
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny režim, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva. V prípade rozvodu alebo zániku manželstva je potrebné BSM vyporiadať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces vysporiadania BSM nehnuteľností, vrátane dohôd, súdneho konania a daňových aspektov.
Podstata BSM spočíva v spoločnom vlastníctve majetku nadobudnutého počas trvania manželstva oboma manželmi. Všetko, čo môže osoba vlastniť a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, patrí do BSM. Existujú však aj výnimky:
Dôležitým pojmom je aj transformácia majetku, ktorá znamená, že ak sa predá vec, ktorá nespadá do BSM, a za peniaze sa kúpi iná vec počas trvania manželstva, táto nová vec taktiež nespadá do BSM.
BSM zaniká:
Po zániku BSM je potrebné majetok vyporiadať.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Existujú dva základné spôsoby vyporiadania BSM:
Dohoda je preferovaným spôsobom vyporiadania BSM. Zákon dáva manželom možnosť rešpektovať svoje osobné záujmy, ekonomické potreby a individuálne vzťahy k určitým veciam. Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu.
Dohodou o vyporiadaní BSM nedochádza ani k prevodu ani k prechodu vlastníckeho práva.
Dohodu je možné uzavrieť najskôr po zániku BSM a najneskôr do troch rokov od zániku BSM. Po uplynutí tejto lehoty nastupuje zákonná fikcia vyporiadania.
Dohoda o vyporiadaní BSM je prioritným spôsobom vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi podľa ustanovenia § 149 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“). Obsahom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré za trvania manželstva patrili do BSM. Zaraďujeme sem nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj pohľadávky a dlhy. Dohoda o vyporiadaní nemusí priamo vychádzať z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši veľkosť jednotlivých podielov na BSM, ale manželia majú absolútnu voľnosť, aby sa dohodli na spôsobe vyporiadania ich majetkových vzťahov. V prípade existencie dohody o vyporiadaní BSM nie je dôvod podávať návrh na vyporiadanie BSM súdom, za predpokladu, že dohoda sa týka celého majetku: „existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, a teda ako platná dohoda o vyporiadaní BSM, tak i prípadné súdne rozhodnutie takú dohodu nahrádzajúce sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016, sp. značka: 6 Cdo 2/2016). V úvode sme spomínali, že dohodu o vyporiadaní BSM je možné uzavrieť najskôr po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Okrem najskoršieho možného okamihu uzatvorenia dohody je zákonom ohraničený najneskorší okamih jej uzatvorenia. Okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), neodôvodňuje ešte bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Z uvedeného vyplýva, že po 3 rokoch nastupuje zákonná fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a to tak, že hnuteľné veci ostávajú vo vlastníctve toho, kto ich užíval pre svoju potrebu alebo potrebu rodiny. „Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nevyžaduje písomná forma, okrem prípadu, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť. Ak by dohoda v prípade existencie nehnuteľnosti nebola uzatvorená v písomnej forme spôsobovalo by to neplatnosť tejto dohody. Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť je nevyhnutné aplikovať aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka najmä ustanovenie § 133 ods. Pri aplikácii ustanovenia § 149a Občianskeho zákonníka musí mať dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva písomnú formu. Ak by forma právneho úkonu nebola dodržaná v zmysle ustanovenia § 40 ods. Následne je potrebné dohodu o vyporiadaní BSM zapísať do katastra nehnuteľností vkladom. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) okresný úrad, katastrálny odbor, bude dohodu o vyporiadaní BSM skúmať z hľadiska podstatných náležitostí, formy realizácie úkonu, z hľadiska náležitosti prejavu vôle (zrozumiteľnosť, určitosť, slobodná vôľa), súladnosti so zákonom či dobrými mravmi atď. Ustanovenie § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona stanovuje prípady, v ktorých sa vyžaduje overenie podpisov s ustanovením osôb, ktorých sa táto povinnosť týka. Výpočet týchto subjektov zahŕňa aj manželov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa pre účely zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bude vyžadovať osvedčenie podpisu. Môže ísť o overenie notárom alebo overenie na ktorejkoľvek matrike.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Ak dohoda nie je možná, BSM sa vyporiadava súdnou cestou. Tento spôsob je v poradí druhým spomedzi spôsobov, ktorými možno vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že:
Pri súdnom vyporiadaní BSM sa zohľadňujú nasledovné faktory:
Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí a zároveň hodnotu celého majetku. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 1. januára 2004 bola zrušená vyhláška č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalec do uvedeného dátumu určoval cenu (tzv. vyhlášková cena). V súčasnosti znalec určuje tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Ak ste počas manželstva investovali spoločné prostriedky do rekonštrukcie domu, ktorý patrí tretej osobe (napríklad rodičom bývalého manžela), tieto investície sa nestávajú súčasťou BSM ako vec. Pri vyporiadaní BSM máte nárok, aby sa hodnota týchto investícií zohľadnila. V praxi to znamená, že BSM má voči vlastníkovi domu pohľadávku vo výške vynaložených prostriedkov na rekonštrukciu. Táto pohľadávka sa pri vyporiadaní BSM zaradí medzi jeho aktíva a rozdelí sa medzi manželov obvykle v rovnakom podiele (zvyčajne polovica na každého). Rizikom je, že ak rodičia bývalého manžela nebudú súhlasiť s vrátením investovaných prostriedkov, budete musieť túto pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Podobne, ak jeden z manželov rekonštruoval majetok, ktorý patril výlučne druhému manželovi. Po rozvode manželstva, s ktorým je zo zákona spojený aj zánik Vášho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), môžete požadovať náhradu za to, čo sa vynaložilo zo spoločného majetku na výlučný majetok Vášho manžela (t.j. na byt v jeho výlučnom vlastníctve).
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok nadobudnutý dedičstvom ani majetok nadobudnutý z prostriedkov, ktoré boli získané dedičstvom.
Príklad: Ak ste auto kúpili počas manželstva, ale výlučne z peňazí, ktoré ste zdedili, auto nepatrí do BSM, ale do vášho výlučného vlastníctva, ak ste ja kúpnej zmluve sama.
Avšak časť, ktorú získal vyplatením ostatných dedičov zo spoločných prostriedkov, môže byť predmetom vysporiadania BSM, ak sa na vyplatenie použili vaše spoločné prostriedky nadobudnuté počas manželstva.
Nie, dary zvyčajne nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak darca (ten, kto daruje vec) jasne preukáže, že daroval vec obom manželom spoločne, môže byť dar považovaný za súčasť BSM.
Príklad: Ak rodičia darujú byt synovi, tento byt nebude súčasťou BSM syna a jeho manželky.
Áno, mzda jedného z manželov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). To znamená, že je súčasťou spoločného majetku manželov, s ktorým nakladajú spoločne. Do BSM nepatrí mzda, ktorú jeden z manželov použil na osobné potreby, napríklad na kúpu oblečenia alebo darčekov pre seba.
BSM možno meniť alebo úplne vylúčiť na základe dohody medzi manželmi. Táto dohoda sa nazýva manželská zmluva alebo predmanželská zmluva, v prípade, že je uzavretá pred sobášom. Manželská zmluva môže stanoviť, že isté majetky, ktoré by inak spadali pod bezpodielové spoluvlastníctvo, budú vylúčené a považované za osobný majetok jedného z manželov.
Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak, a to len v prípade, že predmetnú nehnuteľnosť nemal nikdy zaradenú v obchodnom majetku ani jeden z manželov.
tags: #vysporiadanie #BSM #nehnutelnost