
Vlastníctvo nehnuteľnosti je na Slovensku chránené ústavou, avšak niekedy dochádza k situáciám, keď je potrebné vlastnícke práva vysporiadať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a možnostiach vysporiadania vlastníckych práv k nehnuteľnosti, a to ako dohodou, tak aj súdnou cestou.
Podielové spoluvlastníctvo vzniká, ak jednu vec vlastní viacero subjektov bez reálneho rozdelenia. Tieto osoby sú považované za jedného vlastníka spoločnej veci, pričom im prislúchajú rovnaké práva a povinnosti, ako má jediný vlastník. Subjektmi môžu byť fyzické aj právnické osoby, vrátane štátu.
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Ak nie je určené inak, podiely sú rovnaké. Každý spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať, teda ho predať alebo darovať.
Hospodárenie so spoločnou vecou zahŕňa údržbu, opravy, úpravy a užívanie. O týchto záležitostiach rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov na základe spoločnej dohody. Ak sa nedosiahne dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Spoluvlastník môže svoj podiel previesť na inú osobu, ale zákon chráni ostatných spoluvlastníkov predkupným právom. To znamená, že ak chce spoluvlastník predať svoj podiel, musí ho najskôr ponúknuť ostatným za rovnakých podmienok. Výnimkou je prevod blízkej osobe.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Ak spoluvlastník poruší predkupné právo, právny úkon je relatívne neplatný a spoluvlastníci sa môžu dovolať neplatnosti v trojročnej premlčacej dobe. Tiež sa môžu domáhať, aby nadobúdateľ ponúkol podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom.
Občiansky zákonník umožňuje zrušenie podielového spoluvlastníctva, pretože nikoho nemožno nútiť, aby v ňom zotrvával. Existujú dve hlavné možnosti:
Spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní. Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná a musí upravovať všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky. Dohoda sa zavkladuje na katastri.
Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd môže rozhodnúť o:
Ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže spoluvlastníctvo nevyporiadať prikázaním veci za náhradu alebo predajom. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nesmie dôjsť k ujme osobám, ktorým patria práva spojené s nehnuteľnosťou.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Pri vyporiadaní spoluvlastníctva sa môžu vyskytnúť rôzne špecifické situácie, ktoré súd zohľadňuje. Napríklad, ak jeden zo spoluvlastníkov investoval do nehnuteľnosti, súd môže túto skutočnosť zohľadniť pri určení výšky náhrady. Dôležité je tiež zohľadniť účelné využitie veci a prípadné násilné správanie niektorého zo spoluvlastníkov.
Súdna prax sa zaoberala aj otázkou započítania nákladov na opravy a údržbu nehnuteľnosti. Vo všeobecnosti platí, že nárok na započítanie vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu.
V konaní o zrušení spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci. Ak sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť.
Okrem podielového spoluvlastníctva existuje aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Toto spoluvlastníctvo vzniká medzi manželmi a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov.
Existujú tri spôsoby vyporiadania BSM:
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Súd pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliada sa na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí slúžiacich osobnej potrebe len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci reštitúcie majetku jednému z manželov.
tags: #vysporiadanie #vlastníckych #práv #k #nehnuteľnosti #postup