Woodrow Wilson a vplyv chorôb na dejiny

Ochorenia zanechali v histórii ľudstva nezmazateľné stopy. Či už išlo o rapídny pokles počtu obyvateľstva alebo o vplyv choroby na genetickú rozmanitosť, dopad chorôb bol vždy významný. Tento článok sa zameriava na prípad Woodrowa Wilsona, 28. prezidenta USA, a na to, ako choroba mohla ovplyvniť jeho rozhodovanie počas kľúčového obdobia po prvej svetovej vojne. Okrem toho sa pozrieme na ďalšie historické príklady, kde choroby zohrali významnú úlohu.

Chrípka a Woodrow Wilson

V apríli 1919, v čase prebiehajúcich rokovaní o Versaillskej zmluve, sa Woodrow Wilson nakazil chrípkou. Táto chrípka bola súčasťou pandémie chrípky v roku 1918, ktorá infikovala viac ako tretinu svetovej populácie. Úradníci v Bielom dome zaznamenali zmeny v jeho správaní. Wilson bol kvôli chrípke pomalší a unavenejší, čo malo dopomôcť k zmene v jeho úsudkoch.

Vplyv na Versaillskú zmluvu

Odlišný pohľad mal i v otázke, ako potrestať po 1. svetovej vojne Nemecko. Versaillská zmluva, na ktorej sa podieľal i prezident Wilson, ochromila nemeckú ekonomiku v dvadsiatych rokoch, nechala ju zraniteľnou počas zničujúcej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, čo umožnilo nástup nacizmu a následné prevzatie moci Adolfom Hitlerom. Je teda možné, že choroba prezidenta Wilsona prispela k tvrdším podmienkam zmluvy a tým i k nestabilite v Európe.

Ďalšie príklady vplyvu chorôb na históriu

Okrem prípadu Woodrowa Wilsona existuje mnoho ďalších historických príkladov, kde choroby ovplyvnili priebeh dejín.

Tuberkulóza

Po vypuknutí tuberkulózy mnohí verili, že choroba je spôsobená zlým duchom a znečistením. Táto myšlienka bola dokonca podporovaná aj lekárom z New Yorku, ktorý bol tuberkulózou infikovaný a po presťahovaní do Adirondack Mountain zaznamenal zlepšenie jeho stavu. Začala sa tak šíriť správa, že čerstvý vzduch a príroda liečia. Epidémia tuberkulózy pokračovala aj v neskoršom období 19. storočia. To viedlo k výstavbám sanatórií, zariadení na podpornú starostlivosť pacientov s tuberkulózou. Iná liečba dovtedy nebola známa. Pacienti sa v sanatóriách liečili aj niekoľko rokov. Bolo tu aj mnoho detí, ktoré tu prežili značnú časť svojho detstva. Pacienti podstupovali liečbu na ležadlách, prikrytí dekami, na čerstvom vzduchu. Takéto strediská podporovali odpočinok, ale vždy to bolo v tieni choroby a smrti.

Prečítajte si tiež: Podmienky umiestnenia

Tuberkulóza trvala dlho a zabíjala veľmi pomaly. Jej vážnosť bola vo viktoriánskej ére príliš zromantizovaná, móda bola charakteristická bledou pokožkou a štíhlou postavou, choroba sa stala dokonca „trendy“. Keď sa vedci dozvedeli o chorobe viac, zmenila sa aj dovtedy preferovaná móda. Okraje na sukniach boli skrátené, aby sa tak predišlo znečisteniu šiat.

Cholera

John Snow, anglický lekár a priekopník pri používaní anestézy a hygieny, vytvoril nový druh medicíny. Ako lekár pôsobil počas epidémie cholery v Londýne, skúmal ako sa choroba šíri. Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej epidemiológie, najmä za jeho prácu na pátraní po zdroji infekcie epidémie cholery v roku 1854.

Machovec

Machovec je parazit, ktorý žije v ľudskom čreve a živí sa ľudskými živinami. Na juhu USA, začiatkom 20. storočia, ochorenie podporené parazitom prepuklo v epické rozmery a vyústilo v apatiu, anémiu a nedostatočný rast. Postupom času symptómy machovca pomohli k vytvoreniu stereotypu o Južanoch a ich pomalej reči, lenivosti a nepracovitosti.

Mor

Mor devastoval Európu v 14. storočí. Najväčší vplyv však mal na katolícku cirkev, ktorá stratila značnú podporu v dôsledku straty množstva prívržencov. Mnohí občania hľadali vo viere odpovede, prečo mor zabíja tak rázne a ako sa dá zastaviť.

Kiahne

Začiatkom 16. storočia kiahne zdevastovali pôvodných obyvateľov USA, zabili až 90 % populácie. Išlo teda o ochorenie, ktoré sa používalo ako metóda biologickej zbrane zo strany Európanov, ktorí kolonizovali vtedajší Nový svet - Ameriku. Pôvodní obyvatelia nemali proti ochoreniu Európanov vybudovanú žiadnu imunitu a boli vírusom kompletne nakazení.

Prečítajte si tiež: Komplexná podpora v domovoch dôchodcov

Žltá zimnica

Žltá zimnica je prenášaná komármi, ktorí žijú v tropických klimatických podmienkach. V ranom 19. storočí hrala v Louisiane významnú úlohu pri oslabení francúzskej armády. Napoleon v tom čase plánoval obsadiť Západ a rozšíriť francúzsky vplyv po celom svete. No práve žltá zimnica narušila jeho plány. Haitskí otroci sa Francúzom úspešne bránili a porazili armádu, ktorá bola nakazená chorobou, oslabená a neschopná sa brániť. V reakcii na to, Napoleon ponúkol celé územie Louisiany.

Aténsky mor

Aténsky mor zabil až 25 % populácie Atén. Aj keď sa nepotvrdilo, čo za ochorením bolo, možnými kandidátmi boli kiahne a týfus. Mor vzal život i Periklovi, ktorý viedol Aténčanov v Peloponézskej vojne. Choroba ovplyvnila schopnosť armády mobilizovať vojsko. Peloponézska vojna skončila porážkou Atén.

Woodrow Wilson - život a kariéra

Pre lepšie pochopenie kontextu Wilsonovej choroby je dôležité pozrieť sa na jeho život a kariéru.

Raný život a vzdelanie

Woodrow Wilson sa narodil 28. decembra 1856 v Staunton vo Virgínii a zomrel 3. februára 1924 vo Washingtone. Pochádzal z rodiny popredného presbyteriánskeho pastora, čo malo výrazný vplyv na jeho charakter. Študoval politológiu, dejiny USA a právo. Štúdium začal na Davidson College, neskôr pokračoval na Princeton univerzite, kde dosiahol bakalársky titul. Právnické vzdelanie si dokončil na univerzite vo Virginii a doktorandské štúdium politológie absolvoval na univerzite Johna Hopkinsa.

Kariéra

Woodrow Wilson sa určitý čas živil ako advokát, ale táto práca ho až tak nenaplňovala. Neskôr vyučoval ekonómiu a právne vedy. Po vydaní knihy "Vláda Kongresu" v roku 1885, v ktorej obhajoval prezidentovu právomoc koordinovať prácu kongresu, začal učiť na rôznych vysokých školách. V roku 1890 sa etabloval na Princetonskej univerzite, na ktorej pôsobil v rokoch 1902 až 1910 ako rektor. Ako rektor zavádzal mnohé reformy, vďaka ktorým si získal imidž pokrokovo zmýšľajúceho človeka.

Prečítajte si tiež: Etika a diagnózy: Trump

Politická kariéra

Woodrow Wilson ako guvernér kritizoval korupciu a klientelizmus. Jeho reformy sa týkali kontroly cien, komunálnych služieb a sociálneho zdravotníctva. Do prezidentských volieb nevstupoval ako favorit, ale jeho výhodou bolo rozštiepenie Republikánskej strany. Voľby v roku 1913 tesne vyhral a stal sa 28. prezidentom USA.

Prezident USA

Woodrow Wilson ako prezident drasticky znížil dovozné clo, zaviedol systém Federálnych bankových rezerv a dbal o zvýšené zásahy do ekonomiky zo strany štátu. Počas jeho prezidentovania, ktoré trvalo do roku 1921, sa Spojené štáty americké aj vďaka jeho reformám, ale aj známemu pacifizmu, vypracovali na svetovú veľmoc.

V roku 1916 vystúpil prezident Wilson s posolstvom, v ktorom vyzval všetky štáty vedúce vojnu, aby zastavili vojenské operácie a aby sa vojna skončila všeobecným mierom, v ktorom by nebolo ani víťaza ani porazeného. Wilson sa ponúkol ako sprostredkovateľ kompromisného mieru. Jeho neutrálny postoj k vojne sa zmenil koncom roku 1916, keď Nemecko prešlo k ponorkovému spôsobu boja a potopilo aj niekoľko amerických obchodných lodí. Kongres súhlasil a USA vstúpili do vojny po boku Dohody. Ani účasť vo vojne nezmenila Wilsonove názory a snahu urobiť z USA hlavného svetového arbitra. Americký prezident začal vo svojich prejavoch načrtávať kontúry budúceho sveta, ktorý mal byť svetom bez vojen, založenom na zásadách slobody, spravodlivosti, na právach jednotlivcov i národov.

Zahraničná politika

V zahraničnej politike je hodnotenie Wilsonovho pôsobenia menej jednoznačné. Wilson bol v Európe len ako turista a zle poznal európske dejiny, o zvyšku sveta ani nehovoriac. Prvým problémom USA v zahraničnej politike bol postoj USA k revolúcii v Mexiku. Táto revolúcia prerástla v občiansku vojnu, hlavnej moci v štáte sa zmocnil diktátor Huerta. Wilsonova snaha ovplyvniť výsledok vojny proti nemu viedla k americkej okupácii Veracruzu v roku 1914. Woodrow Wilson si nevedel rady s ďalšími krajinami v americkej sfére vplyvu, ako sú Filipíny, Dominikánska republika, Haiti a Kuba. Tieto štáty boli buď priamo okupované alebo ovládané americkými investormi.

Wilsonovi bola z oboch bojujúcich strán od začiatku bližšia Trojdohoda. Spočiatku bola prvá svetová vojna pre Spojené štáty americké cynicky povedané skutočným požehnaním. Postupne stupňujúci boj v Severnom mori znamenal ohrozenie pre obchod i ľudské životy. Dôležitým dňom bol 7. máj 1915, keď bez varovania bol potopený u írskych brehov anglický zámorský parník Luitsana nemeckou ponorkou U-20, 1198 ľudí vrátane 139 Američanov zahynulo. Wilsonova reakcia bola pre mnohých nepochopiteľná. Povedal tento nasledovný výrok: Môže sa stať, že je človek príliš hrdý na to, aby bojoval.

Spojené štáty americké vstúpili do prvej svetovej vojny 6. apríla 1917. Wilsonovou povinnosťou bolo pripraviť Spojené štáty americké na vojnu. Bola vyhlásená všeobecná branná povinnosť. V júni 1917 už bolo poslaných 10 miliónov mužov veku od 21 do 30 rokov. Veľké množstvo amerických jednotiek pod velením generála Pershinga sa zúčastňovalo bojových operácii od júna 1918. Američania podporili v záverečnej fáze vojny Dohodu, vyčerpané nemecké jednotky nemohli ich post úplne zastaviť.

Na domácej pôde bolo nutné pre tento úspech vybojovať nejednu bitku. Bol ustanovený úrad pre vojnový priemysel s generálnym bankárom Baruchom. Boli tiež zvýšené dane, väčšina prostriedkov pre financovanie vojny, ale prišla priamo od občanov. Podľa protišpionážneho zákona boli uväznené stovky ľudí, mnohí z nich nevinne, medzi nimi vodca Socialistickej strany Eugene V. Debs. Výsledkom ale bola bezprecedentná jednota obyvateľstva, ohromné nadšenie pre spoločné úsilie, a tiež samozrejme miliardy investované do štátnych dlhopisov.

V januári 1918 Wilson predniesol Kongresu svojich 14 bodov prezidenta Wilsona.

Povojnové obdobie a choroba

Wilson ale plný nadšenia pricestoval v decembri 1918 do Európy a podnikol triumfálnu cestu po hlavných mestách krajín dohody. Na následnej konferencii v Paríži sa držal tvrdohlavo svojich pozícii. Aby bol prijatý vznik Spojených národov, ustúpil svojim spojencom v mnohom, napríklad v otázke reparácii či voľného obchodu. Skutočná životná prehra, ale čakala Wilsona v jeho vlastnej krajine. V USA sa myšlienka Spojených národov stretla s nepochopením. USA neboli pripravené podriadiť sa medzinárodnému koncenzu. Ohromné pracovné nasadenie sa podpísalo na jeho zdraví, v septembri roku 1919 po záchvate mŕtvice čiastočne ochrnul. Tri mesiace sa neobjavoval na verejnosti, spojenie s vonkajším svetom zaisťovala jeho druhá žena Edith a osobný lekár. Medzitým bola mierová zmluva Senátom definitívne zamietnutá, USA do spoločnosti nikdy nevstúpili. Vo voľbách v roku 1920 zvíťazil kandidát Harding a jeho slogan návrat k normálnosti. Wilson už nikdy neopustil Washington, kde aj napokon zomrel. Je pochovaný v katedre svätého Petra a Pavla vo Washingtone.

Rodina Woodrowa Wilsona

Pre úplnosť uvádzame aj krátky životopis dcér Woodrowa Wilsona a jeho manželiek.

Dcérky Woodrowa Wilsona

• Eleanor Randolph Wilsonová: Narodila sa 16. októbra 1889 a zomrela 5. apríla 1967. Bola americkou spisovateľkou a najmladšou dcérou Amerického prezidenta Woodrowa Wilsona a Ellen Luise Axson. Vydala sa za Williama Gibssa McAdda a mala dve dcéry.
• Margaret Woodrow Wilsonová: Narodila sa 16. apríla 1886 a zomrela 12. februára 1944. Po smrti matky v roku 1914 slúžila jej otcovi ako hosteska v Bielom dome. Bola speváčkou a v roku 1938 odcestovala do Indie, kde zostala po zvyšok jej života.
• Jessie Woodrow Wilson Sayre: Narodila sa 28. augusta 1887 a zomrela 15. januára 1933. Bola politickou aktivistkou a bojovala pre ženské volebné právo. Vydala sa za Francúza Bowes Sayre a mala syna Francis B. Sayre.

Manželky Woodrowa Wilsona

• Ellen Axonová Wilsonová: Narodila sa 15. mája 1860 a zomrela 6. augusta 1914. Bola umelkyňou a prvou dámou Spojených štátov. Podporovala svojho manžela v jeho politickej kariére a venovala sa charitatívnej činnosti.
• Edith Galtová Wilsonová: Bola druhou manželkou Woodrowa Wilsona. Po jeho mozgovej príhode v roku 1919 zohrávala významnú úlohu v riadení krajiny.

tags: #woodrow #wilson #choroba