
Vlastníctvo pozemkov a stavieb je komplexná oblasť práva, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie a znalosť platnej legislatívy. Často sa stretávame so situáciami, keď vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí. Tento stav môže vzniknúť rôznymi spôsobmi, napríklad kúpou stavby bez pozemku, dedením, alebo výstavbou na prenajatom pozemku. Čo sa však stane, keď nájomná zmluva k pozemku skončí? Ako sa vysporiadajú práva k stavbe? Tento článok sa zameriava na komplexné vysvetlenie problematiky vysporiadania práv k stavbe po skončení nájmu pozemku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a poskytuje praktické rady.
Pri žiadosti o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu sa často stretávame s problémom prístupovej cesty. Podľa zákona je prístupová cesta nutná ku kolaudácii, nie je však podmienkou k vydaniu stavebného povolenia. Pracovníčka na stavebnom úrade môže odmietnuť vydať stavebné povolenie, ak nemáte doriešené vecné bremeno na prístupovú cestu. Ak sa nachádzate na treťom pozemku po poradí od obecnej cesty a na prvom pozemku prebieha exekučné konanie, majiteľ pozemku vám nemôže podpísať vecné bremeno. V takomto prípade je dôležité poznať svoje práva a vedieť, ako postupovať ďalej.
Základná právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach stavebného poriadku a vykonávacích predpisov, ktorými sú hlavne vyhláška č. 453/2000 Z. z. a vyhláška č. 532/2002 Z. z. Je všeobecne známe, že pokiaľ vlastník pozemku nemá k svojmu pozemku priamy prístup z verejnej komunikácie, predstavuje to často problém, ktorý však nie je neriešiteľný. Jednou z mnohých otázok, ktorú musí vlastník pozemku pri príprave realizácie stavby vyriešiť, je práve zaistenie prístupu či príjazdu k pozemku z miestnej komunikácie. Aj keď stavebný poriadok vyslovene nehovorí o tom, že pred začatím výstavby musí byť zabezpečený priamy prístup k stavebnému pozemku vo forme príjazdovej cesty.
Možností vo vašom prípade je niekoľko a nejedná sa ani v jednom prípade o vyvlastnenie, ktoré možno realizovať len vo verejnom záujme. Medzi tieto možnosti patrí:
Odporúčame ohľadom pozemku, na ktorom je zriadené exekučné záložné právo, túto otázku prebrať so samotným povinným a s ním sa pokúsiť nájsť riešenie prípadne aj tým, že predmetnú časť pozemku by ste získali v rámci exekučného konania prípadne požičaním sumy povinnému na úhradu jeho dlhu v exekúcii.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Situácia, kedy vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, je pomerne bežná. Vzniká najmä v prípadoch, keď bola stavba postavená na prenajatom pozemku a nájomná zmluva zanikla. V takomto prípade je potrebné riešiť majetkovoprávne vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.
Náš právny poriadok rozlišuje medzi neoprávnenou stavbou a nepovolenou stavbou. Neoprávnenou stavbou je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takému pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku postaviť stavbu. Naopak nepovolenou stavbou je zase stavba postavená bez stavebného povolenia, prípadne postavená v rozpore so stavebným povolením.
Občiansky zákonník upravuje možnosti riešenia neoprávnenej stavby. Vlastník pozemku má niekoľko možností, ako sa domáhať svojich práv:
Ak máte podozrenie, že sa jedná o čierne stavby, t.j. stavby postavené bez stavebného povolenia, môžete najskôr podať na konkrétny stavebný úrad ohlásenie, že Váš sused postavil stavbu bez stavebného povolenia. Stavebný úrad môže rozhodnúť o vydaní dodatočného povolenia stavby. S týmto by ste však vy ako vlastník pozemku museli súhlasiť. Ak by ste s tým nesúhlasili, stavebný úrad konanie preruší a odkáže Vás na to, aby ste podali žalobu na súde. Ňou by ste sa domáhali niektorého z vyššie spomínaných nárokov vlastníka pozemku v zmysle Občianskeho zákonníka.
Po skončení nájmu pozemku je potrebné vysporiadať práva k stavbe, ktorá sa na pozemku nachádza. Existuje niekoľko možností, ako to urobiť:
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Vecné bremeno je obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. V prípade stavby na cudzom pozemku môže vecné bremeno spočívať v práve užívať pozemok na účely prevádzkovania stavby. Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, závetom, alebo rozhodnutím súdu.
Ak vlastník stavby dlhodobo a nepretržite užíva pozemok na základe vecného bremena, ktoré nebolo formálne zriadené, môže dôjsť k vydržaniu vecného bremena. Podmienkou vydržania je dobromyseľnosť užívateľa, t.j. že užíva pozemok v dobrej viere, že mu patrí právo vecného bremena.
Vyvlastnenie je krajné riešenie, ktoré prichádza do úvahy len vo verejnom záujme. Vyvlastnenie je možné len za primeranú náhradu a na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Vyvlastnenie sa riadi zákonom č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky a postup vyvlastnenia, ako aj práva a povinnosti vyvlastniteľa a vyvlastňovaného.
Vyvlastnenie je možné len vtedy, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Náhrada za vyvlastnenie sa určuje na základe znaleckého posudku. Pri určovaní výšky náhrady sa zohľadňuje všeobecná hodnota pozemku alebo stavby, ako aj prípadné obmedzenia vlastníckeho práva.