Vyporiadanie BSM v Civilnom Sporovom Poriadku: Podmienky a Dôsledky

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifická forma spoluvlastníctva, ktorá vzniká uzavretím manželstva. Každé manželské majetkové spoločenstvo však skôr či neskôr zanikne. Nevyhnutným následkom zániku BSM je potom fáza jeho vyporiadania. Občiansky zákonník nám v tomto smere ponúka tri možnosti, ktorých poradie má svoju logickú štruktúru a opodstatnenosť. Príspevok sa zaoberá otázkou, kde pramení legitimita dedičov participovať na dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v situácii, keď zákon ich participáciu predpokladá, resp. normuje.

Formy Vyporiadania BSM

Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva - podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

1. Dohoda manželov: Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.
2. Rozhodnutie súdu: Druhá možnosť predstavuje vyporiadanie súdnym rozhodnutím, ktoré sa realizuje v rámci civilného sporového konania.
3. Vyporiadanie priamo zo zákona: Subsidiárne k týmto dvom možnostiam vystupuje vyporiadanie priamo zo zákona.

V závislosti od toho, na podklade akej právnej skutočnosti došlo k zániku BSM, sa líšia subjekty uskutočňujúce vyporiadanie. Smrť fyzickej osoby, resp.

Civilný Sporový Poriadok a Vyporiadanie BSM

Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Civilné sporové konanie je prostriedkom na ochranu ľudských hodnôt, ktoré sú (podľa názoru účastníka právneho vzťahu) ohrozené, alebo porušené. Napriek základnej charakteristike civilného sporového procesu ako sporu o právo je želateľným výsledkom sporového konania jeho ukončenie zmierom, o uzavretie ktorého sa súd má dokonca vždy pokúsiť, čím de lege lata právna úprava preferuje ukončenie konania schválením súdneho zmieru pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím.

Princípy Civilného Sporového Konania

• Dispozičný princíp: Je upravený v čl.
• Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania. V zmysle § 215 ods.
• Koncentračná zásada: Podľa § 153 OZ: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Dôkazná Povinnosť

Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a BSM

Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti - strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.

Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Vyporiadanie BSM Súdom

Pokiaľ sa manželia na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú mimosúdne, rozhodne na návrh jedného z manželov súd tzv. žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čo Patrí do BSM?

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva.

Do BSM nepatria:

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

• veci, ktoré svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr.
• veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb.

Obchodný Podiel a BSM

Podľa krajského súdu ,,Obchodný podiel ako taký, je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov.

1. Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 však vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“. Najvyšší súd pri odôvodnení tohto svojho záveru okrem iného poukázal na § 149 ods.
2. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o prevode obchodného podielu je osobitný zmluvný typ, čo znamená, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť ani kúpnu, ani darovaciu a ani inominátnu zmluvu (viď tiež stranu 279 publikácie Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú vydal EPOS v roku 2004). Hoci teda prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo … bol bezodplatný, iba na základe tejto bezodplatnosti túto zmluvu nemožno považovať za darovaciu zmluvu. Inak povedané - hoci časť obchodného podielu nadobudol bezodplatne, nenadobudol ju darovaním. (viď Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 399/2015­16, rozsudok KS Trenčín, sp. zn. sp. zn.

Doba Vyporiadania BSM

K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Poplatky

V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“.

Žaloba o Vyporiadanie BSM

Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je oprávnený podať ktorýkoľvek z manželov. Petit, teda žalobný návrh napr. „z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazuje….“ následne vymenujete veci, ktoré má dostať do vlastníctva žalobca.

Špecifické Situácie a Otázky

Zánik BSM Počas Manželstva

Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Úver v BSM

Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky. „Súd určuje, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou úveru poskytnutého XXX a. s. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19. 03. 2012 spotrebný úver č. XXXXXXXXXX, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zostatok ku dňu 22. 11.

Vyporiadanie v Dedičskom Konaní

Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva.

Predbežné vyšetrenie: Na začiatku dedičského konania súdny komisár vykoná tzv. Súčasťou tohto vyšetrenia je aj zistenie rozsahu zaniknutého BSM a jeho aktív a pasív. Dohoda môže mať rôznu podobu. Dôležité je, aby bola dohoda platná a nedošlo k jej absolútnej neplatnosti, napríklad vylúčením tzv.

Smrťou jedného z manželov BSM zaniká a jeho vysporiadanie je prvým krokom v dedičskom konaní. Dohoda medzi pozostalým manželom a dedičmi je preferovaná a najčastejšia forma vysporiadania. Ak k dohode nedôjde, o vysporiadaní rozhodne súd podľa zásad Občianskeho zákonníka, spravidla rovnakým dielom.

Trovy Konania

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) vykazuje mnohé špecifiká v porovnaní s „klasickým“ sporovým konaním. Tieto špecifiká sa týkajú takmer každého aspektu civilného procesu a (bohužiaľ) neobchádzajú ani rozhodovanie súdu o povinnosti nahradiť trovy konania druhej sporovej strane. Rozhodovanie súdov je nejednotné, advokáti v žalobách často (po predchádzajúcich skúsenostiach) náhradu trov ani nežiadajú, hoci by v zásade strane mala patriť podľa pomeru úspechu na veci.

Civilný sporový poriadok upravuje predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania alebo tretie osoby právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Náhrada trov konania je viazaná na zásadu zodpovednosti za výsledok, teda zásadu úspechu. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Podľa uvedeného by teda súdy jednoznačne mali v konaní o vyporiadanie BSM vo všeobecnosti priznávať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Súdy pri vyporiadaní BSM náhradu trov konania zvyčajne nepriznávajú, hoci táto prax nie je nijako odôvodnená. Môže vychádzať z „ustálenej“ judikatúry, za ktorú sa určite považuje chronicky známe rozhodnutie R 42/1972 - staré 50 rokov - ktoré je v mnohých hmotnoprávnych aspektoch použiteľné dodnes.

Súdny Zmier a Jeho Dôsledky

Z procesného hľadiska v predmetnom spôsobe ukončenia sporového konania vystupuje do popredia princíp hospodárnosti konania a súd nezaujíma autoritatívny postoj k predmetu konania. Zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok.

Odlišnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru oproti klasickému rozsudku tkvie v prvom rade v tom, že uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae, a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná. Uvedené je priamym dôsledkom skutočnosti, že uznesenie, ktorým bol súdny zmier schválený, nie je meritórnym rozhodnutím.

Preskúmanie Súdneho Zmieru

V rozhodovacej činnosti súdov sme identifikovali dva spôsoby posudzovania. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ (t. j.

Na základe skúmania súdnych rozhodnutí je možné konštatovať, že prvý prístup zastáva väčšia časť súdov prvej inštancie. V tejto súvislosti napríklad Okresný súd Žilina uviedol: „súd zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať vôľu strán sporu, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka.“ Obdobne tak Okresný súd Trenčín poukázal na skutočnosť, že: „uzavretý súdny zmier v konaní o vyporiadaní spoločného majetku strán sporu je v súlade so zákonom, nakoľko vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nemusí nutne rešpektovať rovnosť podielov, tzv. princíp parity ako základnej zásady pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150 Občianskeho zákonníka), a pretože bol zmier uzavretý v súlade s právnymi predpismi a hmotným právom, vrátane trov konania, rešpektoval súd vôľu strán a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdny zmier schválil.“ Okresný súd Liptovský Mikuláš v odôvodnení svojho uznesenia vyslovene uvádza, že v prípade schvaľovania zmieru posudzuje výlučne otázku platnosti zmluvy a neskúma jeho výhodnosť, resp. nevýhodnosť, nakoľko podľa vysloveného názoru súdu by skúmanie tohto aspektu bolo v rozpore s princípom rovnosti zbraní.

Odporovateľnosť Súdneho Zmieru

Táto otázka je kruciálnou pre veriteľa manžela (bývalého manžela) v prípadoch, kedy bolo BSM vyporiadané neparitným spôsobom, ktorý radikálnym znížením majetku dlžníka ohrozuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a od odpovede na túto otázku závisí prípustnosť odporovacej žaloby podľa § 42a a nasl. OZ.

Okresný súd Galanta zamietol odporovaciu žalobu veriteľa voči súdnemu zmieru schválenému v súdnom konaní, ktorým bola schválená dohoda sporových strán o vyporiadaní BSM. V odôvodnení rozsudku uviedol: „V predmetnom prípade účastníkmi uzavretá dohoda pred otvorením pojednávania vo veci ako súdny zmier bola súdom schválená a tým pádom táto dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj podľa Civilného sporového poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda, ktorú účastníci uzavreli resp. súdny zmier bola súdom schválená formou uznesenia a táto dohoda resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený nadobudol účinky právoplatného rozsudku, teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a preto je právne nemožné takúto dohodu úspešne napadnúť žalobou o vyslovenie jej neúčinnosti…“.

Krajský súd Trnava v potvrdzujúcom rozsudku uviedol: „Dohodu manželov o vyporiadaní vecí nadobudnutých v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je možné napadnúť zo strany veriteľa žalobou o neúčinnosť právneho úkonu. Najvyšší súd SR vo svojom nedávnom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier.

Pokiaľ ide o posudzovanie sporovými stranami uzavretej dohody o vyporiadaní BSM súdom pred jej schválením ako súdneho zmieru, de lege lata považujeme za nereálny „široký“ prieskum jej súladu so zákonom. Nakoniec, ani pri štandardnom priebehu konania, v ktorom súd rozhoduje rozsudkom s konštitutívnymi účinkami, súd nepreskúmava prípadné ukracovanie veriteľa sporovej strany.

Naliehavý Právny Záujem

Čo je to naliehavý právny záujem? V zmysle ust. § 137 písm. Aby ste si vedeli predstaviť na príklade, čo je to naliehavý právny záujem, tak asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp. Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Špecifikom takejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu.

Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisov.

tags: #vysporiadanie #BSM #civilný #sporový #poriadok #podmienky