Vzory Medzinárodných Zmlúv: Prehľad a Vývoj

Medzinárodné zmluvy sú v súčasnosti hlavným prameňom právnej úpravy vzťahov medzi štátmi, a to bilaterálnych aj multilaterálnych. Tieto zmluvy tvoria právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach ako technická, sociálna, kultúrna, humanitárna a právna.

Význam Medzinárodných Zmlúv pre Slovenskú Republiku

Slovenská republika od svojho vzniku 1. januára 1993 aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. K 31. decembru 2003 bola Slovenská republika viazaná 2813 bilaterálnymi zmluvami a 1153 multilaterálnymi zmluvami. V roku 2003 uzavrela 53 dvojstranných a 41 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky.

Dôležitou úlohou v roku 2003 bolo zosúladenie medzinárodných zmlúv s právom ES/EÚ (Európske spoločenstvo/Európska únia). Išlo o koordinačnú úlohu vo veci zosúlaďovania medzinárodných zmlúv s právom ES/EÚ, t.j. do 1. mája 2004. Cieľom bolo identifikovať zmluvy, ktoré bude potrebné zmeniť, resp. ktorých platnosť bude potrebné ukončiť v závislosti od záväzkov zo Zmluvy o pristúpení k EÚ. Príslušní gestori zmlúv mali vykonať tieto zmeny, resp. ukončenia platnosti a vykonať potrebné právne úkony vo vzťahu k dotknutým tretím štátom. Išlo napríklad o zmluvy o voľnom obchode a niektoré zmluvy v oblasti veterinárnej a fytosanitárnej spolupráce.

Prioritou bolo zosúladenie bilaterálnych medzinárodných zmlúv s asociačnou dohodou medzi ES a jeho členskými štátmi. Cieľom bolo zrevidovať bilaterálne medzinárodné zmluvy a ukončiť platnosť tých zmlúv, ktoré sa nevykonávajú, sú prekonané, resp. sú v rozpore s právom ES/EÚ. Išlo najmä o medzinárodné zmluvy, ktoré boli uzavreté priamo Slovenskou republikou po 1. januári 1993, a o zmluvy uzavreté do roku 1989 so štátmi niekdajšej socialistickej sústavy.

Typy Medzinárodných Zmlúv

Medzinárodné zmluvy možno rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa rôznych kritérií.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty nájomnej zmluvy na hrobové miesto

Prezidentské, Vládne a Rezortné Zmluvy

Podľa Ústavy SR a rozhodnutia prezidenta sa zmluvy delia na:

• Prezidentské zmluvy: Pred ratifikáciou prezidentom vyžadujú súhlas Národnej rady SR.
• Vládne zmluvy: Nevyžadujú súhlas Národnej rady a rozsahom záväzkov presahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený osobitným zákonom.
• Rezortné zmluvy: Nevyžadujú súhlas Národnej rady ani vlády a rozsahom záväzkov nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený osobitným zákonom.

Vyjadrenie, či ide o zmluvu a aký jej druh, dáva Ministerstvo zahraničných vecí SR. Uzatvorené zmluvy sú bez ohľadu na ich delenie pre SR podľa medzinárodného práva rovnako záväzné.

Ďalšie Delenia Zmlúv

• Zmluvy písomné a ústne: Štáty spravidla uzatvárajú medzinárodné zmluvy v písomnej podobe, aby presne zachytili svoju vôľu byť viazané dohodnutým prerokovaním.
• Zmluvy verejné a tajné: Verejné zmluvy sú určené na publikovanie, tajné zmluvy nie sú určené pre verejnosť.
• Zmluvy uzatvorené v úplnej alebo zjednodušenej forme: V úplnej forme sú tie dohody, ktoré boli uzavreté menom štátnych orgánov zmocnených na to ústavou, t.j. hlavou štátu alebo vládou. V zjednodušenej forme sú tie medzinárodné dohody, ktoré uzatvárajú iné orgány ako minister zahraničných vecí, vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo iní rezortní ministri.
• Zmluvy otvorené, polootvorené/polozatvorené a zatvorené: Otvorené zmluvy umožňujú prístup aj tretím štátom, polootvorené/polozatvorené zmluvy viažu prístup ďalších štátov k zmluve na rôzne podmienky a súhlas ostatných členov alebo rozhodnutia hlavného orgánu medzinárodnej organizácie, zatvorené zmluvy sa týkajú iba subjektívnych práv a záväzkov, ku ktorým ďalšie štáty nemôžu pristúpiť.
• Zmluvy politické a hospodárske: Politické zmluvy upravujú otázky bezpečnosti zmluvných strán, ich mierovú spoluprácu, rozvoj ich priateľských stykov, rozvoj ich dobrých susedských vzťahov. Hospodárske zmluvy upravujú hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stranami.
• Zmluvy rovné a nerovné: Rovné alebo rovnoprávne zmluvy sú také, v ktorých právam a povinnostiam jednej zmluvnej strany zodpovedajú rovnocenné povinnosti a práva druhej strany.
• Právotvorné a kontraktuálne zmluvy: Právotvorné zmluvy obsahujú všeobecné právne normy, t.j. abstraktné pravidlá, podľa ktorých majú byť v budúcnosti upravené konkrétne vzťahy medzi zmluvnými stranami. Mnohostranné právotvorné zmluvy tvoria objektívne právo.
• Zmluvy s jednorazovým a opakujúcim sa plnením: Zmluvy s jednorazovým plnením sú také dohody, kde záväzok zmluvných strán je splnený jednorazovým aktom.
• Mierové a vojnové zmluvy: Mierové zmluvy regulujú politické, hospodárske, sociálne a kultúrne vzťahy v čase mieru. Za ozbrojeného konfliktu bývajú suspendované, alebo zaniká ich platnosť.
• Preliminárna zmluva: Upravuje vzťahy medzi zmluvnými stranami priebežne a predbežne.

Príklady Medzinárodných Zmlúv v Praxi

Zmluvy Ministerstva Vnútra SR

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 2003 plnilo úlohy v súlade so zameraním zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ako aj v súlade so svojimi potrebami a záujmami. Plnenie platných medzinárodných zmlúv v gescii Ministerstva vnútra SR v roku 2003 bolo v prevažnej väčšine prípadov bezproblémové.

Zmluva Medzi Slovenskou Republikou a Českou Republikou o Spoločnej Štátnej Hranici

V roku 2003 sa v súlade s článkom 14 ods. 1 zmluvy realizovali 7. zameriavacie a vytyčovacie práce na slovensko-českej štátnej hranici. Išlo o zameranie zistených postupných prirodzených zmien polohy koryta tokov a súvisiacich zmien štátnej hranice. Na základe toho bola spracovaná technická dokumentácia.

Pretrváva nesplnenie článku 32 a 33 predmetnej zmluvy. Ide o majetkovoprávne usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom a stavbám, ktoré sa nachádzajú na vymenených častiach štátnych území v súvislosti so zmenami priebehu štátnej hranice a výmenou štátnych území, ktoré nadobudli platnosť 25. júla 1997. Riešenie tohto problému nespadá do kompetencie ministerstva vnútra.

Prečítajte si tiež: Všetko o reklamáciách produktov

Dohoda Medzi Vládou Slovenskej Republiky a Vládou Českej Republiky o Odovzdávaní a Prijímaní Osôb

Táto dohoda, keďže neupravuje readmisiu občanov tretích štátov, nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode. Slovenská strana iniciovala prípravu novej readmisnej dohody, ktorá bude plne v súlade s právom EÚ/ES. Obdobne slovenská strana iniciovala aj prípravu nového vykonávacieho protokolu k readmisnej dohode.

Dohoda Medzi Vládou Československej Socialistickej Republiky a Vládou Jemenská Arabská Republika o Zrušení Víz pre Držiteľov Diplomatických, Služobných a Osobitných Pasov a Cestovných Pasov Používaných na Služobné Cesty

Táto dohoda, ktorá bola podpísaná v Aden 14. septembra 1981, stratila platnosť 13. júna 2003.

Dohoda Medzi Vládou Československej Socialistickej Republiky a Vládou Kórejskej Ľudovodemokratickej Republiky

Táto dohoda bola vývojom prekonaná a slovenská strana ju vypovedala 5. augusta 2003. Platnosť dohody skončila 5. novembra 2003.

Dohoda Medzi Vládou Slovenskej Republiky a Vládou Macedónskej Republiky o Odovzdávaní a Prijímaní Osôb

Táto dohoda, keďže neupravuje readmisiu občanov tretích štátov, nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode. Slovenská strana iniciovala prípravu novej readmisnej dohody, ktorá bude plne v súlade s právom EÚ/ES. Obdobne slovenská strana iniciovala aj prípravu nového vykonávacieho protokolu k novej readmisnej dohode.

Zmluva Medzi Československou Socialistickou Republikou a Maďarskou Ľudovou Republikou o Úprave Režimu na Štátnych Hraniciach

Zmluvná úprava je prekonaná vývojom, nezodpovedá súčasným potrebám a je nevyhnutné upraviť vzájomné vzťahy novou medzištátnou zmluvou. V roku 2003 bol na úrovni odborných expertov vypracovaný komplexný návrh textu novej zmluvy o štátnej hranici, podľa obojstranne dohodnutej osnovy novej zmluvy z roku 2001. Príprava zmluvy však závisí od ukončenia prác v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami na hraničnom vodnom toku Ipeľ.

Prečítajte si tiež: Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy Ministerstva Hospodárstva SR

V roku 2003 Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečovalo vykonávanie platných zmlúv hospodárskeho charakteru uzatvorených s tretími krajinami. Išlo najmä o zmluvy o hospodárskej, priemyselnej a vedeckotechnickej spolupráci. Osobitné miesto v tomto komplexe zmluvných vzťahov zaujímali naďalej preferenčné dohody, v rámci ktorých boli v minulom roku prijaté doplnkové protokoly č. 1.

V roku 2003 bola najväčšia pozornosť rezortu hospodárstva venovaná zosúladeniu zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou EÚ. Po analýze zmluvnej základne hospodárskeho charakteru vykonanej ministerstvom hospodárstva, predmetom ktorej bolo cca 900 zmluvných dokumentov, boli definované zmluvy nezlučiteľné s právom EÚ. Bol vypracovaný návrh postupu zosúladenia zmluvnej základne SR s právom ES/EÚ, ktorý obsahoval zoznam vládnych a prezidentských zmlúv určených na ukončenie platnosti, resp. na zmenu (v prípade nesúladu len niektorých ich ustanovení s acquis). Na základe analýzy a návrhu bol vypracovaný harmonogram zosúladenia medzinárodných zmlúv hospodárskeho charakteru SR so záväzkami vyplývajúcimi z jej členstva v EÚ, ktorý schválila vláda SR svojím uznesením č. 858 z 10. septembra 2003.

Pre ukončenie platnosti zmlúv prezidentského charakteru je potrebný súhlas Národnej rady SR a prezidenta republiky. Vláda predložila návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy SR, ktorý Národná rada odsúhlasila 31. októbra 2003 svojím uznesením č. 592.

V súčasnom období sa vykonávajú konkrétne kroky zabezpečujúce ukončenie platnosti, resp. zmenu zmlúv vo vzťahu k príslušným krajinám.

Proces Uzatvárania Medzinárodných Zmlúv

Uzatváranie medzinárodných zmlúv je zložitý proces, ktorý zahŕňa niekoľko fáz.

Iniciovanie Zmluvy

Gestor iniciuje uzatvorenie zmluvy v súlade so záujmami zahraničnej politiky SR a posudzuje iniciatívy zmluvných partnerov na uzatvorenie zmluvy so SR.

Expertné Rokovania

Expertné rokovania o zmluve uskutočňuje a organizačne zabezpečuje gestor. Tieto rokovania sa spravidla uskutočňujú priamym rokovaním alebo rokovaním diplomatickou cestou v prípade dvojstranných zmlúv, a v rámci expertných skupín, mnohostranných komisií, orgánov medzinárodných organizácií alebo diplomatických konferencií v prípade mnohostranných zmlúv.

Gestor pripraví na expertné rokovania o zmluve návrh smernice, ktorá obsahuje najmä:

• Odôvodnenie účelnosti uzatvorenia zmluvy.
• Určenie druhu zmluvy podľa článku 4 týchto pravidiel.
• Analýzu vplyvov zmluvy na právny poriadok SR.
• Stanovisko k finančným dôsledkom zmluvy, vrátane zabezpečenia finančného krytia.
• Návrh zloženia delegácie SR na rokovanie o návrhu zmluvy.

Vnútroštátne Prerokovávanie a Schvaľovanie

Po dojednaní zmluvy nasleduje vnútroštátne prerokovávanie a schvaľovanie. V závislosti od typu zmluvy sa do tohto procesu zapája vláda, Národná rada SR a prezident.

Podpis a Ratifikácia

Po schválení zmluvy nasleduje jej podpis a ratifikácia. Prezidentské zmluvy vyžadujú súhlas Národnej rady SR pred ratifikáciou prezidentom. Vládne a rezortné zmluvy sa ratifikujú v závislosti od požiadaviek druhej zmluvnej strany alebo ustanovení zmluvy.

Vyhlásenie v Zbierke Zákonov

Po ratifikácii sa zmluva vyhlási v Zbierke zákonov SR. Týmto sa zabezpečí jej verejná dostupnosť a právna záväznosť.

Základné Zásady Uzatvárania Zmlúv a Ich Obsahu

Zmluva musí byť v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a s normami medzinárodného práva. Zmluva musí byť v súlade aj s právom Európskej únie a právom Európskeho spoločenstva, pokiaľ sa takýto súlad vyžaduje.

Zmluvné vzťahy SR s inými štátmi a ostatnými subjektmi medzinárodného práva sú iniciované a realizované v súlade so záujmami zahraničnej politiky SR.

Zmluvy na úrovni Prešovskej univerzity

Medzinárodná spolupráca medzi Prešovskou univerzitou v Prešove a zahraničnými partnermi predstavuje po formálnej stránke dvojstupňový proces, ktorý sa realizuje v dvoch formách:

• Memorandum o vzájomnej spolupráci
• Bilaterálna zmluva o vzájomnej spolupráci.

Memorandum o vzájomnom porozumení

Memorandum o vzájomnom porozumení je všeobecnou deklaráciou vôle spolupracovať medzi Prešovskou univerzitou v Prešove (PU) a partnerskou inštitúciou v zahraničí. Cieľom uzatvárania memoránd o vzájomnom porozumení je vytvorenie priestoru pre vzájomne poznávanie oboch partnerov prostredníctvom mobilít pracovníkov a identifikovanie možných oblastí spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu, umenia a transferu poznatkov do praxe.

Bilaterálna zmluva

Bilaterálna zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Prešovskou univerzitou v Prešove a partnerskou inštitúciou v zahraničí konkrétne špecifikuje oblasti a rozsah vzájomnej kooperácie. Bilaterálna zmluva zvyčajne rozvíja všeobecne koncipovaný rámec vzájomných vzťahov uzavretý v memorande o vzájomnom porozumení, ktorý dopĺňa a konkretizuje.

tags: #vzory #medzinárodných #zmlúv