
Vyporiadanie majetkových vzťahov po rozvode manželstva alebo pri zániku spoluvlastníctva je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť právnych predpisov a judikatúry. Tento článok sa zameriava na špecifický prípad - vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo nadobudnuté pred uzavretím manželstva, a to s ohľadom na relevantnú judikatúru a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a uľahčiť orientáciu v zložitých právnych vzťahoch.
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že daňová povinnosť z príjmu fyzickej osoby vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Avšak, ak nedochádza ku klasickému prevodu vlastníckeho práva, ale k dohode o určitom spôsobe vyporiadania BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a podielového spoluvlastníctva, nepôjde o prevod vlastníckeho práva. Ide iba o premenu podstaty majetku, teda nehnuteľný majetok sa premení na peňažný majetok. Majetok sa týmto úkonom žiadnym spôsobom nerozširuje, iba dochádza k jeho premene. Z tohto dôvodu ani jednému z manželov nevznikne daňová povinnosť v zmysle zákona o dani z príjmu fyzických osôb.
Pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom mal byť aj spomínaný byt, zaniklo rozvodom manželstva, a manželia počas následnej trojročnej lehoty plynúcej od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, zaniknuté spoločné spoluvlastníctvo nevysporiadali dohodou a počas tejto lehoty nebola ani podaná žaloba na súd na jeho vyporiadanie, platí o spôsobe jeho vyporiadania ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V jeho zmysle platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Ak jeden z manželov nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, stáva sa ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (bez zreteľa na to, že nadobúdateľ v takejto dohode prejavil vôľu nadobudnúť do vlastníctva celú vec), za ktorý bola podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplatená finančná náhrada, predmetom BSM (pravda, za predpokladu, že táto náhrada bola vyplatená aspoň sčasti z finančných prostriedkov manželov v BSM). To isté platí v prípade, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo súdnym zmierom uzavretým v zmysle § 99 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak nebola spísaná žiadna zmluva, z ktorej by vyplývala povinnosť manžela po úhrade splátok previesť na manželku podiel na nehnuteľnosti, vykonávaním úhrady splátok manželka v podstate splácala nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctva manžela. V takom prípade, ak došlo k rozvodu manželstva a BSM nebolo vyporiadané, platí ust. § 149 a nasl. Obč. zákonníka.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
V rámci každého vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa pri nehnuteľnostiach vychádza z aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Preto nie je rozhodujúce za koľko ste dom nadobudli do svojho vlastníctva. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nutné v súčasnosti zistiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti a prípadný zostatok spoločného úveru. Pri úvere tiež nie je rozhodujúce koho pomocou bol tento úver nadobudnutý, ale kto je voči banke ako veriteľovi evidovaný ako dlžník.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice. Na základe predmetnej dohody o zúžení BSM manžel nadobudne byt do svojho výlučného vlastníctva a manželka nebude niesť ani zodpovednosť za to, že prípadne by nesplácal úver. Pokiaľ sa dohoda o zúžení BSM týka nehnuteľností, je potrebné túto dohodu o zúžení BSM zavkladovať do katastra v súlade s ust. § 149a/ Obč. zákonníka.
V súčasnosti už nie je spochybňované, že príjmy z pracovného pomeru či podnikateľskej činnosti sú predmetom BSM, a to aj napriek tomu, že pochádzajú zo zárobkovej činnosti jedného manžela a za iných okolností by patrili výlučne jemu. Z toho dôvodu predpokladáme, že aj finančné prostriedky, ktoré ste používali na platenie nájomného a zabezpečovanie potrieb Vašej rodiny, sú takisto predmetom BSM, čo znamená, že ich (spolu)vlastníkmi ste Vy aj Váš manžel.
Závažnými dôvodmi na zrušenie BSM aj bez rozvodu manželstva sú napr. márnotratné, nehospodárne správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny, neprispievanie na rodinu, vyhýbanie sa práci, oddelený život od rodiny a domácnosti a pod. Manžel, ktorý návrh podáva, v ňom musí špecifikovať dôvody, pre ktoré žiada BSM zrušiť.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
V odbornej literatúre sa stretávame s názorom, že „dôvodom na nerovnomerné určenie podielov by podľa súdnej praxe mohli byť aj okolnosti, keď sa jeden z manželov väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie spoločného bytu a sám platil dlhšiu dobu nájomné a ďalšie platby spojené s bývaním, zatiaľ čo druhý manžel opustil spoločnú domácnosť, neprispieval na úhrady spojené s užívaním bytu a opakovane sa dopúšťal voči členom rodiny fyzického násilia. V takomto krajnom prípade je dokonca možné, aby manžel nedostal z vyporiadaného spoločného majetku nič.
BSM je v spoločnosti veľmi frekventovaný pojem, ktorý len málo kto nepozná. Ale viete, čo všetko je obsahom bezpodielového spoluvlastníctva manželov? V dnešnom blogu vám radi ozrejmíme tento inštitút a taktiež vám povieme ako sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava a čo to vlastne je. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je upravené v Občianskom zákonníku. Tento právny vzťah nemôže existovať samostatne, ale je v nerozlučnej spojitosti s manželstvom, teda vzniká uzavretím manželstva. Zásadný rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov je ten, že zatiaľ čo vlastníctvo v podielovom spoluvlastníctve je rozdelené na podiely napr. ½ a ½, tak v BSM je každý z manželov 100% vlastníkom celej veci. Bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí môže vybavovať každý z manželov a tento právny úkon zaväzuje k právam a povinnostiam oboch manželov spoločne a nerozdielne. V ostatných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný. Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Hlavným zdrojom BSM sú najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov (napr. Veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii tzn. Rozsah BSM možno zúžiť, manželia sa môžu napríklad dohodnúť tak, že výnosy, úžitky z veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, budú naďalej jeho výlučným vlastníctvom. Manželia sa môžu dohodnúť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne až ku dňu zániku manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zväčša zaniká zánikom manželstva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať veci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a každý nadobúda majetok do svojho vylúčeného vlastníctva, prípadne môžu nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku. Predpokladá sa, že manželia vykonajú vyporiadanie BSM predovšetkým dohodou. Nestačí, ak si každý z manželov ponechal po rozvode manželstva niektorú časť zo spoločne nadobudnutého majetku, ale je nutné písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, každý z manželov môže požiadať súd, aby vykonal vyporiadanie. Občiansky zákonník ukladá trojročnú lehotu, v ktorej sa má bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na súd, namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý vec výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Nárok z uvedeného sporenia, ktoré previedol na Vašu mamu, si mohol uplatniť za jej života /vrátenie daru/. Obdarovaná - Vaša mama zomrela, dedičské dedičské konanie je ukončené.
Ak bol družstevný byt pridelený ako slobodnej osobe pred manželstvom a následne došlo k prevodu bytu z družstva do vlastníctva na oboch manželov počas trvania manželstva, byt sa stal súčasťou BSM, ak neboli splnené podmienky na jeho vylúčenie z BSM (napr. ak by ste mali dohodu o zúžení BSM alebo by ste preukázali, že byt bol nadobudnutý výlučne z Vašich prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom a prevod bol len na Vaše meno). Skutočnosť, že ste členský podiel zaplatili pred manželstvom, je dôležitá, ale rozhodujúci je okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu. Ak bol byt prevedený do vlastníctva počas manželstva a na oboch manželov, byt patrí do BSM. Ak by ste pri prevode do osobného vlastníctva predložili notársku zápisnicu alebo iný dôkaz, že byt má byť vo Vašom výlučnom vlastníctve (napr. že bol nadobudnutý výlučne z Vašich prostriedkov pred manželstvom), mohla by ste žiadať, aby bol zapísaný len na Vaše meno. Keďže sa tak nestalo, byt je v BSM. Váš manžel má preto podľa zákona nárok na vyporiadanie BSM, teda na podiel z hodnoty bytu, ak sa nedohodnete inak. Pri vyporiadaní BSM súd prihliada aj na to, kto sa akou mierou zaslúžil o nadobudnutie a udržiavanie spoločného majetku, ako aj na potreby nezaopatrených detí a ďalšie okolnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). Ak chcete, aby byt bol len vo Vašom vlastníctve, máte tieto možnosti: Môžete sa s manželom dohodnúť na vyporiadaní BSM, kde Vám pripadne byt a manželovi vyplatíte podiel (alebo naopak). Ak sa nedohodnete, po rozvode môžete podať návrh na súd o vyporiadanie BSM. Súd rozhodne, komu byt pripadne a akú sumu má druhý manžel dostať. V konaní môžete argumentovať, že ste byt nadobudli z prostriedkov pred manželstvom, ale rozhodujúci je okamih prevodu do vlastníctva. Ak by ste chceli preukázať, že byt mal byť vo Vašom výlučnom vlastníctve, museli by ste mať dôkaz, že celý byt bol financovaný z Vašich výlučných prostriedkov a že prevod do BSM bol omylom.
V praxi súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) často zvažuje viacero možností. Môže nehnuteľnosť ponechať v spoluvlastníctve manželov, prípadne prikázať ju jednému z nich s povinnosťou vyplatenia druhej strane. Ak existujú dôvody, súd môže tiež rozhodnúť o rozdelení na dve polovice. Čo sa týka platenia 3% súdneho poplatku, spravidla ho uhradia na konci obaja. V rozsudku môže súd rozhodnúť, že sa poplatok rozdelí medzi účastníkov podľa miery úspechu alebo iných okolností.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Ak manžel nadobudol dom pred manželstvom, a preto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Avšak, splátky hypotéky a ocenenie prác financovaných zo spoločných prostriedkov počas manželstva musia byť pri vyporiadaní BSM zohľadnené v zmysle §150. Vo všeobecnosti platí, ze druhý manžel má nárok požadovať náhradu polovice splátok hypotéky, ktoré boli z BSM splatené na hypotéku jedného z manželov.
Manželia majú zákonnú povinnosť vyporiadať majetok, ktorý nadobudli počas manželstva. Pokiaľ do troch rokov od zániku BSM nedôjde k dohode alebo podaniu žaloby, platí nevyvrátiteľná domnienka, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Chata nadobudnutá počas manželstva patrí do BSM bez ohľadu na to, že je na liste vlastníctva len Váš bývalý manžel. Môžete podať žalobu na súd o vyporiadanie BSM, kde budete požadovať polovicu trhovej hodnoty chaty. Ale predtým musíte napadnúť zmluvu o prevode.
Aj keď vo vašom prípade neexistuje hnuteľný majetok, stále odporúčam oficiálne vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) po rozvode. Tým sa jednoznačne upravia vlastnícke vzťahy a zabráni sa budúcim sporom. Ak sa BSM nevyporiada do troch rokov od rozvodu, nastupuje podielové spoluvlastníctvo, kde podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Čo sa týka dlhov a hroziacej exekúcie, exekútor môže postihnúť majetok BSM len v prípade, že sa dlhy týkajú obdobia, kedy BSM ešte existovalo.
Ak dôjde k vyporiadaniu zaniknutého BSM rozvodom s bývalým manželom, majetok, ktorý takto nadobudnete, nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov so súčasným manželom, pôjde teda o Váš výlučný majetok.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V oboch prípadoch (auto aj peniaze z kryptomien) patrí do BSM. Vy budete musieť vyplatiť 1/2 zostatkovej hodnoty auta v čase vyporiadania a on Vám peniaze, ktoré mal na účte z týchto kryptomien v čase rozvodu manželstva.
Katastrálny odbor návrh na vklad podľa dohody o vypo… Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje vzťahy medzi manželmi na zásade rovnoprávnosti. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod pojmom uspokojovanie potrieb rodiny sa rozumie aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z nich je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne. Príloha č.
O spoluvlastníctvo ide vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva: spoluvlastníctvo podielové a spoluvlastníctvo bezpodielové. Nevylučuje sa však ani kombinácia oboch uvedených foriem, napr. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom, ktorý sa môže stať spoluvlastníkom na základe dedenia (ako odúmrť v prípade, že zomretý nemá dedičov), darovania, prípadne na základe prepadnutia spoluvlastníckeho podielu uložením trestu prepadnutia majetku podľa Trestného zákona. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Veľkosť podielov môže vyplývať zo zmluvy, ktorou sa nadobudlo podielové spoluvlastníctvo, z dohody spoluvlastníkov, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pre spoluvlastníctvo spoločných častí domu vlastníkmi bytov platí osobitná úprava uvedená v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.
Rozvedená matka, žijúca s jednou dcérou v prenajatom štátnom byte spoločne s bývalým manželom, odkúpila spolu s ním tento byt do podielového vlastníctva. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že každému účastníkovi patrí polovica bytu s tým, že náklady za byt bude každý spoluvlastník platiť vo výške jednej polovice. Bývalý manžel neskôr väčšinou býval u svojej priateľky, v spoločnom byte sa zdržiaval minimálne, pričom úplne prestal uhrádzať polovicu nákladov za byt. Uvedený byt predstavuje vo vzťahu k ostatným vlastníkom v dome len jednu bytovú jednotku s jedným hlasom v otázkach rozhodovania o veciach týkajúcich sa správy bytov. Na byt je zo zákona zriadené záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov pre prípad uspokojenia pohľadávok, ktoré môžu k bytu vzniknúť neplatením príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z toho vyplýva, že ak druhý spoluvlastník za byt neplatí svoju čiastku nákladov, na byte vznikajú dlhy. Vlastníci ostatných bytov môžu uplatniť záložné právo na byt predajom bytu, čo by sa samozrejme dotklo najmä matky a jej dcéry. Môže však postupovať aj tak, že sa obráti na súd so žalobou o rozhodnutie vo veci uhrádzania nákladov na byt vzhľadom na to, že sa s bývalým manželom ako spoluvlastníkom nevedia dohodnúť o veciach týkajúcich sa spoločného bytu. Súd potvrdí ustanovenie kúpnej zmluvy o polovičnom platení nákladov na byt a rozhodnutím zaviaže bývalého manžela, aby uhradil dlh a platil polovicu nákladov. Vhodnejšie riešenie by však bolo zrušiť podielové vlastníctvo a vzájomne sa vyrovnať. Môže sa to urobiť písomnou dohodou a vložiť do katastra nehnuteľností. Ak by k dohode nedošlo, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Súd pri svojom rozhodnutí o tom, komu byt ostane, prihliadne na to, ktorý zo spoluvlastníkov byt využíva a uhrádza náklady na byt. Existujú preto všetky predpoklady, že súd prisúdi byt do výlučného vlastníctva matke. Bude však povinná bývalého manžela vyplatiť. Prenájom manželovej polovice by pripadal do úvahy vtedy, ak by s tým bývalý manžel súhlasil. Každý spoluvlastník je oprávnený disponovať svojím podielom, avšak len obmedzene, pretože nemôže svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iného vlastníka bez prednostnej ponuky ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo treba realizovať podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, t. j. najskôr tomu, kto má najväčší podiel. Pri rovnosti podielov rozhoduje sám prevádzajúci, ktorému spoluvlastníkovi ponúkne svoj podiel najskôr.
Právna úprava zániku podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva je možné uzatvoriť neformálnym spôsobom. V takomto prípade sú bývalí spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenia o tom, ako sa vyrovnali. Porušenie tejto povinnosti niektorým zo spoluvlastníkov však nemá za následok neplatnosť uzavretej dohody. Ak však ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu a vkladá sa do katastra nehnuteľností. Vkladom sa menia vlastnícke pomery v zmysle dohody. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyrovnanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Rozdelenie podielového spoluvlastníctva je možné vtedy, keď sa dá predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť. Delí sa podľa výšky podielov. Príloha č. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci, na to, kto zo spoluvlastníkov vec užíval, ďalej napríklad na bytovú odkázanosť účastníkov konania i na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorou sa rozumie hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akou je podiel spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť ceny predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu určuje súd. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nepatria sem veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. Ak však manželia nadobudli spoločne vec dedením alebo darovaním, stáva sa predmetom ich spoluvlastníctva. Pri pochybnostiach o tom, či vec bola darovaná len jednému z manželov alebo obom manželom spolu počas manželstva, treba zisťovať úmysel darcu, napr. Pri posudzovaní otázky, či vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov, je potrebné zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj slúži. Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve.
tags: #vysporiadanie #podieloveho #spoluvlastnictva #nadobudnuteho #pred #manželstvom