Kolektívna Zmluva Vyššieho Stupňa v Školstve: Podmienky Odstupného a Aktuálny Prehľad

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je dôležitý nástroj sociálneho dialógu, ktorý upravuje pracovné a služobné podmienky zamestnancov v rôznych odvetviach, vrátane školstva. Táto zmluva predstavuje minimálny štandard, ktorý musí zamestnávateľ zaručiť svojim zamestnancom. Na podnikovej úrovni je možné dohodnúť aj výhodnejšie podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v školstve, so zameraním na odstupné, podmienky platnosti a ďalšie benefity pre zamestnancov.

Kolektívna Zmluva Vyššieho Stupňa: Základný Kameň Pracovných Podmienok

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je výsledkom sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni. Každý zamestnávateľ, na ktorého sa vzťahuje daná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, musí zaručiť svojim zamestnancom tento štandard dohodnutý v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. To nevylučuje, aby na podnikovej úrovni (t. j. uzatvorením podnikovej kolektívnej zmluvy) boli dohodnuté pre zamestnancov výhodnejšie pracovné podmienky.

Platnosť Kolektívnych Zmlúv Vyššieho Stupňa v Školstve

Dňa 26. júna 2025 boli zástupcami KOZ SR podpísané Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu s platnosťou od 1. júla 2025 do 31. decembra 2025. Predmetom kolektívnych zmlúv sú výhodnejšie pracovné podmienky pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na zvyšok roka 2025 tak, ako boli dohodnuté v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré sa uskutočnilo 17. Súčasťou kolektívnych zmlúv sú tzv. Zároveň získavajú verejní a štátni zamestnanci 2 dni na zotavenie, tzv.

Subjekty, na ktoré sa Kolektívna Zmluva Vzťahuje

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe je záväzná pre všetkých štátnych zamestnancov a pre všetky služobné úrady podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava podmienok vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa vo verejnej službe je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v súlade s týmto zákonom nepostupujú pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, a pre ich zamestnancov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnávania na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na vyššiu materskú?

Kolektívna zmluva sa vzťahuje na zamestnancov zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. vymedzených článkom I bod 2 kolektívnej zmluvy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú, alebo nie sú odborovo organizovaní a bez ohľadu na to, či u týchto zamestnávateľov pôsobí odborová organizácia, alebo nie. Medzi týchto zamestnávateľov patria:

• Orgány štátnej správy (napr. ministerstvá, regionálne školské úrady) alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
• Ďalšie rozpočtové organizácie štátu (napr. Štátny inštitút odborného vzdelávania, Centrum vedecko-technických informácií).
• Obce (napr. materské školy, základné školy) alebo vyššieho územného celku.
• Príspevkové organizácie štátu (napr. Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorý vznikol zlúčením Metodicko-pedagogického centra, Štátneho pedagogického ústavu, Slovenskej pedagogickej knižnice a IUVENTY.
• Obce (domy kultúry) alebo vyššieho územného celku (napr. vyššie územné celky a obce, ak v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z.
• Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, ak nejde o zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ postupuje podľa § 1 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.
• Slovenská akadémia vied a verejné výskumné inštitúcie, ak nejde o zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ postupuje podľa § 1 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z.
• Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej a fyzickej osoby, ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak zamestnávateľ pri odmeňovaní postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z.
• Základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy alebo školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej a fyzickej osoby, ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak zamestnávateľ postupuje pri ich odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z.

Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia s výnimkou súkromných základných a stredných škôl a cirkevných škôl za podmienok v nej ustanovených. Na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov súkromných škôl a cirkevných škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, t. j. na súkromné základné školy a stredné školy, sa vzťahuje len v tom prípade, ak súkromná škola pri odmeňovaní nepostupuje podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.

Sociálne Benefity v Kolektívnych Zmluvách

Súčasťou kolektívnych zmlúv, ktorých zámerom je vytváranie priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnávania sú, okrem valorizácie platových taríf, aj tzv. sociálne benefity, a to:

• Skrátenie pracovného času.
• Výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu.
• Odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona.
• Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie.
• Prídel do sociálneho fondu.

Odstupné v Školstve: Podmienky a Výška

Podmienky, pri dodržaní ktorých zamestnávateľ môže alebo kedy je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné a odchodné a ich výšku, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z., t. j. Zákonník práce. U zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je ich maximálna výška obmedzená zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sú aj školy a školské zariadenia, uvedené inštitúty upravuje aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Kedy Vzniká Nárok na Odstupné?

Za akých podmienok, kedy a v akej výške je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné, upravuje § 76 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že Zákonník práce ustanovuje výšku odstupného v sume „najmenej“, niektorí zamestnávatelia si môžu v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rozsah uvedený v Zákonníku práce, pritom sú povinní vyplatiť zamestnancovi odstupné najmenej v sume ustanovenej Zákonníkom práce ako minimálnej.

Prečítajte si tiež: ZŤP a majetok: Ako to ovplyvňuje príspevky

Podľa § 76 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť odstupné zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.

Dôvody pre Výpoveď zo Strany Zamestnávateľa

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide o výpoveď z dôvodu, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. To znamená, že keď sa zamestnávateľ zrušuje a zamestnanec dostane z uvedeného dôvodu výpoveď z pracovného pomeru, tomuto zamestnancovi v tomto prípade prináleží odstupné.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce totiž zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Ďalším dôvodom, kedy vznikne zamestnancovi nárok na odstupné, je prípad, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ v tomto prípade dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Aj v tomto prípade je možné dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo aj vtedy, ak zamestnávateľ síce ponúkne zamestnancovi vhodnú prácu, ale zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Dôvodom na poskytnutie odstupného je aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V tomto prípade zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, podľa ktorého stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V takomto prípade môže zamestnávateľ zamestnanca preložiť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú môže vykonávať aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, a ak zamestnanec túto prácu odmietne alebo zamestnávateľ takúto prácu nemá, zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru a zamestnancovi tiež vzniká nárok na odstupné.

Prečítajte si tiež: Vyššia Dávka PN: Čo Potrebujete Vedieť

To znamená, že odstupné patrí zamestnancom len z týchto dôvodov vymedzených v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. V iných prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť odstupné len vtedy, ak to má upravené v podnikovej kolektívnej zmluve.

Odstupné pri Dovŕšení Veku

Od 1. januára 2022 patrí odstupné aj riaditeľovi školy a školského zariadenia, ktorý skončí pracovný pomer najneskôr uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku, a aj pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi, ktorý skončí pracovný pomer najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Odstupné im patrí v takej sume ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.

Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. „pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; ak ide o riaditeľa, najneskôr uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru podľa prvej vety odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.

Ďalšie Dôležité Aspekty Kolektívnych Zmlúv v Školstve

Okrem odstupného, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa upravujú aj ďalšie dôležité aspekty pracovných podmienok v školstve.

Pracovný Čas

U všetkých zamestnávateľov, na ktorých sa kolektívna zmluva vzťahuje, je pracovný čas zamestnanca do 31.12.2025 ustanovený na 37 a ½ hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, napr. u učiteľov materských škôl, ktorí vykonávajú prácu v striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke. je ustanovený na 36 a1/4 hodiny týždenne, a pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, je 35 hodín týždenne.

Dovolenka

Nárok na dovolenku upravuje § 103 Zákonníka práce v rozsahu najmenej štyroch týždňov a u zamestnanca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 33 rokov a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je dovolenka za kalendárny rok ustanovená v rozsahu najmenej päť týždňov. V roku 2019 bola Zákonníkom práce uzákonená zvýšená výmera dovolenky v rozsahu najmenej päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Dovolenka zamestnancov vymedzených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce je podľa Zákonníka práce najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. Do tejto skupiny patria aj pedagogickí zamestnanci vymedzení § 19 a § 20 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.

Základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce je teda štyri týždne. Dovolenka vo výmere piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. Dovolenka zamestnancov ustanovených v § 103 ods. Podľa kolektívnej zmluvy je základná výmera dovolenky zvýšená zo štyroch týždňov na päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. Dovolenka zamestnancov ustanovených v § 103 ods.

Podľa kolektívnej zmluvy je dovolenka učiteľa a to učiteľa materskej školy, učiteľa prvého stupňa základnej školy, učiteľa druhého stupňa základnej školy, učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľa strednej školy a učiteľa jazykovej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa, školského trénera, školského špeciálneho pedagóga, korepetítora, zahraničného lektora, pedagogického asistenta, školského digitálneho koordinátora a učiteľa profesijného rozvoja, vrátane riaditeľov škôl, a riaditeľov školských výchovno-vzdelávacích zariadení, riaditeľov špeciálnych výchovných zariadení a riaditeľov zariadení poradenstva a prevencie a ich zástupcov, ak aj odborného zamestnanca vymedzeného § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, t. j.

Dovolenka týchto zamestnancov ustanovených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce, t. j dovolenka pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy je podľa kolektívnej zmluvy zvýšená na „najmenej“ deväť týždňov v kalendárnom roku.

Podľa kolektívnej zmluvy na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 je dovolenka učiteľa materskej školy, učiteľa prvého stupňa a druhého stupňa základnej školy, učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľa strednej školy a učiteľa jazykovej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa, školského trénera, školského špeciálneho pedagóga, korepetítora, zahraničného lektora, pedagogického asistenta, školského digitálneho koordinátora a učiteľa profesijného rozvoja vrátane riaditeľov týchto škôl, riaditeľov školských výchovno-vzdelávacích zariadení, riaditeľov špeciálnych výchovných zariadení, riaditeľov zariadení poradenstva a prevencie a ich zástupcov, psychológa, školského psychológa, špeciálneho pedagóga, terénneho špeciálneho pedagóga, kariérového poradcu, logopéda, školského logopéda, liečebného pedagóga a sociálneho pedagóga je najmenej deväť týždňov v kalendárnom roku. Dovolenku v uvedenej výmere na rok 2025 sú povinní poskytnúť svojim zamestnancom všetci zamestnávatelia, na ktorých sa kolektívna zmluva vzťahuje.

Valorizácia Platov

V kolektívnej zmluve na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 sa nedohodlo na valorizácii platových taríf v roku 2025 z dôvodu, že ich úprava bola dohodnutá zákonom č. 191/2025 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. 7. 2025 mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. Aj keď kolektívna zmluva neupravuje valorizáciu platov pre ucelenú informáciu uvádzame, že s účinnosťou od 1. septembra 2025, ako aj od 1.

tags: #vyššia #kolektívna #zmluva #školstvo #odstupné #podmienky