovaného dotazníka s 27 otázkami. Zber primárnych dát sa realizoval online od februára do mája 2018. Vzhľadom na špecifickosť problematiky bol pri výbere respondentov použitý cielený výber, a to technikou nabaľovania snehovej gule. Zastúpenie mali všetky kraje, vekové kategórie a stupne vzdelania. Najväčší nepomer získaného súboru tvorí pohlavie, kde sedem z desiatich respondentov boli ženy, zvyšní traja muži. Následne boli údaje analyzované s cieľom zmerať, ako vnímajú svoju kvalitu života rodičia detí so špecifickými potrebami a identifikovať rozdiely v kvalite života týchto rodín.

#

tags: #výskumy #telesné #postihnutie