Výsluhový dôchodok vo výkone trestu odňatia slobody

Úvod

Výkon trestu odňatia slobody je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka nielen samotných odsúdených, ale aj štátu a spoločnosti ako celku. Jednou z dôležitých otázok, ktoré s výkonom trestu súvisia, je problematika výsluhových a dôchodkových dávok odsúdených. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasného stavu a navrhovaných zmien v tejto oblasti, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku.

Aktuálny právny rámec výkonu trestu odňatia slobody

Výkon trestu odňatia slobody na Slovensku upravuje zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ktorý nebol rozsiahlejšie novelizovaný už takmer 8 rokov, stanovuje podmienky, za akých sa trest odňatia slobody vykonáva. Vzhľadom na zmeny v spoločnosti a praxi je nevyhnutné pristúpiť k jeho čiastočnej novele.

Náklady spojené s výkonom trestu

Jedným z najaktuálnejších problémov je otázka nákladov spojených s výkonom trestu. Súčasné znenie § 29 ods. 2 zákona vychádza z ešte staršieho ustanovenia Trestného poriadku, ktoré predpokladá, že odsúdený bude štátu nahrádzať náklady spojené s výkonom trestu zo svojej pracovnej odmeny. V minulosti bol každý odsúdený zaradený do práce, za ktorú dostával odmenu.

V súčasnosti je situácia odlišná z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Preto sa navrhuje, aby sa náklady výkonu trestu nahrádzali nielen z pracovnej odmeny, dávok nemocenského poistenia a odmeny za výkon iných prospešných prác, ale aj z iných zdrojov príjmu, ako sú dávky dôchodkového zabezpečenia a ďalšie finančné prostriedky, ktorými odsúdený disponuje. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, kedy a za akých okolností by sa náklady výkonu trestu od odsúdeného nevymáhali.

Ohodnocovanie práce odsúdených

Vzhľadom na to, že odsúdený má štátom zabezpečené všetky nevyhnutné životné potreby, navrhuje sa stanoviť vlastný systém finančného ohodnotenia len na základe skutočne vykonávanej práce. Keďže takýto právny predpis dodnes neexistuje, je nevyhnutné splnomocniť vládu Slovenskej republiky, aby mohla určovať spôsob a systém odmeňovania odsúdených. Naliehavosť problému je o to dôležitejšia, že od roku 1992 sa v zbore používa len alternatívne nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb., podľa ktorého sú odmeňovaní zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií, pričom sa neuplatňuje u odsúdených minimálna mzda. Cieľom je vytvoriť samostatný systém odmeňovania odsúdených zaradených do práce.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov

Finančné odmeny a vecné odmeny

Navrhuje sa novým spôsobom stanoviť maximálnu výšku pre priznávanie finančných odmien odsúdeným, ak si túto mimoriadne zaslúžia. Zároveň sa navrhuje upustiť od poskytovania vecných odmien odsúdeným, nakoľko by bolo problematické zosúladiť ich so zákonom o daniach z príjmov.

Zrážky zo mzdy a úložné

Ďalej je potrebné v zákone reagovať na skutočnosť, že odsúdeným zaradeným do práce sa, tak ako každému zamestnancovi, vykonávajú všetky zrážky do poistných fondov a na preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Zámerom je, aby odsúdený špekulatívne nečerpal zbytočne peňažné prostriedky počas výkonu trestu a nepožadoval sociálne vreckové, a aby tak po prepustení z výkonu trestu mal k dispozícii aspoň minimálnu finančnú hotovosť.

Dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia

Dňom 1. júla 1999 nadobudol účinnosť zákon č. 107/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ak sa umožnilo odsúdeným vo výkone trestu poberať dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia, je potrebné, aby sa primerane podieľali na úhrade materiálových nákladov, ktoré si inak každý iný poberateľ dávky musí hradiť zo svojho dôchodku sám. V opačnom prípade by sa naďalej predlžoval stav, kedy odsúdení poberali dávky a neprispievali na úhradu nákladov spojených s výkonom trestu.

Sociálne vreckové

Od 1.11.1991, kedy vstúpila do platnosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 431/1991 Zb., sa vypláca podľa § 6 ods. 2 a 3 sociálne vreckové tým odsúdeným, ktorí sú na to sociálne odkázaní a spĺňajú dané podmienky. Na realizáciu tejto dávky však chýba zatiaľ splnomocnenie v zákone. Navrhuje sa preto do zákona zapracovať pravidlá priznávania tejto dávky.

Nakladanie s peňažnými prostriedkami

V súlade s Ústavou Slovenskej republiky je potrebné do novely zákona zapracovať aj práva a povinnosti odsúdených pri nakladaní so svojimi ďalšími peňažnými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Škodná a strata na majetku štátu

V roku 1973 bola naposledy upravená horná hranica škody v korunách, ktorá limituje dodnes riaditeľa ústavu riešiť ju priamo vo svojej kompetencii, ak ju spôsobí odsúdený úmyselne na majetku štátu v správe ústavu. Vzhľadom na to, že cena vybavenia ústavu od uvedeného obdobia zaznamenala podstatný cenový nárast, je nevyhnutné túto hranicu primerane upraviť tak, aby v závislosti od cenového vývoja bola priebežne aktualizovaná. Taktiež sa navrhuje, aby riaditeľovi ústavu bola poskytnutá rovnako možnosť rozhodnúť aj o strate na majetku štátu v správe ústavu, ktorú odsúdený úmyselne spôsobil.

Zvýšené náklady spôsobené odsúdeným

Odsúdeným môžu vznikať úmyselným a nedovoleným konaním počas výkonu trestu aj zvýšené náklady, ktoré je potrebné v zákone presnejšie definovať. Je potrebné zjednodušiť a zefektívniť postup pri preukazovaní zavinenia a následnom vymáhaní peňažných prostriedkov v prospech štátu prostredníctvom ústavov.

Upustenie od vymáhania pohľadávok

V novele zákona je potrebné ďalej ustanoviť, kedy je možné upustiť od vymáhania pohľadávok zboru a ako sa nakladá s pohľadávkou odsúdeného alebo bývalého odsúdeného v prípade úmrtia.

Umiestňovanie odsúdených do ciel

V dôsledku dlhšiu dobu trvajúcich problémov v súvislosti s aplikáciou príslušných ustanovení zákona o umiestňovaní odsúdených do ciel je potrebné ustanoviť možnosť, aby odsúdený bol na cele umiestnený sám najmä v prípade ochrany utajeného svedka, ale aj v iných odôvodnených prípadoch.

Balíky pre odsúdených

Taktiež je potrebné upresniť interval prijímania balíkov dvakrát ročne, ktoré by sa zasielali len poštou, v dôsledku zníženia rizika zasielania drog a nedovoleným predmetom do ústavu.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Odsúdení cudzinci

Vzhľadom na v súčasnosti nepostačujúcu úpravu podmienok výkonu trestu odsúdených cudzincov, navrhuje sa precíznejšia úprava ich postavenia, práv a povinností, čím sa tiež reaguje na požiadavku vyplývajúcu z poslednej kontroly Európskeho výboru na zabránenie mučenia, neľudského zaobchádzania, či trestania upraviť postavenie tejto kategórie odsúdených.

Legislatívne pravidlá

V priebehu posledných novelizácií zákona sa viackrát menili aj legislatívne pravidlá. Z týchto dôvodov dochádzalo v minulosti k nejednoznačným splnomocneniam pre ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, resp. vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

Finančný dopad

Návrh predloženej novely zákona si nevyžiada zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Návrh novely zákona

Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v Zmluve o Európskej únii (čl. 6 ods. 2). Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. Čl. 6 ods.

Konkrétne zmeny navrhované v novele

Umiestnenie odsúdeného na cele

Odsúdenému sa umožňuje, aby bol na cele umiestnený sám za podmienky, že o to požiada, avšak v ústave musia byť súčasne vykonané priestorové podmienky na takéto umiestnenie, ďalej z dôvodov uvedených v návrhu zákona, ktoré smerujú k zabezpečeniu účelu výkonu trestu a k ochrane samotného odsúdeného.

Odsúdení cudzinci - osobitosti výkonu trestu

Doterajšia právna úprava nedostatočným spôsobom upravovala osobitosti výkonu trestu odsúdených cudzincov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje precíznejšie vyjadrenie ich právneho postavenia, predovšetkým sa ustanovuje právo na kontakt s príslušným zastupiteľským úradom.

Rozšírenie rozsahu zrážok

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa rozširuje rozsah zrážok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a to na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Upresňuje sa postup u odsúdeného cudzinca z hľadiska vykonávania zrážok na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Sociálne vreckové - podmienky vyplácania

Ustanovuje sa v nadväznosti na základné sociálne práva odsúdených možnosť vyplácania sociálneho vreckového. Konkrétne sa určuje okruh sociálne odkázaných odsúdených, výška minimálnej a maximálnej čiastky sociálneho vreckového, pričom pri výpočte by sa vychádzalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzdy. Jeho aktualizáciou by sa automaticky stanovila výška a hranica poskytovaného sociálneho vreckového. Určuje sa aj výplata pomernej časti v priebehu mesiaca a spôsoby zaokrúhľovania.

Obmedzenie zasielania balíkov

V poslednom období sa čoraz častejšie vyskytujú pokusy o zasielanie nedovolených predmetov (alkoholické nápoje, drogy a iné nedovolené veci) prostredníctvom balíku, či už poštou alebo pri návštevách. Z dôvodu, aby nedochádzalo k ohrozeniu účelu výkonu treсту, navrhuje sa obmedziť počet balíkov na štyrikrát ročne bez ohľadu na nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej bol odsúdený súdom zaradený. Balík možno zaslať len poštou, pričom sa predovšetkým podporuje možnosť, aby si odsúdený nakupoval potraviny a veci osobnej potreby v ústavnej predajni.

Nakladanie s peňažnými prostriedkami

V súlade s požiadavkami praxe sa komplexnejšie upravujú postupy pri nakladaní s peňažnými prostriedkami, ako aj postupy pri nákupoch odsúdených počas výkonu trestu. Precíznejšie sa upravuje aj realizovanie všetkých zostávajúcich finančných operácií, ktoré môže mať odsúdený počas výkonu trestu evidované vrátane cudzej meny, pričom táto sa eviduje v pokladni ústavu podľa osobitného predpisu. Prihliada sa na možnosti odsúdeného najviac dvakrát do mesiaca nakupovať v ústavnej predajni z tých peňažných prostriedkov, ktoré môže na tento účel použiť. Odsúdenému sa umožňuje aj nákup tlače, tlačovín a objednávanie kníh.

Finančná odmena

Ustanovuje sa, že odsúdenému možno udeliť finančnú odmenu až do výšky 2.000,- Sk.

Disciplinárne tresty

Vzhľadom na obmedzenie práva odsúdených prijať balík len dvakrát za rok bolo by neprimerané, aby zákaz prijať balík bol súčasťou disciplinárnej praxe a ukladal sa ako disciplinárny trest.

Pracovné zaradenie odsúdených

Pri pracovnom zaradení odsúdených je potrebné charakterizovať vzťah medzi odsúdeným a zamestnávateľom, ktorým môže byť ústav alebo právnická osoba. V doteraz platnej právnej úprave takáto charakteristika nebola upravená. Pre odsúdených, ktorí nebudú zaradení do práce, sa vytvoria vzdelávacie programy, ktoré budú odsúdení povinní absolvovať, ak budú do nich zaradení.

Odmeňovanie odsúdených

Odmeňovanie odsúdených závisí od jeho skutočne odpracovanej doby alebo od jeho schopností plniť stanovené výkonové normy a v predkladanom návrhu sa nepredpokladá poskytovanie minimálnej mzdy odsúdeným. V záujme jednotnosti sa v zákone pri ustanovovaní miery spôsobu odmeňovania prihliada na skutočnosť, že štát zabezpečuje odsúdeným všetky nevyhnutné životné potreby, ktoré si každý iný zamestnanec na slobode musí zabezpečovať sám zo svojich zdrojov. V tejto súvislosti sa javí ako potreba splnomocniť vládu Slovenskej republiky, aby nariadením mohla určovať špecifický spôsob odmeňovania pracovne zaradených odsúdených. V súčasnosti sa postupuje podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb., avšak v prípade jeho možného zrušenia po schválení zákona o verejnej službe, by celá uvedená problematika v podmienkach výkonu trestu nebola adekvátne upravená.

Odvody z hrubej mzdy

Taktiež sa ustanovuje, že hrubá pracovná odmena odsúdených podlieha najprv odvodom do všetkých poistných fondov, vrátane príspevku na poistenie v nezamestnanosti a následnému odvodu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Týmto spôsobom vypočítaná suma sa stáva čistou pracovnou odmenou, ktorá podlieha rozúčtovaniu na jednotlivé zložky v súlade s vyhláškou, ktorú je splnomocnené vydať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Súčasťou procesu rozdeľovania pracovnej odmeny je aj realizácia výkonu rozhodnutia v prospech oprávnených, ak tak nariadi súd alebo splnomocní tým exekútora. Odsúdenému sa však garantuje, že z jeho pracovnej odmeny musí byť jej časť zúčtovaná aj na jeho účet vedený v účtovnej evidencii vo forme úložného a časť mu musí byť vyplatená v stanovenom termíne vo forme vreckového.

Peňažná odmena za iné prospešné práce

Upresňuje sa, že peňažná odmena za výkon iných prospešných prác v ústave alebo mimo ústavu podlieha len odvodu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a nepodlieha odvodom do poistných fondov ani na príspevok v nezamestnanosti. Určuje sa percentuálny pomer, podľa ktorého sa peňažná odmena rozdelí, vrátane zaokrúhľovania. Taktiež sa stanovuje nová podmienka, ktorá vylučuje poberanie sociálneho vreckového, ak odsúdený neodôvodnene odmietne vykonávať iné prospešné práce bez odmeny v priestore ústavu alebo odplatne mimo ústavu, vrátane jeho povinnosti nahradiť zavinené náklady výkonu trestu. Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby riešila odmeňovanie iných prospešných prác vykonávaných odsúdenými mimo ústavu svojim nariadením.

Dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia a úhrada nákladov

Cieľom je dosiahnuť úhradu aspoň časti nákladov spojených s výkonom trestu v prospech štátu. Taktiež sa navrhuje, aby ústav overil u orgánu sociálneho zabezpečenia, či odsúdený už pred nástupom na výkon trestu nie je poberateľom dávky výsluhového alebo dôchodkového zabezpečenia z dôvodu, že poberateľ takejto dávky po nástupe na výkon trestu by mohol nepriznať túto skutočnosť. Odsúdený - poberateľ dávky výsluhového alebo dôchodkového zabezpečenia vo výkone trestu si nemôže dôchodok priamo a osobne preberať a z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa ústav, do…

Zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji

Zaujímavým aspektom v kontexte výsluhových dôchodkov je aj zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku ako štátnych sociálnych dávok na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989.

Oprávnené osoby

Za oprávnenú osobu sa považuje aj pozostalá vdova, vdovec alebo sirota po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi alebo veteránovi protikomunistického odboja počas výkonu jeho trestu, zaradenia do vojenských táborov nútených prác, protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch, zaradenia do tábora nútených prác alebo počas internácie v centralizovaných kláštoroch, a ktorá v čase jeho smrti bola s ním v manželskom zväzku alebo jeho dieťa, ktoré osirelo a v čase jeho smrti nedosiahlo vek 18 rokov, a ku dňu podania žiadosti o príplatok sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a vypláca sa im pozostalostný dôchodok po politickom väzňovi alebo veteránovi protikomunistického odboja.

Výška príplatku

Výška príplatku k starobnému dôchodku, predčasnému starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému dôchodku pre oprávnenú osobu je 5 eur a pre oprávnenú osobu uvedenú v § 2 ods. 1 písm. d) je 10 eur, a to za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác, mesiac protiprávneho násilného odvlečenia alebo mesiac internácie v centralizovaných kláštoroch. Mesiac väzby, mesiac výkonu trestu odňatia slobody, mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác, protiprávneho násilného odvlečenia alebo internácie v centralizovaných kláštoroch je 30 dní.

Jednorazový príplatok

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na jednorazový príplatok je fyzická osoba, ktorej sa vypláca príplatok podľa § 2 ods. 1 písm. d), a fyzická osoba, ktorej sa vypláca príplatok podľa § 2 ods. 2 ako pozostalej po oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. d). Za oprávnenú osobu na uplatnenie nároku na jednorazový príplatok sa považuje aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca príplatok podľa § 2 ods.

Ďalšie relevantné právne predpisy

V kontexte výsluhových dôchodkov a výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať do úvahy aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad:

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii
• Zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov
• Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z.
• Zákon č. 726/2004 Z. z.
• Zákon č. 87/1991 Zb.

tags: #vysluhovy #dochodok #vo #výkone #trestu #odňatia