Vznik zmluvy a absolútna neplatnosť právneho úkonu

Právny úkon je základným pilierom súkromného práva, prostredníctvom ktorého subjekty realizujú svoju autonómiu a vytvárajú, menia alebo rušia právne vzťahy. Avšak, aby bol právny úkon platný a vyvolal zamýšľané právne následky, musí spĺňať určité zákonom stanovené náležitosti. V opačnom prípade môže byť postihnutý neplatnosťou, a to buď relatívnou alebo absolútnou. Tento článok sa zameriava na vznik zmluvy a problematiku absolútnej neplatnosti právnych úkonov, najmä v kontexte judikatúry slovenských súdov.

Právny úkon a jeho náležitosti

Právny úkon je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tieto náležitosti sú kumulatívne, čo znamená, že ak chýba čo i len jedna z nich, právny úkon je absolútne neplatný.

Sloboda a vážnosť vôle

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne. To znamená, že prejav vôle nesmie byť výsledkom donútenia, hrozby alebo iného nátlaku. Zároveň musí byť vôľa prejavená vážne, t. j. s úmyslom vyvolať právne následky. Ak ide len o prejav vôle v rámci divadelnej hry alebo žartu, nejde o právny úkon.

Určitosť a zrozumiteľnosť prejavu

Prejav vôle musí byť určitý a zrozumiteľný. To znamená, že musí byť jasné, čoho sa právny úkon týka a aké právne následky má vyvolať. Ak je prejav vôle nejasný alebo neurčitý, právny úkon je neplatný. Prípadné chyby v písaní a počítaní však nezakladajú neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. To znamená, že právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, nevyvoláva žiadne právne následky a je neplatný od samého začiatku. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj bez návrhu účastníkov konania.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Dôvody absolútnej neplatnosti

Občiansky zákonník stanovuje niekoľko dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatok spôsobilosti na právne úkony: Právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, je absolútne neplatný (§ 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide najmä o osoby, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť bola obmedzená.
• Duševná porucha: Právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, je absolútne neplatný (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
• Rozpor so zákonom, obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi: Právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Dôsledky absolútnej neplatnosti

Absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne následky. To znamená, že na jeho základe nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Ak už bolo na základe neplatného právneho úkonu plnené, vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vrátiť (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Simulácia a dissimulácia

Osobitným prípadom neplatnosti právnych úkonov je simulácia (predstieranie) a dissimulácia (zastieranie). Simulácia nastáva, keď účastníci právneho úkonu navonok predstierajú určitý právny úkon, ale v skutočnosti nechcú, aby tento úkon vyvolal právne následky. Dissimulácia nastáva, keď účastníci právneho úkonu predstierajú jeden právny úkon, ale v skutočnosti chcú uzavrieť iný právny úkon.

Simulovaný právny úkon

Simulovaný právny úkon je pre nedostatok vážnosti vôle absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). To znamená, že ak účastníci právneho úkonu nechcú, aby tento úkon vyvolal právne následky, tento úkon je neplatný.

Dissimulovaný právny úkon

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka). To znamená, že ak účastníci právneho úkonu predstierajú jeden právny úkon, ale v skutočnosti chcú uzavrieť iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

Judikát R 1/2021

V kontexte simulácie a dissimulácie je dôležité spomenúť judikát Najvyššieho súdu SR R 1/2021, ktorý sa zaoberal otázkami platnosti simulovaných a dissimulovaných právnych úkonov. Najvyšší súd v tomto judikáte zdôraznil, že simulácia sa môže týkať len obsahu právneho vzťahu, teda z neho plynúcich práv a povinností jednotlivých subjektov právneho vzťahu. Zároveň potvrdil, že ak je simulovaný právny úkon absolútne neplatný, platí dissimulovaný právny úkon, ak spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu

Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, relatívna neplatnosť právneho úkonu nenastáva priamo zo zákona, ale až na základe dovolania sa neplatnosti oprávnenou osobou (§ 40a Občianskeho zákonníka). To znamená, že právny úkon, ktorý je postihnutý relatívnou neplatnosťou, je platný až do momentu, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti.

Dôvody relatívnej neplatnosti

Občiansky zákonník stanovuje niekoľko dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Medzi najčastejšie patria:

• Konanie v omyle: Ak účastník právneho úkonu konal v omyle, ktorý sa týka rozhodujúcej okolnosti, môže sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 49a Občianskeho zákonníka).
• Uzavretie zmluvy v tiesni: Ak účastník právneho úkonu uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, môže sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 49 Občianskeho zákonníka).

Dôsledky relatívnej neplatnosti

Ak sa oprávnená osoba dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tento úkon sa stáva neplatným od počiatku (ex tunc). Ak už bolo na základe neplatného právneho úkonu plnené, vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vrátiť (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Rozdiely medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou

Medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu existuje niekoľko podstatných rozdielov:

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

Neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva od nevlastníka

V praxi sa často vyskytuje otázka platnosti zmluvy o prevode vlastníctva, ak prevodca nie je vlastníkom prevádzanej veci. V tejto súvislosti existujú rôzne právne názory, ktoré možno zhrnúť do štyroch základných skupín:

1. Neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Podľa tohto názoru je zmluva absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Argumentuje sa tým, že zásada nemo plus iuris (nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má) je súčasťou právneho poriadku, a preto zmluva, ktorá túto zásadu porušuje, je v rozpore so zákonom.
2. Neplatnosť podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Podľa tohto názoru je zmluva neplatná pre nemožnosť plnenia. Argumentuje sa tým, že nie je možné platne previesť vlastníctvo k veci, s ktorou prevodca nedisponuje.
3. Neplatnosť podľa § 49a Občianskeho zákonníka: Podľa tohto názoru je zmluva relatívne neplatná pre omyl. Argumentuje sa tým, že nadobúdateľ bol uvedený do omylu ohľadom vlastníctva prevádzanej veci.
4. Porušenie záväzku (povinnosti) - nároky z vadného plnenia: Podľa tohto názoru nejde o neplatnosť zmluvy, ale o porušenie záväzku, čo zakladá nároky z vadného plnenia. Argumentuje sa snahou o zachovanie platnosti zmluvy, aby mal nadobúdateľ väčší rozsah nárokov.

Judikatúra k prevodu vlastníctva od nevlastníka

Slovenská judikatúra sa v otázke platnosti zmluvy o prevode vlastníctva od nevlastníka nevyjadruje jednoznačne. Niektoré rozhodnutia súdov sa prikláňajú k názoru o absolútnej neplatnosti zmluvy, iné k názoru o relatívnej neplatnosti alebo o porušení záväzku.

Vplyv prekážky litispendencie na určovaciu žalobu

V súdnom konaní sa môže vyskytnúť situácia, keď je podaná žaloba na plnenie zo zmluvy a žalovaný podá žalobu o určenie neplatnosti tej istej zmluvy. V takom prípade je potrebné zohľadniť prekážku litispendencie, ktorá bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR žaloba na plnenie zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. To znamená, že s prípadnou neplatnosťou zmluvy sa má vysporiadať súd v už prebiehajúcom súdnom konaní na plnenie.

tags: #vznik #zmluvy #a #absolútna #neplatnosť