Výtvarný Prejav Telesne Postihnutých: Charakteristika a Možnosti Arteterapie

Úvod

Tento článok sa zameriava na charakteristiku výtvarného prejavu telesne postihnutých osôb a na možnosti využitia arteterapie v ich edukácii a integrácii. Skúma, ako môže výtvarná činnosť podporiť rozvoj osobnosti, sociálnych vzťahov a sebaponímania u týchto jedincov. Vychádzame z teoretických poznatkov arteterapie, špeciálnej pedagogiky a humanistickej pedagogiky, ako aj z empirických skúseností s aplikáciou arteterapeutických techník v školskom prostredí.

Terapeutický Potenciál Umenia

Umenie od svojich počiatkov zohrávalo rôzne úlohy v spoločenskom živote. Jednou z jeho dôležitých vlastností je schopnosť využívať metaforu, skryté významy a spontánnu neverbálnu komunikáciu. Rezonancia citov a myšlienok tvorcu a diváka môže viesť k znovuprežívaniu pôvodného posolstva, ventilovaniu problémov, sublimácii a katarzii (Šicková, 2006). Samotné umenie má teda vo svojej podstate terapeutický potenciál. Môže ísť o snahu napodobniť skutočnosť, transformovať silné city, rozvíjať schopnosti, vnímavosť a formovať osobnosť. Umožňuje tiež dekódovať posolstvo a preniknúť do podstaty tvorivej činnosti.

V súčasnej dobe, kedy človek často stráca duchovný obsah a život sa stáva pletivom prostriedkov k ničotným cieľom (Patočka in Šicková, 2006), je dôležité poznávať a poznať sám seba. Arteterapia v tomto smere ponúka možnosť pozerať sa na seba a svoj život z nadhľadu, cez výtvarné symboly a metafory, hľadať skryté významy, ktoré sa stanú zrozumiteľnými a ľahšie uchopiteľnými. To pomáha človeku hlbšie spoznať seba a svoje pocity (Šicková, 2006).

Vnímanie a Rozvíjanie Potenciálu Jedinca

Objavovanie a rozvíjanie potenciálu človeka, vrátane jeho sociálneho správania, predpokladá vhodné podmienky. K tým najzákladnejším patrí potreba slobody, možnosť voľby a uvedomenie si zodpovednosti. Len tak sa môže v plnej miere rozvíjať ľudská stránka osobnosti. Takéto ponímanie človeka sa odráža aj v prístupe k získavaniu skúseností a poznatkov. Prostredie, ktoré ponúka podnety pre učenie sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti, poskytuje širšie možnosti a trvalejšie poznatky, ktoré dynamizujú a podporujú proces učenia sa. Zároveň dáva stabilnejší základ pre rozvíjanie osobnosti v prostredí, ktoré ju obklopuje.

Vnímanie vlastnej osobnosti úzko súvisí s väzbami, ktoré je človek schopný vytvárať. Negatívne prejavy správania môžu predstavovať mieru frustrácie z reakcií alebo negatívneho postoja okolia. Moustakas (in Rubinová, 2006) predpokladá, že každá ľudská bytosť je schopná vytvoriť autentický vzťah s druhým, pričom si zachováva svoju jedinečnosť. Tento potenciál je však ohrozený konformizmom zo strany spoločnosti a povrchnou komunikáciou. Dôraz sa kladie na úprimnosť a slobodu v ľudských vzťahoch v rámci etickej zodpovednosti a vysokých morálnych noriem.

Prečítajte si tiež: Tvorivosť seniorov

Integrácia Žiakov so Špeciálnymi Výchovno-Vzdelávacími Potrebami

V súčasnej škole sa do centra pozornosti dostáva otázka starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jednou z foriem tejto starostlivosti je ich začlenenie do vyučovacieho procesu spolu s intaktnými deťmi. To otvára nové možnosti spolupráce a vzájomného obohatenia. V pedagogickej praxi sa často stretávame s hľadaním riešenia problémov, ktoré vyplývajú z komplikovaných vzťahov medzi žiakmi v triede. Vzájomné spolupôsobenie jednotlivých činiteľov motivuje k individuálnemu výtvarnému prejavu, či spoločnej kreatívnej práci, v ktorej by sa upevňovali vzťahy medzi žiakmi a vytvoril sa priestor pre harmonický rozvoj osobnosti každého jedného žiaka.

Výchovno-vzdelávací proces na hodinách výtvarnej výchovy a výchovy umením poskytuje tiež možnosť rozvoja neverbálnej komunikácie. Slová sa rozširujú o bohatú reč znakov, farieb a tvarov, ktoré umožňujú preniknúť hlbšie do mysle druhého človeka a správnejšie pochopiť jeho pohnútky k často zle interpretovaným prejavom. Takéto ponímanie výchovno-vzdelávacieho procesu vedie k uvažovaniu o možnosti využitia prvkov arteterapie v rámci výtvarnej edukácie ako spojenie výtvarnej, kreatívnej činnosti s výchovnými a liečebnými prvkami.

Arteterapia a Špecifické Poruchy Učenia

Výskum sa zaoberá možnosťou využitia techník arteterapie na hodinách výtvarnej výchovy a výchovy umením pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy spolu s intaktnými žiakmi v prostredí základnej školy. Zameriavame sa na skupinu žiakov so špecifickými poruchami učenia, ktoré patria medzi najbežnejšie sa vyskytujúce v prostredí bežných základných škôl. V rámci arteterapeutického pôsobenia je pozornosť zacielená na prejavy problémového správania týchto žiakov, ktoré sú častým sprievodným javom ťažkostí v oblasti učenia. Vychádzame z teoretických poznatkov z oblasti špeciálnej pedagogiky a psychológie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že opakovaný zážitok neúspechu v školskom prostredí vedie žiaka k frustrácii a problémom v oblasti sebaponímania. Intervencia je postavená na humanisticky orientovanom prístupe, ktorý prepája oblasti edukácie, integrácie a arteterapie a zameriava sa na osobnosť žiaka ako celku, v spojení s jeho okolím.

V rámci arteterapeutických aktivít sa využívajú viaceré výtvarné médiá pre rôznorodú a motivujúcu prácu žiakov. Rozvíja sa tak ich individuálny potenciál, ktorý majú možnosť prejaviť aj pri spoločnej práci na zadaných úlohách. Za zjednocujúci prvok sledovania priebehu intervencie sa zvolila Metodika podľa americkej arteterapeutky Lindy Gantt. Jednotlivé kritériá hodnotenia dávajú základ pre porovnávanie a sledovanie zmien v priebehu všetkých aktivít. Vzhľadom na individuálny charakter takejto formy intervencie je jej priebeh podrobnejšie popísaný v prípadových štúdiách žiakov, u ktorých boli zaznamenané výraznejšie zmeny v rámci nášho pôsobenia.

Špecifické Poruchy Učenia a Ich Vplyv

Jucovičová (2008) definuje špecifické vývojové poruchy ako neschopnosť naučiť sa čítať, písať a počítať pomocou bežných výukových metód za predpokladu priemernej inteligencie a primeranej sociokultúrnej príležitosti. Špecifické poruchy učenia v prvom rade výrazne ovplyvňujú školský výkon žiaka a neskôr zasahujú do oblasti pracovných a študijných znalostí. Opakovaný zážitok neúspechu v školskom prostredí má výrazný vplyv na prežívanie a emočné prejavy žiaka.

Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely

Výskumy (Harčaríková, 2010) potvrdzujú, že žiaci s dyslexiou sami seba hodnotia skôr negatívne, podceňujú vlastné schopnosti a sú pesimistickí. Zaznamenávame u nich citovú labilitu, pričom však majú tendenciu svoje emócie potláčať. Špecifické poruchy učenia tiež výrazne ovplyvňujú proces komunikácie: žiak má časté problémy v čítaní a písaní, čo môže mať za následok problémy v komunikácii s rovesníkmi (napr. v rámci sociálnych sietí). „Je úplne nezvratné, že existuje fenomén špecifických porúch učenia, ktorý niekedy významne ovplyvňuje vzdelávací a osobnostný rozvoj detí, takže má vplyv aj na ich celoživotnú orientáciu a adaptáciu v spoločnosti.“ (Pokorná 2001,in Bednarčíková, Ustohalová, Suchožová, 2010).

Arteterapia ako Nástroj Integrácie

Arteterapia má široké uplatnenie v rámci špeciálnej pedagogiky v systéme segregovaného prístupu k edukácii. Je potrebné tento fakt zohľadniť aj v situácii, kedy sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rámci integrácie vzdelávaní v bežnej základnej škole. Šicková (2006) popisuje spoločné ciele arteterapie a pedagogiky: „Cieľ arteterapie, podobne ako u špeciálnej a liečebnej pedagogiky je pôsobiť na jedincov so špeciálnymi potrebami tak, aby sa dokázali včleniť do spoločnosti. Integrácia je teda hlavným spoločným cieľom tak špeciálnej a liečebnej pedagogiky, ako aj arteterapie. Je to vzájomný proces, v ktorom sa obe strany, strana postihnutých a zdravých jedincov k sebe približujú, no je to aj proces tzv. osobnej integrácie, scelenia osobnosti postihnutého, ktorý je významne podporený cez umelecké aktivity v rámci arteterapie.“ (Šicková, 2006).

Na území Slovenska sa v súčasnosti v bežných školách arteterapia v rámci edukačného procesu nevyužíva. V niektorých zahraničných školách má však už svoju dlhoročnú tradíciu. Americká arteterapeutka Janet Bushová vytvorila model implementácie artetrapie do vzdelávania, ktorý sa začal realizovať na Dade Country Public School v Miami už v roku 1979. Neskôr vydala publikáciu The Handbook of School Art Therapy (Príručka arteterapie v škole), v ktorej popisuje koncepciu zaradenia arteterapie do edukačného procesu. Tento model zahŕňa viaceré druhy postihnutia a narušenia, ako aj nežiaduce správanie intaktných spolužiakov. Popisuje konkrétne postupy pri individuálnej práci so žiakmi, ako aj možnosti práce v špeciálnych triedach v prostredí bežných základných škôl. Autorka si všíma možnosti, ktoré implementácia artetrapie do procesu edukácie v prípade žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytuje:„ Terapeuti využívajú umenie a osobité spojené s výsledkami umeleckej činnosti pretože pomáhajú rozvíjať fyzické, emocionálne stránky osobnosti a kompetencie v rámci učenia, a ktoré môžu posilniť vzájomné vzťahy medzi žiakmi a ich vnútorným a vonkajším svetom. Žiakom, ktorí vďaka arteterapii lepšie pochopili vlastné problémy, môže pôsobenie výtvarnej činnosti potom pomôcť tieto problémy riešiť. Tým, že lepšie chápu samých seba, ľahšie zvládajú svoje problémy.“ (Bush, 1997).

Problémový Žiak a Osobnosť Pedagóga

V súčasnosti sa často používa označenie problémový žiak, pričom takéto označenie často vzniká na podklade subjektívneho vnímania žiaka a je priamo závislé na miere tolerancie daného vyučujúceho. Miera tolerancie a celkového posudzovania správania žiakov učiteľom je do značnej miery ovplyvnená osobnosťou samotného pedagóga. Auger a Boucharlat (2005) pracujú s pojmami identifikácia a projekcia. Uvádzajú, že učiteľ, ktorý bol sám dobrým žiakom, sa najčastejšie identifikuje s úspešnými žiakmi. V prípade, že je medzi žiakom a jeho vlastnou skúsenosť z obdobia, kedy bol sám žiakom, príliš veľký rozdiel, hrozí, že bude medzi nimi dochádzať k nedorozumeniam a odmietavým reakciám. Na vývoj osobnosti dieťaťa má však vplyv aj širšie sociálne prostredie, v ktorom vyrastá.

Empirické Skúsenosti a Integrácia

Pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí boli zaradení do bežných tried spolu s intaktnými žiakmi, sme sa mali možnosť zoznámiť s úskaliami, ktoré takéto prostredie prináša, tak pre samotných jedincov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj ich intaktným spolužiakom. Vychádzame zo skúsenosti s pozitívnym účinkom takéhoto vzájomného pôsobenia, v prvom rade však čerpáme zo situácií, v ktorých sme pozorovali rozvoj integračných procesov v reálnom priestore a čase. Pre účely našej práce sme sa rozhodli ponímať pojem „problémových detí“ v zmysle integrácie žiakov so špecifickými poruchami učenia.

Prečítajte si tiež: Charakteristika diskusného príspevku a slávnostného prejavu

tags: #výtvarný #prejav #telesne #postihnutých #charakteristika