Výživné po Ukončení Štúdia a Zamestnanie: Kompletný Sprievodca

Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Tento článok sa zameriava na problematiku výživného po ukončení štúdia a zamestnania, pričom poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť.

Právny Rámec Vyživovacej Povinnosti na Slovensku

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Dĺžka Trvania Vyživovacej Povinnosti

Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Dôležité je poukázať na pojmy „úplne a trvale“. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.

Obnoviteľný Charakter Vyživovacej Povinnosti

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Ukončenie Prípravy na Budúce Povolanie

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Plnoletosť a Vyživovacia Povinnosť

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Zvýšenie Výživného Počas Štúdia na Vysokej Škole

V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

"Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov." (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár). Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.

Čo sa Nepovažuje za Výživné

Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežného darovania.

Štipendium a Výživné

V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Schopnosť Dieťaťa Osamostatniť sa

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Spôsob Platenia Výživného

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Minimálna Výška Výživného

Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného na dieťa, zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Náhradné Výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Návrh na Zrušenie Vyživovacej Povinnosti

V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. Vaše dieťa je už plnoleté, ale ešte študuje na vysokej škole.

Dobré Mravy a Vyživovacia Povinnosť

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Kedy je Nevyhnutné Podať Návrh na Súd?

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.

Ako Zistiť, Či Dieťa Je Schopné sa Samé Živiť?

V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.

Dohoda o Zrušení Výživného

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.

Miesto Podania Návrhu na Súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.

Náležitosti Návrhu na Súd

Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.

Prílohy: a) rodný list mal.

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Dokedy Platiť Výživné?

Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Preplatok na Výživnom

Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.

Zastúpenie Advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe advokáti sa dlhodobo špecializujú na rodinné právo a ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vedia pomôcť predovšetkým ako radcovia pri určení priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.

Plnoletosť a Opätovný Návrh na Súd

V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti platí, že plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času keď ste ešte neboli plnoletá je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie. Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tento fakt je vyjadrený jednak v Zákone o rodine § 62 ods.1, podľa ktorého "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov.

Elasticita Vyživovacej Povinnosti

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Všeobecne podľa Zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do doby, než sa deti stanú schopnými sami sa živiť. Súdy pri rozhodovaní v týchto prípadoch skúmajú, kedy nastala u dieťaťa schopnosť samostatne sa živiť. Spravidla to býva ukončením učebného odboru, alebo strednej školy s odborným zameraním a následným nástupom do zamestnania. Pri gymnáziu sa väčšinou predpokladá ďalšie štúdium na vysokej škole. Vyživovacia povinnosť ale nemusí nutne končiť týmto okamihom. Tomuto javu sa hovorí “elasticita vyživovacej povinnosti rodičov k deťom“.

O elasticite, resp. obnovení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom hovoríme v prípadoch, kedy dochádza k obnoveniu vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu po tom, ako už raz vyživovacia povinnosť k dieťaťu rodičovi zanikla v dôsledku nadobudnutia schopnosti dieťaťa samé sa živiť a následne došlo k zmene situácie na strane dieťaťa - oprávneného.

K takýmto situáciám zvyčajne dochádza k prípadoch, kedy dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa v dôsledku úrazu, choroby, alebo iného vážneho dôvodu, pre ktorý dieťa nemôže pracovať a súčasne neexistuje iný spôsob zabezpečenia jeho výživy. Aj v niektorých prípadoch začatia štúdia môže dôjsť k obnoveniu vyživovacej povinnosti. Napríklad, ak dieťa nepokračuje vo vysokoškolskom štúdiu pre to, že nebolo prijaté na zvolené štúdium, začne pracovať a popri tom sa pripravuje na prijímacie skúšky, vyživovacia povinnosť, ktorá dočasne zanikla v čase, kedy dieťa pracovalo, no obnovuje sa po tom, ako po úspešnom prijatí na denné vysokoškolské štúdium, toto štúdium zaháji.

Pokiaľ bolo dieťa prijaté na vysokú školu, je potrebné vziať do úvahy aj to, či k tomu došlo plynule po ukončení stredoškolského vzdelania alebo neskôr, s určitým časovým odstupom. Pokiaľ dieťa nastúpilo do zamestnania, nejakú dobu sa samostatne živilo a až potom si podalo prihlášku na štúdium na vysokej škole (teda ďalšie štúdium nemožno považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie), spravidla potom nedochádza k obnoveniu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Avšak aj v prípade, že by sa vyživovacia povinnosť mohla obnoviť, je potrebné skúmať aj iné okolnosti, ktoré majú pre správne posúdenie prípadu význam. Týmito sú napríklad skutočnosti, akým spôsobom dieťa študuje - aký má prospech, ako zodpovedne k štúdiu pristupuje, koľkú školu už vystriedalo - skutočnosť, že dieťa opakovane začína študovať v obdobných študijných programoch a neplní si riadne svoje povinnosti v dôsledku čoho ho napr. vylúčili, by nemala ísť na ťarchu rodičov a nútiť ich toto nadštandartné štúdium hradiť a podporovať platením výživného.

Veľmi citlivo a individuálne treba vyhodnotiť prípady, kedy “sa dieťa hľadá” - opakovanenastupuje a zanecháva štúdium na rôznych školách/fakultách, ktoré v tom ktorom časevyhovujú jeho predstavám (tzv. večný študent). Je potrebné zistiť, či je pre takéto konanie daný racionálny dôvod a súčasne vylúčiť zneužívanie rodičovskej pomoci.

Rozhodnutie súdu v Ústí nad Labem o obnove vyživovacej povinnosti

K otázke obnovenia (elasticity) vyživovacej povinnosti rodičov k deťom dávame dopozornosti odôvodenie rozhodnutia Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 19. 11. 2007 sp. zn. 10Co/188/2007 v ktorom uviedol, že prijatím dieťaťa na štúdium na vysokej škole až po štyroch rokoch po ukončení jeho stredoškolského vzdelania sa vyživovacia povinnosť rodičov k tomuto dieťaťu (študentovi) už neobnovuje. Ak si dieťa po ukončení vzdelania začalo zaisťovať finančné prostriedky vlastným pričinením, t. j. pracovnou činnosťou (vstúpilo do zamestnania, respektíve začalo vykonávať zárobkovú činnosť), teda spôsobom, ktorý mu umožňuje samostatne sa živiť, pričom neskôr túto formu zárobkovej činnosti preruší za účelom štúdia, ktorým chce nadobudnúť kvalifikáciu pre iné povolanie, neobnovuje sa tým v zásade vyživovacia povinnosť k dieťaťu.

Na druhej strane, pokiaľ napríklad po ukončení strednej školy a neprijatí na školu vysokú nastúpi dieťa do zamestnania a napríklad po roku pokračuje v štúdiu, tak sa vyživovacia povinnosť zásadne obnoví s tým, že za pokračovanie v štúdiu možno považovať tiež ďalšie štúdium, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie aj v inom odbore. V tomto smere treba brať do úvahy širšie súvislosti medzi vykonávaným povolaním a novým štúdiom, dôvody prerušenia štúdia a ďalšie okolnosti významné pre zhodnotenie spoločenského dopadu, s preferovaným záujmom na zvýšení kvalifikácie detí.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

Ďalej poukazujeme aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.03.2015, sp.zn. 6Co/829/2014 podľa ktorého si je potrebné uvedomiť, že objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne, napr. z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (podľa § 62 ods. 3 slovenského Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona).

Záverom dávame do pozornosti ešte jedno z novších rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.1.2021, sp. Zn. 6Co/157/2020 podľa ktorého neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, že „návrh na určenie výživného ako mimosporová obdoba určovacej žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm.

Otázky a Odpovede týkajúce sa Výživného po Ukončení Štúdia

Čo ak syn ukončí strednú školu a zaregistruje sa na úrade práce, ale je aktívnym športovcom a čaká na operáciu?

Áno, otec je povinný naďalej plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pretože tá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Tento okamih nie je zákonom striktne vymedzený (napr. ukončením školy, dosiahnutím plnoletosti a pod.), preto aj po ukončení vysokej školy, pokiaľ syn nie je schopný vlastnou prácou sa živiť, je povinný rodič povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Ak je syn aktívny športovec, teda výkon športovej činnosti je jeho zamestnaním, z ktorého je schopný sám sa živiť, potom akonáhle začne syn vykonávať túto športovú činnosť po svojom uzdravení, otec nebude povinný platiť výživné na syna.

Ak syn skončí nadstavbu, ale skúškami neprejde a vybaví si živnosť, môže otec prestať platiť výživné?

Nie, v prípade, ak bolo výživné určené rozhodnutím súdu, tak otec musí podať návrh na súd, pretože len súd môže takto určené výživné zrušiť.

#

tags: #výživné #po #ukončení #štúdia #a #zamestnanie