Zdaňovanie Príjmov zo Závislej Činnosti: Postup a Dôležité Aspekty

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje pozornosť zamestnávateľov aj zamestnancov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o postupe zdaňovania, dôležitých aspektoch a zmenách v legislatíve.

Úvod do Zdaňovania Príjmov zo Závislej Činnosti

Od 1. januára 2005 nastali zmeny v systéme výpočtu zdaniteľnej mzdy na účely mesačného zdanenia preddavkom na daň. Systém zdaňovania tohto druhu príjmov sa v princípe zachoval. Naďalej závisí od toho, či má zamestnanec u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu. Zvýšila sa mesačná nezdaniteľná suma základu dane v nadväznosti na vyššie životné minimum a zrušila sa možnosť odpočtu zamestnancom platených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov v priebehu roka z príjmovej základne pred zdanením.

Na účely zdaňovania príjmov fyzických osôb rozoznávame od 1. januára 2004 štyri druhy príjmov. Príjmy zo závislej činnosti sú jedným z nich. Už sa osobitne v zákone č. 595/2003 Z. z. od roku 2004 neuvádzajú tzv. „funkčné požitky“. Tieto sa stali súčasťou príjmov zo závislej činnosti. Ide o druh príjmu, pri výplate ktorého je potrebné, aby platiteľ (zamestnávateľ) z neho zrazil mesačný preddavok na daň. Nemožno ho vyplatiť v brutto výške, t. j. bez zdanenia. Výnimkou sú len prípady, ak ide o príjem od dane oslobodený alebo ak nezdaniteľná suma vyjde vyššia ako zdaniteľná mzda, alebo ak príjem spočíva v nepeňažnej forme, ak nie je možné preddavok na daň z neho fakticky zraziť. Príjmy v takýchto prípadoch však plnením nie sú vyrovnané a dodania sa po skončení roka, resp. Nevykonanie zrážky preddavku na daň z mesačného príjmu zo závislej činnosti, resp. obdobím.

Definícia Príjmov zo Závislej Činnosti

Medzi príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.) patria:

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (príjem na základe pracovného pomeru, dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov), služobného pomeru (napr. policajti, vojaci, colníci), štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy (napr. dobrovoľné opatrovateľky), príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia [pripomíname, že štipendiá doktorandov už nie sú od 1. 1. 2005 príjmom od dane oslobodeným v zmysle novelizovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
• príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o. Pozor na to, že ide o príjmy za prácu, t. j. nie napr. V niektorých situáciách sa môže stať, že príjem konateľa s. r. o. nebude príjmom zo závislej činnosti, ale príjmom z podnikania podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Musíme vždy rozlišovať vecne, o aký príjem ide. Pozri § 2 ods. 6 zákona č. Ak je konateľom s. r. o. osoba, ktorá je súčasne spoločníkom s. r. o., tu by nemalo byť pochybností o tom, že ide o príjem zo závislej činnosti. Konateľ v takomto prípade vykonáva práce na účet spoločnosti, ktorá ho za to platí. U konateľov s. r. o., ktorí nie sú súčasne spoločníkmi danej spoločnosti, býva niekedy problém určiť druh príjmu. Upozorňujeme, že je to dôležité nielen z daňového hľadiska, ale aj z hľadiska platenia zdravotného poistenia, kde sú rovnako spoločníci a konatelia rozdelení na dva typy poistencov - na „zamestnancov“ a „samostatne zárobkovo činné osoby“. U advokátov je možné názorne ukázať, kedy je príjem za prácu konateľa s. r. o. Vychádzame zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vo väčšine ustanovení platí s účinnosťou od 1. 1. 2004, v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Z tohto zákona vyplýva, že advokát môže vykonávať advokáciu samostatne alebo ako konateľ s. r. o. Ak konateľa s. r. o. vykonáva advokát podľa § 15 tohto zákona, t. j. vo „vlastnej“ s. r. o., t. j. v ktorej je spoločníkom, tak jeho príjem za prácu sa považuje za príjem zo závislej činnosti, pretože advokáciu vykonáva v mene a na účet spoločnosti. Konateľom je v týchto prípadoch každý zo spoločníkov. Spoločníkmi tejto s. r. o. Ak by bol advokát konateľom v „cudzej“ s. r. o., t. j. v ktorej nie je súčasne spoločníkom, kedy advokátsku činnosť vykonáva samostatne, na vlastný účet, zodpovednosť atď., vtedy nemôže ísť o príjem zo závislej činnosti, ale o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. ako slobodné povolanie v zmysle § 2 zákona o advokácii. Ako ďalší príklad môže poslúžiť príjem spoločníka s. r. o. Všeobecne ide pri jeho odmene za prácu pre spoločnosť, čiže o príjem zo závislej činnosti. Ak by však spoločník mal súčasne živnosť na určitú činnosť, ktorá nesúvisí s náplňou predmetu činnosti spoločnosti a bude jej fakturovať za práce pre ňu vykonané, príjem bude príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Ak by však fakturoval „svojej“ spoločnosti za práce, ktoré sú jej predmetom činnosti, pôjde o príjem zo závislej činnosti. Vidíme, že musíme vždy vecne daný problém posúdiť v nadväznosti na ďalšie súvislosti (poistenie, náklady a pod.).
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ustanovené osobitnými predpismi (napr. podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,zákona č. 154/2001 Z. z.
• odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb (napr. odmeny za výkon funkcie v samosprávnych orgánoch rôznych inštitúcií, ale aj odmeny za výkon funkcie členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb) alebo spoločenstiev (napr. bytové spoločenstvá - zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo pozemkové spoločenstvá - zákon č. 181/1995 Z. z. bývalé tzv. odmeny za výkon funkcie členov štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb, ktoré boli ešte v zákone č. 366/1999 Z. z.

Príjmy členov štatutárnych orgánov právnických osôb sú síce príjmom zo závislej činnosti, avšak od roku 2005 musíme rozlišovať, o aký typ odmeny za výkon funkcie ide, konkrétne z akého zdroja. Ide o to, že pri výplate tantiém, ktoré sú pri členoch dozornej rady a členoch predstavenstva akciovej spoločnosti podielom na zisku po zdanení, od zisku vykázaného po prvýkrát za rok 2004 nie sú predmetom dane z príjmov [ § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.]. Ak pôjde o podiel na zisku za rok 2003 alebo skorší rok, ešte sa musia zdaniť spôsobom platným do konca roku 2004, t. j. To znamená, že takéto odmeny sa už nebudú zdaňovať. Iné druhy odmien, ktoré nebudú mať charakter podielov na zisku (po skončení roka a schválení vedením spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka), budú zdaňované i naďalej 19 % preddavkom na daň v čase výplaty s tým, že už sa nebude odvádzať poistné na zdravotné poistenie. Príjem sa teda bude rovnať čiastkovému základu dane, resp. Medzi príjmy zo závislej činnosti patria i odmeny za výkon funkcie v orgánoch spoločenstiev (napr. V súvislosti s „novým“ daňovým zákonom (č. 595/2003 Z. z.) sa zásady tvorby a použitia sociálneho fondu nezmenili. Stále, resp. naďalej v súčasnosti, vychádzame zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2004 sa však zmenili zásadne podmienky zdaňovania príjmov zo sociálneho fondu, keďže boli zrušené osobitné sadzby dane, takže zvýhodnené zdaňovanie vo výške 10 % bolo tiež zrušené. Od začiatku roku 2004 sa už zdaniteľné peňažné aj nepeňažné príjmy z prostriedkov sociálneho fondu zdaňujú preddavkami na daň vo výške 19 %, t. j. Nový daňový zákon „priniesol“ od 1. 1. 2004 aj zníženie okruhu príjmov, ktoré sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené, čo malo za následok, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 7 citovaného zákona č. 595/2003 Z. z. použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného, športového zariadenia zamestnávateľa (t. j. podľa§ 52 ods. zamestnávateľom platené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov, resp. od 1. 1. 2005 na doplnkové dôchodkové sporenie podľazákona č. 650/2004 Z. z. zvýhodnenia plynúce zamestnancom z poskytnutých bezúročných pôžičiek alebo pôžičiek s úrokom nižším, ako je bežný, ak boli poskytnuté po 1. 1.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie sú ďalším druhom príjmov zo závislej činnosti bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočnevykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu(napr.
• obslužné (napr. v kasínach podľa § 39 zákona č. 194/1990 Zb.

Typickým znakom pre posúdenie, či ide o príjem zo závislej činnosti, je, že ide o príjem za prácu [okrem príjmov zo sociálneho fondu a príjmov vyplatených v súvislosti s výkonom závislej činnosti - § 5 ods. 1 písm. V rámci týchto príjmov sú samostatne v zákone vyčlenené príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona č. 595/2003 Z. z. alebo podľa medzinárodnej zmluvy (napr. Príjmami zo závislej činnosti súaj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právona tieto príjmy (napr.

Predmet Dane a Oslobodenie od Dane

Predmetom dane sú príjmy zo sociálneho fondu. Od 1. januára 2004 nie sú od dane oslobodené napr. príspevky na kultúrne programy a športové akcie. Predmetom dane z príjmovsú všeobecne nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné,dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby (podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia), ak zákon č. 595/2003 Z. z. neustanovuje inak [ § 2 písm. c) a § 5 ods. 3]. Týka sa to analogicky aj príjmov zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely (oba účely súčasne), pre zamestnanca to znamená, že je potrebné zdaniť mu tento nepeňažný príjem zákonom stanoveným spôsobom. Od 1. 1. Vstupná cena sa určí taká, aká sa aplikuje na účely odpisovania hmotného a nehmotného majetku, čo znamená, že sa stanoví rozdielne podľa toho, akým spôsobom došlo k obstaraniu vozidla. Väčšinou pôjde o obstarávaciu cenu, t. j. Keďže súčasťou vstupnej ceny ( § 25 ods. Technických zhodnotením sú výdavky napr. aj na rekonštrukciu a modernizáciu prevyšujúce 30 000 Sk v úhrne za rok alebo aj do tejto výšky, ak sa daňovník (v tomto prípade zamestnávateľ) tak rozhodne.

• zamestnávateľ nemusí o ňom viesť mzdový list. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. „stačí“ evidencia, resp. zoznam obsahujúci meno a priezvisko zamestnanca, rodné číslo, adresu a ďalšie údaje v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Prakticky sa to môže týkať napr. spoločníkov s. r. o.
• zamestnávateľ aj takémuto zamestnancovi, keďže nie je možné zraziť z tohto príjmu preddavok na daň, pretože spočíva len v nepeňažnej forme - pozri § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, môže vyplatiť nárokovú sumu mesačného daňového bonusu za stanovených podmienok (ak 1 % zo vstupnej ceny vozidla je viac ako polovica mesačnej minimálnej mzdy, je podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a predložené potrebné doklady preukazujúce skutočnosti, že ide o vyživované deti na daňové účely atď. - pozri§ 35 ods.

Medzi príjmy zo závislej činnosti však nepatria napr. príjmy opatrovateľov (opatrovateliek), ktorí vykonávajú túto činnosť ako osobní asistenti ( § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci), ktoré patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.]. Tieto príjmy si daňovníci uvádzajú do daňového priznania. Ide o tzv. osobnú asistenciu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Tu nejde o príjmy dobrovoľných opatrovateľov (opatrovateliek), ktoré sú vyplácané mestami a obcami a ktoré sú príjmom zo závislej činnosti - ako príjmy „z obdobného vzťahu“ [ § 5 ods. 1 písm. V súvislosti s medzinárodným prenájmom pracovnej sily platí, že ak ide o zamestnávateľa s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ktorý má na území SR svoje sídlo alebo trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava - bižšie pozri § 2 zákona č. 595/2003 Z. z.), pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu na základe jeho príkazov a pokynov, aj keď príjem je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo bydiskom v zahraničí (daňovým nerezidentom, resp. daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou), tak sa považuje za zamestnávateľa na daňové účely. Pozri § 5 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. Z príjmov zamestnancov je potrebné vyčleniť také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, t. j. potrebné je však pamätať na to, že ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytne bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším, ako je bežný na trhu (napr. v najbližšej banke), tak to pre zamestnanca znamená, že získal nepeňažný zdaniteľný príjem, zvýhodnenie z toho pre neho plynúce, ktoré je predmetom dane z príjmov.Pri poskytnutí bezúročných pôžičiek alebo pôžičiek s úrokom nižším, ako je bežný, je po 1. januári 2004 už každé takéto zvýhodnenie zdaniteľným príjmom (aj do hodnoty pôžičky 50 000 Sk ročne). Len pri takýchto pôžičkách do uvedenej výšky, poskytnutých najneskôr do konca roku 2003, sa ešte zachovalo daňové oslobodenie až do ich splatenia ( § 52 ods. 30 zákona č. 595/2003 Z.

Samotná pôžička (40 000 Sk) nie je predmetom dane z príjmov. Predmetom dane (zdaniteľným príjmom) je však zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z toho dôvodu, že mu poskytol pôžičku výhodnejšie, ako je bežné, t. j. s úrokom nižším, ako je bežný. „Bežný“ úrok si zamestnávateľ zistil v najbližšej banke (napr. na základe oficiálneho letáčika, ktorý je všeobecne prístupný). Bežný úrok bol v tom čase vo výške 8 %. Zvýhodnenie vo výške 6 % (8 - 2) je potrebné vypočítať a zamestnancovi zdaňovať priebežne až do splatenia pôžičky. Počíta sa vždy zo zostatku, ktorý ešte nie je splatený. Zdaniteľný príjem, resp. 360, alebo 365, resp. Ak by zamestnanec počas splácania poskytnutej „výhodnej“ pôžičky nepoberal peňažné príjmy zo závislej činnosti, kedy preddavok na daň nie je možné realizovať, zdaní sa pri najbližšom peňažnom plnení, resp. po skončení roka (v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní).

Ročné Zúčtovanie Dane z Príjmov zo Závislej Činnosti

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti upravuje § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Medzi základné podmienky patrí, že zamestnanec poberal príjmy len od jedného alebo viacerých zamestnávateľov postupne za sebou a že v žiadosti o ročné zúčtovanie uplatňuje, resp. neuplatňuje nároky na daňový bonus na zaplatené úroky, platené poistné, príp. ak príjmy alebo ich časť plynula zo zdrojov v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

V § 45 ods. 3 písm. oslobodenie od dane preukázateľne v zahraničí zdanené (resp. dvojitému zdaneniu. V § 45 ods. 3 písm. o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva metóda zápočtu. platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov. platí preddavky osobne (§ 35 ods. zrážkovou daňou, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania. príjmy neboli vysporiadané zrážkovou daňou a celkové zdaniteľné príjmy (t. predčasný výber podľa § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (z. 650/2004 Z. z. § 43 ods. nebolo vykonané správne, resp. vystaví zamestnávateľ podľa § 39 ods. daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. zúčtovanie za rok 2025 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. výplatnom termíne). najneskôr do konca roka 2026. V súlade s § 32 ods. vráti daňový úrad. u zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. daňovníka. vysporiadania vyjde preplatok. v § 11 ods. nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. zaplatené úroky podľa § 33a zákona. (včítane príjmov z podielových listov). daň za preddavok v súlade s § 43 ods. ustanovenie § 46a zákona. zvýhodnenie oslobodené od dane podľa § 9 ods. č. 595/2023 Z. z. ZDP. vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa“) avšak podľa znenia § 33 ods. účinného od 1. 1. Podľa § 33 ods. § 6 ods. podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. o prídavku na dieťa]. V súlade s § 2 ods. S účinnosťou od 1. 1. Podľa § 33 ods. podľa § 6 ods. § 33 ods. § 33 ods. § 33 ods. (čiastkového základu dane), t.j. podľa § 6 ods. č. 26/2025 Z. z. v ustanovení § 33 ods. zámer tzv. (§ 33 ods. ustanovenie § 33 ods. dane) z príjmov podľa § 6 ods. navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. z príjmov podľa § 6 ods. § 33 ods. Podľa § 52zzzb ods. daňového bonusu na dieťa v znení účinnom od 1. Úpravy vykonané zákonom č. 26/2025 Z. z. eur, pričom vyživuje dve deti a to 6 ročné a 10 ročné. vyživuje celý rok a druhé dva mesiace. SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t.j. 30 000 €, potom nárok na DB znižujem o 426 €. a max. O túto sumu podľa § 33 ods. mesiacov, na ktoré uplatňuje nárok na dané vyživované dieťa (deti), t.j. SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t.j. dane je 36 % nároku na 2 vyživované deti je 132,48 eur. na 2 vyživované deti je 467,64 eur. nároku na 2 vyživované deti je 685,80 eur. eur, jeho čiastkový základ dane je 2 200. 5,5 eur. O túto sumu sa zníži bonus na každé dieťa, t. j. 5,50) + (50 - 5,50) = 139 eur. dieťa vo veku 16 rokov. 2 700 eur. výške 2 338,20 eur. V súlade s § 33 ods. 2 145 eur, preto sa suma daňového bonusu podľa § 33 ods. v súlade s § 33 ods. bonus na 17. pôvodného znenia § 33 ods. nároku na daňový bonus sa ruší možnosť uvedená v znení § 33 ods. ZDP účinného do 31. 12. Podľa § 33 ods. svojich celosvetových zdaniteľných príjmov. v danom roku poberajú príjmy zo zdrojov v zahraničí. z celosvetových zdaniteľných príjmov. území SR upravenej v § 33 ods. daňový bonus aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. splnení podmienky upravenej v § 33 ods. potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). bonusu, ak pôjde napr. napr. dva dni). základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

tags: #vysporiadanie #dane #z #príjmov #zo #závislej