
Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 je komplexná udalosť s hlbokými historickými, politickými a ekonomickými dôsledkami. Jedným z kľúčových aspektov tohto rozdelenia bolo vysporiadanie majetku medzi novovzniknutými štátmi, Slovenskou republikou a Českou republikou. Tento článok sa zameriava na proces vysporiadania majetku, relevantné dohody a vnímanie rozdelenia spoločnosti.
Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 je verejnosťou vnímané menej pozitívne ako založenie ČSR v roku 1918. Výskumy verejnej mienky ukazujú, že vznik ČSR v roku 1918 a Nežná revolúcia v roku 1989 sú vnímané najpriaznivejšie občanmi Slovenska (73 %) aj Česka (83 %).
Najväčšia časť obyvateľov Slovenskej republiky aj Českej republiky (po 43 %) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky v roku 1993 im priniesol viac-menej vyvážené zmeny, v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu. Na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia najmä zmeny k horšiemu (27 % v SR a 16 % v ČR). Skupina tých, čo hodnotia vývoj prevažne priaznivo, je užšia, na Slovensku tvorí 21 % a v Česku 26 %.
Paradoxne, hoci okruh ľudí, ktorí hodnotia vznik samostatnej republiky ako kladnú historickú udalosť, je na Slovensku širší ako v Česku (58 % v SR a 46 % v ČR), hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je v SR o čosi kritickejšie.
Proces majetkového vysporiadania bol upravený viacerými dohodami medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, ako nástupníckymi štátmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tieto dohody stanovili princípy a mechanizmy pre rozdelenie majetku a záväzkov bývalej federácie. Dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1993.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Medzi kľúčové aspekty vysporiadania majetku patrilo:
Dohoda sa zaoberala aj ochranou investícií a práv investorov. Zmluvné strany sa zaviazali poskytovať investíciám a investorom druhej zmluvnej strany ochranu a bezpečnosť na svojom území. Investície mali byť spravodlivo a nestranne chránené.
Investície zmluvných strán mali byť chránené pred zoštátnením alebo inými opatreniami, ktoré by mali podobný účinok. V prípade zoštátnenia alebo iného obmedzenia mali byť investori odškodnení. Náhrada mala byť okamžitá, primeraná a účinná, bez omeškania a voľne prevoditeľná.
Dohoda stanovila mechanizmy na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami, týkajúcich sa investícií. Spory sa mali riešiť prostredníctvom konzultácií alebo rokovaní. Ak sa spor nepodarí vyriešiť do troch mesiacov, mala strana v spore právo predložiť spor na rozhodcovské konanie.
Dôležitou súčasťou vysporiadania bolo aj rozdelenie bankového systému a menovej politiky. Dohody upravovali fungovanie bankového systému a menové otázky, vrátane kompetencií ústredných bánk.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Menový výbor, zložený zo zástupcov ústredných bánk oboch republík, zohrával kľúčovú úlohu pri koordinácii menovej politiky v prechodnom období. Rozhodnutia Menového výboru boli prijímané na základe konsenzu.
Vysporiadanie majetku bolo upravené aj relevantnou legislatívou, vrátane zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii.
Výskumy verejnej mienky ukazujú rôzne pohľady na dôsledky rozdelenia ČSFR. Za najväčší zisk rozdelenia sa považuje samostatnosť, nezávislosť a suverenita, pričom na Slovensku sa na to kladie oveľa väčší dôraz ako v Česku.
Slováci si pochvaľovali euro a Česi naopak možnosť ponechať si českú korunu a nemať euro. Výrazná časť respondentov si myslí, že rozdelením Česko-Slovenska nezískala nič, respektíve na otázku nevedela odpovedať.
Na Slovensku v odpovediach najčastejšie zaznievali ekonomické následky - predovšetkým oslabený priemysel, menšia schopnosť konkurovať, menej pracovných príležitostí, či nižšia životná úroveň a slabšie sociálne istoty. Občania ČR spomínali vo výpočte mínusov rozdelenia ČSFR ekonomické straty menej. Za najväčšiu stratu považujú zmenšenie štátu - jeho územia a počtu obyvateľov.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách je strata spoločného štátu založeného na spolupatričnosti, spolupráci a vzájomnosti. Spomínaná bola aj strata spoločnej kultúry a histórie. Česi pociťujú aj ľútosť nad stratou prírody a prírodných krás na Slovensku. Slováci označili za negatívum i straty spôsobené nespravodlivým delením majetku a aj stratu spoločných štátnych symbolov.
Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú podľa približne polovice ľudí rovnaké ako pred 20 rokmi. Za lepšie ich považuje štvrtina Čechov a pätina Slovákov a ako horšie ich vníma necelá pätina obyvateľov oboch štátov.
Obyvatelia SR a ČR sa zhodujú aj v názore, že Česko a Slovensko by mali mať bližšie vzťahy ako s ostatnými susednými krajinami.
Previazanosť oboch národov aj roky po rozdelení ČSFR na samostatné republiky dokumentuje výsledok výskumu, podľa ktorého takmer dve tretiny respondentov v ČR aj v SR má priateľov alebo známych opačnej národnosti. Zároveň z výsledkov výskumu na Slovensku vyplýva, že z obyvateľov SR má v rodine alebo širšom príbuzenstve v Česku niekoho kto študuje, pochádza z ČR, žije alebo pracuje v ČR.
tags: #vysporiadanie #majetku #medzi #Českom #a #Slovenskom