Vyvlastnenie vecného bremena: Podmienky, riešenia a právne aspekty

Článok sa zaoberá problematikou vyvlastnenia vecného bremena, podmienkami, za ktorých je možné ho uskutočniť, a alternatívnymi riešeniami. Analyzuje tiež relevantnú legislatívu a judikatúru, vrátane zákona o vyvlastňovaní a Občianskeho zákonníka, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva.

Úvod do problematiky prístupu k pozemku

Vlastníctvo pozemku bez priameho prístupu z verejnej komunikácie predstavuje častý problém. Riešenie prístupu k pozemku z miestnej komunikácie je jednou z kľúčových otázok pri príprave realizácie stavby.

Právna úprava a stavebné povolenie

Základná právna úprava je obsiahnutá v stavebnom poriadku a vykonávacích predpisoch, najmä vo vyhláške č. 453/2000 Z. z. Stavebný poriadok síce výslovne nehovorí, že pred začatím výstavby musí byť zabezpečený priamy prístup k stavebnému pozemku vo forme príjazdovej cesty, ale prístupová cesta je nutná ku kolaudácii.

Riešenie situácie s exekučným konaním

V prípade, že majiteľ pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta, má zablokované nakladanie s nehnuteľnosťou z dôvodu exekučného konania, je možné postupovať nasledovne:

1. Komunikácia s povinným: Prebrať túto otázku so samotným povinným a s ním sa pokúsiť nájsť riešenie.
2. Získanie pozemku v exekúcii: Získať predmetnú časť pozemku v rámci exekučného konania.
3. Požičanie peňazí: Požičaním sumy povinnému na úhradu jeho dlhu v exekúcii.

Alternatívne riešenia k vyvlastneniu

Vyvlastnenie je zdĺhavý a nákladný proces, preto je vhodné hľadať alternatívne riešenia. Medzi ne patrí:

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

• Nájomná zmluva: Uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkom susedného pozemku na dovoz stavebného materiálu a podobne.
• Vecné bremeno: Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu. Je však potrebné uviesť, že samotná zmluva o nájme, resp. zriadenie vecného bremena neznamená automaticky aj súhlas na uloženie inžinierskych sietí (elektrina, voda, plyn, kanalizácia).
• Nájom susedného pozemku: Nájom susedného pozemku alebo jeho časti, čo je z právneho hľadiska najmenej náročné, ale poskytuje najmenšie záruky, nakoľko sa jedná len o dočasné riešenie.

Podmienky vyvlastnenia

Vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu a samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov.

Primeraná náhrada za vyvlastnenie

Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.

Vecné bremeno a vyvlastnenie

Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje a náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.

Zákonné vecné bremená

V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko zákonov, ktoré upravujú zákonné vecné bremená, napríklad zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa stavieb, zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Náhrada za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.:

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

„(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“

„(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“

Cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nie obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Vecné bremeno má byť iba dočasné a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.

Jednorazová alebo opakovaná náhrada za vecné bremeno?

V súčasnosti je už judikatúra jednotná v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. patrí vlastníkom pozemkov odplata, teda ide o odplatne vecné bremeno. Definitívne odpovedal na túto otázku Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.4.2015, č. k. 4 MCdo 2/2014.

Problém však nastal po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorom vyslovil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny názor, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Podľa nášho právneho názoru, nie je možné určiť jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009, nakoľko na takéto vyčíslenie nám chýba základný parameter, a to je čas ergo dĺžka trvania obmedzenia vlastníckeho práva majiteľa pozemku. Jednorazovú odplatu pri vecnom bremene zriadenom dočasne - t. j. na dobu určitú, v tomto prípade nie je možné vypočítať, nakoľko tu absentuje vstupný údaj na jej výpočet, a to dĺžka trvania vecného bremena.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

Dňa 20.12.2022 Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 677/2022 vydal Uznesenie, v ktorom uviedol, že zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú odlišné a nemožno ich porovnávať vo vzťahu k charakteru náhrady za vecné bremeno, pretože zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 je ČASOVO OBMEDZENÉ (t. j. do vykonanie pozemkových úprav § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.) a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 je TRVALÉ.

Z vyššie uvedeného tvrdenia Ústavného súdu vyplýva, že v prípade zriadenia DOČASNÉHO vecného bremena ide o opakované plnenie a v prípade zriadenia TRVALÉHO vecného bremena ide o jednorazovú náhradu. Ústavný súd nad rámec posudzovaného prípadu síce explicitne neuviedol, že náhrada za vecné bremeno zriadeného podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je v podobe opakujúceho plnenia, avšak považoval za potrebné (a podľa nášho právneho názoru veľmi správne) sa vyjadriť k charakteru obmedzenia (trvalé/dočasné) vlastníckeho práva vlastníka zaťaženého pozemku z čoho vyplýva, že náhrada za vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je v podobe opakujúceho plnenia, vzhľadom na jeho DOČASNOSŤ.

tags: #vyvlastnenie #vecného #bremena #podmienky