Odhalené tajomstvá: Zakázané kresťanské knihy, ktoré vás prekvapia! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

19. October 2025

Byť slobodný. Dve slová, ktoré pre niekoho, kto nezakúsil bremeno spútania, môžu znieť ako klišé. No pre človeka, ktorého trápili alebo trápia okovy, sa predstava oslobodenia stáva hlavnou myšlienkou a zmyslom všetkého jeho konania. Knihy o oslobodení vám prinavrátia pokoj do rozkolísaného života.

Sloboda a spútanie v kontexte kresťanstva

Kresťanstvo vníma slobodu ako oslobodenie od hriechu a od moci diabla. No nielen zlý duch nás spútava. O našu slobodu nás môže oberať aj prílišná naviazanosť na hmotné veci, či rôzne závislosti. Knihy o oslobodení môžu človekovi pomôcť vyslobodiť sa z moci diabla. V tomto kontexte je dôležité poznať a vyhýbať sa knihám, ktoré môžu viesť k duchovnému spútaniu namiesto oslobodenia.

Index Librorum Prohibitorum: Historický pohľad na zakázané knihy

V 16. storočí vydala katolícka cirkev po prvýkrát Zoznam zakázaných kníh, ktorý vstúpil do histórie pod latinským názvom Index Librorum Prohibitorum. Veriaci mali pod hrozbou exkomunikácie prísne zakázané čítať texty vybraných autorov. Celkovo sa reštrikcie dotkli viac než 4 300 najrôznejších textov a to aj z oblasti vedy, filozofie a kultúry.

Príčiny toho, prečo bolo čítanie niektorých textov zakázané, tkveli, okrem zrejmých súvislostí, i v tom, že mali mať údajne neblahý efekt na celú spoločnosť. Ako svojho času napísal historik Johann Gottfried Hoche, tak pri čítaní nevhodnej literatúry (pre neho to bola predovšetkým taká, ktorá mala dobrodružný dej) sa mohlo pokojne stať, že by napríklad gazdinky zabudli vykonať niektoré domáce práce. V skratke, podľa Hocheho bolo čítanie takejto literatúry len a len stratou času.

Príklady autorov a diel na indexe

Autorov by sme v rámci Index Librorum Prohibitorum mohli rozdeliť do dvoch skupín - na autorov, ktorí mali na zozname len zopár zo svojich kníh a na takých, ktorých všetky knihy sa ocitli na pomyselnej čiernej listine. V praxi to znamenalo napríklad to, že veriaca žena nemohla prežívať vzostupy a pády s Julienom Sorelom v Stendhalovom Červenom a čiernom, s pohoršením sledovať sexuálne harašenie mládeže v Zolovom Germinali alebo zažívať koniec sveta s Maeterlinckovými Slepcami. A veľa iného.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Podobne ako Stendhalove, tak aj diela Victora Huga bývali častým terčom cenzúry a to zo strany svetskej i cirkevnej moci. Uvedenie jeho drámy Marion de Lorme stopli ešte na začiatku, keďže zobrazovala panovníka ako poverčivého, krutého a slabého. A ak náhodou nejaké dielo prešlo cez cenzorov v rámci svetskej moci, tak v dvoch prípadoch zasiahla cirkev. To bol aj prípad jeho azda najslávnejších románov - Chrám Matky Božej v Paríži a predovšetkým Bedárov.

Prípad Victora Huga a jeho Bedárov

Bedári unikli cenzúre na francúzskom území len o pomyselný chlp, keďže dej Hugovho románu sa odohrával nie v súčasnosti, ale o bezmála polstoročie skôr. Bedári sa napriek tomu stal jedným z katalyzátorov rozsiahlych politických zmien vo vtedajšom Francúzsku. Keď „potenciál“ románu videl ruský cár Nikolaj I., rozhodol sa nielen Bedárov, ale aj všetky ostatné Hugove diela radšej preventívne zakázať na svojom území, keďže sa obával, že by mohli obyčajných ľudí prinútiť vzbúriť sa voči vládnucej elite.

Kým štátom dosadení cenzori voči Hugovým Bedárom nemali vážnejšie námietky, cirkev už áno. Necelé dva roky po oficiálnom vydaní, v roku 1864, sa kniha spoločne s Flaubertovou Pani Bovaryovou a Renanovým Životom Ježiša ocitla na už aktualizovanom Index Librorum Prohibitorum. V prípade Huga sa jednalo už o druhý román, ktorý cirkev zakázala čítať veriacim - tým prvým bol Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý sa na zoznam dostal ešte v roku 1834, teda približne tri roky po vydaní. V oficiálnom zdôvodnení sa uvádzalo, že Bedárom priťažilo to, že v ňom Hugo „kritizoval pápežstvo a cirkev ako takú.“ A tak sa Hugo opäť dostal na dvere kostolov po celom Francúzsku, kde častokrát býval vyvesený zoznam týchto škodlivých kníh, aby ho mali veriaci priamo na očiach.

Dej Bedárov tomu na prvý pohľad nenapovedá. Je to o román o bývalom galejníkovi Jeanovi Valjeanovi, ktorého kňaz pomocou symbolu v podobe ukradnutých svietnikov privedie na správnu životnú cestu a on potom žije ako nový človek a viackrát hovorí o svojej láske k Bohu. Ujme sa dcéry prostitútky, zachráni život zavalenému obyvateľovi mesta, kde je starostom, nepomstí sa a ušetrí život policajného úradníka Javérta a spraví i veľa ďalších dobrých vecí. A to všetko aj vďaka kňazovi, ktorý ho ušetril galejí.

Cirkevná pomsta a rehabilitácia

V čase vydania Bedárov bol Victor Hugo i jeho román pod veľkou paľbou kritiky zo strany cirkvou podporovaných periodík. Nebolo to však ani tak kvôli lascívnosti či vulgárnosti nového románu, ale kvôli postoju samotného Huga voči cirkvi. Ten síce vyrastal v katolíckej rodine a dlho sa aj ku viere hlásil, no vplyvom nie úplne zrejmých skutočností, sa jej neskôr zriekol. Na jednom zo stretnutí s predstaviteľmi cirkvi, kde sa, okrem iného, diskutovalo aj o možnom zákaze jeho kníh, sa vyjadril v tom zmysle, že už nie je veriaci, ale je voľnomyšlienkár.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Cirkev samozrejme nemohla prijať to, že by muž, ktorý bol voľnomyšlienkár (a možno aj ateista) mohol napísať knihu, ktorá by v sebe ukrývala určité katolícke posolstvo. Cieľom na tú dobu pomerne veľkej a dlhotrvajúcej mediálnej anti-kampane bolo na jednu stranu zdiskreditovať Victora Huga (a samozrejme aj jeho román) a na druhú stranu ho tým prinútiť k tomu, aby uvažoval, že zmení svoj postoj k cirkvi. To sa však nestalo a Bedári sa onedlho na to dostali na zoznam zakázanej literatúry. Tu vydržali bezmála storočie, až do roku 1959 a teda z neho vypadli len pár rokov predtým, než pápež oficiálne zrušil Index Librorum Prohibitorum.

V poslednom polstoročí sa Hugovi a predovšetkým jeho Bedárom dostáva rehabilitácie i zo strany samotnej cirkvi, ktorá o stoosemdesiat stupňov zmenila svoj kritický postoj a začína dielo dokonca odporúčať s odkazom, že je to román o dobrote, láske a ochote pomôcť blížnemu. Treba povedať, že tejto novej reputácii môže Hugo vďačiť i nedávnemu muzikálu v réžii Toma Hoopera, ktorý preukázateľne zvýraznil kresťanské motívy, na ktoré kniha nekládla až tak veľký dôraz. Bohužiaľ Hugo sa už takejto rehabilitácie nedožil.

Apokryfy: Skryté spisy a ich význam

Apokryfy - (gr. apókryphos = skrytý) - starozákonné a novozákonné knihy (napísané väčšinou po grécky v období od 2. stor. pred Kr. do 5. stor. po Kr.), ktoré sa formou i obsahom podobajú kánonickým knihám Svätého písma, ale nepatria do biblického kánonu inšpirovaných kníh, ako to definoval Tridentský koncil v roku 1546. Apokryfy sú cenné informácie, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu Biblie.

Protestantská biblická terminológia pokladá za apokryfy aj také knihy Svätého písma, ktoré katolíci označujú ako deuterokánonické (ako sú Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Sirachova, Prvá a Druhá kniha Machabejcov a z novozákonných Jakubov list, Druhý Petrov list, Júdov list, List Hebrejom a Zjavenie apoštola Jána). K známejším starozákonným apokryfom patrí napr. apokryf Knihy Genezis z 1. stor. pred Kr. v aramejčine. Novozákonných apokryfov je oveľa viac. Najznámejšie sú Skutky Jánove, Petrove, Andrejove a Tomášove.

Da Vinciho kód: Fikcia verzus realita

Bestseller Dana Browna Da Vinciho kód je v súčasnosti jednou z najpredávanejších kníh. Renomovaný historik Bart D. Vedúci Katedry religionistiky na Univerzite v Severnej Karolíne v svojej najnovšej knihe Da Vinciho kód - Pravda a fikcia upozorňuje nadšených hltačov Browna, aby nevnímali ako pravdu výplody spisovateľovej fantázie.

Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

Ježišov život určite nezaznamenávali „tisíce nasledovníkov“ - za svojho života ich tak veľa nemal, a neboli ani gramotní. Niet jediného dôkazu, že by za jeho života o ňom ktokoľvek čokoľvek napísal. Nie je pravda, že Ježiša do Nicejského koncilu považovali len za smrteľného proroka. Konštantín si neobjednal Bibliu, v ktorej by sa vypustili pasáže o tom, že Kristus bol človek. Zvitky od Mŕtveho mora sa nenašli v 50. rokoch 20. storočia, ako píše Brown, ale v roku 1947.

Ranokresťanská cirkev odvrhla evanjeliá, ktoré Krista zobrazovali ako ľudskú bytosť a kanonizovala len štyri - podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána - ktoré ho zobrazovali ako Boha. Nie je pravda, že evanjelií bolo osemdesiat. Nevie sa, koľko ich bolo, dnes ich je známych dvadsať štyri, medzi nimi aj evanjelium, ktoré zaznamenáva Ježišove detstvo.

Kľúčovou témou Brownovho románu je Ježišov vzťah k ženám, predovšetkým k Márii Magdaléne, s ktorou bol údajne ženatý, mal s ňou dieťa a jej - teda nie Petrovi, ani žiadnemu zo svojich mužských nasledovníkov - zveril ďalšie šírenie svojich myšlienok. O rodokmeni Márie Magdalény nič nevieme, nepochádzala z „Benjamínovho“ (teda kráľovského rodu), ako tvrdí Brown. V žiadnom z evanjelií, ani v tých, ktoré neboli kanonizované, niet o nej zmienky ako o manželke, či milenke, len ako o „spoločníčke“ Ježiša.

Historik Ehrman odporúča vnímať aj problematický Brownov Da Vinciho kód len ako napínavú detektívku.

Knihy o oslobodení a uzdravení: Pomoc v duchovnom boji

Knihy o oslobodení ponúkajú návody, ako sa zbaviť duchovných pút, ktoré ohrozujú náš život. Medzi autorov, ktorí sa venujú tejto téme, patrí Imrich Degro, Václav Kocián, Mária Vicenová a Tomáš Haburaj.

Imrich Degro

Imrich Degro je katolícky kňaz a skúsený exorcista, ktorý sa roky venuje modlitbám za uzdravenie a oslobodenie. Je autorom viacerých kníh, ktoré slúžia ako modlitbové sprievodce na ceste oslobodenia a prijatia daru uzdravenia. Medzi jeho diela patria:

Pýtame sa exorcistu
Pane, príď mi na pomoc
Príď a uzdrav nás!

V knihách ponúka modlitby za uzdravenie, ktoré sa dotýkajú celého nášho života - od našich predkov a nášho počatia cez dospievanie až po dospelosť. Nevynecháva žiadnu z dôležitých oblastí nášho života, akými sú prijatie sviatostí, vnútorná sloboda, život v pravde, moc našich slov či zranené emócie.

Václav Kocián

Václav Kocián je editor brožúr zameraných na vnútorné uzdravenie a oslobodenie od Zlého a citových rán. Jeho brožúry obsahujú modlitby, návody a postupy, ako sa modliť za telesné i vnútorné uzdravenie, modlitbu obnovenia krstných sľubov, vzývania Najsvätejšej Trojice, Panny Márie, sv. Michala archanjela a litánie.

Medzi jeho diela patria:

Modlitby za oslobodenie od Zlého a citových rán, 1. diel
Modlitby za oslobodenie od Zlého a citových rán, 2. diel

Mária Vicenová

Mária Vicenová sa venuje téme duchovného boja a oslobodenia od negatívnych pút, ktoré ohrozujú náš život. V knihe Osloboď ma, Pane! ponúka návod, ako spoznať a osvojiť si bojovú taktiku duchovného zápasu a zbaviť sa negatívnych pút.

Medzi jej diela patria:

Osloboď ma, Pane!
Bolestný ruženec za uzdravenie a oslobodenie
Večeradlo s Matkou

Tomáš Haburaj

Tomáš Haburaj je gréckokatolíckym kňazom, ktorý sa venuje téme boja s diablom a oslobodenia od jeho moci. V knihách prináša svedectvo o zakázanej oblasti, do ktorej človek nemá nikdy vstupovať.