Zásadné zmeny v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu

Slovenská legislatíva prešla významnou novelizáciou v oblasti boja proti finančnej kriminalite. S účinnosťou od 15. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML“), ktorá prináša rozsiahle zmeny a dopĺňa existujúci právny rámec. Táto novela, označená ako novelizačný zákon č. 387/2024 Z.z., reflektuje potrebu zosúladenia slovenskej legislatívy s požiadavkami Európskej únie a medzinárodnými štandardmi v oblasti boja proti finančnej kriminalite. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách a ich dopade na povinné osoby a klientov.

Definícia kryptoaktív a vysokorizikových krajín

Medzi kľúčové novinky patrí zavedenie definície pojmov „kryptoaktívum“ a „prevod kryptoaktív“ do § 9 písm. d) Zákona o AML. Táto definícia preberá znenie z nariadenia EÚ č. 2023/1113, ktoré definuje kryptoaktívum ako „digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie“. Zavedenie tejto definície je dôležité pre reguláciu a dohľad nad trhom s kryptoaktívami, ktorý predstavuje nové riziká v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Ďalšou významnou zmenou je zakotvenie definície „vysokorizikovej krajiny“ v § 9 písm. o) a p) Zákona o AML, ktorá doposiaľ v slovenskej legislatíve absentovala. Zákon teraz jasne definuje, že vysokorizikové krajiny sú nielen tie, ktoré sú identifikované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016 v jeho platnom znení, ale aj krajiny, ktoré určia medzivládna inštitúcia alebo medzinárodná organizácia, ktorá ustanovuje medzinárodne uznávané štandardy na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu. Nová úprava je preto prehľadnejšia a precíznejšie odráža medzinárodné štandardy tzv. FATF (Financial Action Task Force). Klienti z krajín identifikovaných ako vysokorizikové podľa nariadení EÚ predstavujú zvýšené riziko.

Identifikácia konečného užívateľa výhod (KÚV) a zverenecké fondy

Novela po prvýkrát v slovenskom právnom poriadku zavádza v § 6a ods. 5 písm. d) Zákona o AML ako osobitnú kategóriu subjektov, pri ktorých sa určuje konečný užívateľ výhod (ďalej len „KÚV“) aj tzv. „zverenecké fondy“ zriadené podľa právneho poriadku iného štátu. Do účinnosti novely mohli byť pri týchto subjektoch identifikovaní KÚV iba na základe kritérií pre „združenie majetku“, čo neúplne reflektovalo podmienky AML smernice. Po novom sa za KÚV považuje taktiež každá fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, prípadne osoba, ktorá priamo či nepriamo ovláda právnickú osobu, ktorá je spoločníkom. Navrhované doplnenie právnej úpravy reaguje na odporúčania Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií, ktoré vyplynuli z partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky. Cieľom je odstrániť zistené nedostatky v oblasti evidencie KÚV verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností a tichých spoločníkov.

Povinnosti povinných osôb

V zmysle § 7 ods. 1 pís. a) a b) Zákona o AML sa zavádza povinnosť povinných osôb zisťovať a evidovať nielen adresu sídla alebo miesta podnikania, ale aj adresu skutočného miesta výkonu podnikateľskej činnosti. Táto zmena je významná pre lepšie sledovanie reálnej činnosti subjektov, najmä v prípadoch, keď sa ich aktivity nezhodujú s oficiálnymi údajmi. KÚV sú po novom povinní aktívne spolupracovať / poskytovať súčinnosť pri poskytovaní presných a aktuálnych údajov povinným osobám. Táto povinnosť v zmysle § 10a ods. 4 Zákona o AML zahŕňa poskytnutie všetkých potrebných informácií na účely ich identifikácie a verifikácie. Pred účinnosťou novely Zákona o AML mal túto povinnosť výlučne klient (a nie jeho KÚV).

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre príspevok na ZŠ

Výkon základnej starostlivosti

V rámci výkonu základnej starostlivosti Povinná osoba taktiež zisťuje, či klient koná vo vlastnom mene. Ak zistí, že klient nekoná vo vlastnom mene alebo o tom vzniknú pochybnosti, vyzve klienta aby preukázal meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, v ktorej mene obchod vykonáva.

Pokuty za porušenie povinností

Podľa nového ustanovenia § 33 ods. Udelená pokuta môže dosiahnuť až 10 - násobok mesačného priemeru celkových príjmov sankcionovanej osoby od povinnej osoby za predchádzajúcich 12 mesiacov. Ak osoba poberala príjmy od povinnej osoby kratšie ako 12 mesiacov, vypočíta sa mesačný priemer z príjmov za obdobie, počas ktorého boli tieto príjmy poskytované.

Rozšírenie situácií pre vykonanie základnej starostlivosti

Novela zákona prináša rozšírenie situácií, kedy je povinná osoba povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Podľa § 10 ods. Priebežná starostlivosť počas obchodného vzťahu: Povinné osoby sú povinné vykonávať základnú starostlivosť počas celého trvania obchodného vzťahu. Intenzita tejto starostlivosti závisí od hodnotenia rizík. Zmeny u klienta: Ak dôjde u klienta k významným zmenám (napr. v podnikateľskej činnosti, vlastníckej štruktúre alebo pri pridelení nových oprávnení), je povinnosťou povinnej osoby tieto zmeny preskúmať a vykonať základnú starostlivosť. Zákon v zmysle § 10 ods. Vykonanie starostlivosti by mohlo zmariť alebo ohroziť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie (§ 10 ods. 9 písm. Finančná spravodajská jednotka vydá písomný pokyn nevykonať základnú starostlivosť (§ 10 ods. 9 písm. V prípade, že povinná osoba postupuje podľa týchto ustanovení, zákon jej v § 17 ods. 4. ukladá ďalšiu povinnosť, a to že povinná osoba musí vo svojom hlásení o neobvyklej obchodnej operácii uviesť okolnosti a dôvody, prečo základnú starostlivosť nevykonala.

Zjednodušená starostlivosť o klienta

Nové znenie Zákona o AML v § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 4 prináša významné úpravy týkajúce sa zjednodušenej starostlivosti o klienta. Na jednej strane umožňuje povinným osobám uplatniť zjednodušenú starostlivosť voči klientom, ktorí neboli podľa národného hodnotenia rizík vyhodnotení ako rizikoví. Zjednodušená starostlivosť sa aplikuje na v Zákone vymedzené prípady - v zmysle dôvodovej správy k Zákonu predovšetkým na klientov, ktorí sú tiež povinnými osobami a/alebo v prípade produktov, u ktorých je malá možnosť ich zneužitia. Na druhej strane však zavádza nové povinnosti, ktoré zjednodušenú starostlivosť spresňujú a zároveň podrobnejšie regulujú.

Národné hodnotenie rizík

Národné hodnotenie rizík v zmysle § 26a Zákona o AML je dokument, ktorý vypracúva Finančná spravodajská jednotka. Tento dokument poskytuje komplexnú analýzu rizík spojených s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu v konkrétnych oblastiach a pomáha povinným osobám efektívne identifikovať potenciálne rizikové subjekty.

Prečítajte si tiež: Sprievodca rehabilitáciou a prevenciou dekubitov

Spresnenie pravidiel pre zjednodušenú starostlivosť

Novela zákona o AML prináša tiež spresnenie pravidiel pre zjednodušenú starostlivosť o klienta. Podľa § 11 ods. Evidencia podmienok: Povinná osoba musí overiť a zaznamenať splnenie všetkých podmienok, ktoré ju oprávňujú na uplatnenie zjednodušenej starostlivosti. Záznam o účele a povahe obchodov: Povinné osoby musia zaznamenávať informácie o účele a povahe obchodného vzťahu, ako aj o pôvode finančných prostriedkov, v súlade s požiadavkami § 10 ods. 1 písm. Overenie rizík: Povinná osoba musí posúdiť, či klient alebo obchodná operácia nevykazujú znaky neobvyklej obchodnej operácie.

Sprísnené požiadavky pri odmietnutí obchodného vzťahu

Po novom sú v zmysle v § 15 Zákona o AML sprísnené i požiadavky na povinné osoby pri rozhodovaní o odmietnutí uzavretia obchodného vzťahu, jeho ukončení alebo odmietnutí vykonania konkrétneho obchodu. ale po novom aj posúdiť, či obchodná operácia predstavuje neobvyklú obchodnú operáciu. Ak sa preukáže, že nejde o neobvyklú operáciu, musí vyhotoviť písomný záznam s odôvodnením svojho posúdenia. Zvýšenú starostlivosť je povinná osoba povinná vykonať, ak má k dispozícii informácie, podľa ktorých niektorý k klientov alebo obchodov predstavuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Jednou zo situácií, v ktorých je advokát ako povinná osoba povinná vykonať zvýšenú starostlivosť je prípad, že klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie. V takomto prípade podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm.

Povinné hlásenie neobvyklých obchodných operácií výhradne cez goAML

Taktiež upozorňujeme, že s účinnosťou od 1. januára 2025 je podávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách možné výhradne prostredníctvom informačného systému goAML. Tento centralizovaný nástroj zefektívňuje proces hlásení a poskytuje Finančnej spravodajskej jednotke lepší prehľad o aktivitách povinných osôb. Zmenu v spôsobe hlásenia zaviedlo Ministerstvo vnútra ešte pred účinnosťou zákona. V praxi zavedenie systému goAML predstavuje efektívnejší a prehľadnejší spôsob spracovania hlásení. Povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu alebo odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie (§ 17 ods. 1) a oznámiť finančnej spravodajskej jednotke na základe písomnej žiadosti doplňujúce informácie k hláseniu o neobvyklej obchodnej operácii a poskytnúť s tým súvisiace doklady o neobvyklej obchodnej operácii (§ 17 ods.

Program vlastnej činnosti a kvalifikácia osôb zodpovedných za AML

Spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientom musí byť prispôsobený identifikovaným rizikám, čo vyplýva z ust. § 20 ods. 2 písm. b) Zákona o AML. Tento rámec reflektuje na zaužívané „best practice“ postupy v zmysle AML smernice a umožňuje povinným osobám efektívnejšie riadiť riziká a prispôsobiť svoje interné procesy aktuálnym výzvam. Zákon taktiež kladie väčší dôraz na kvalifikáciu a kompetencie osôb zodpovedných za plnenie úloh v oblasti AML (tzv. compliance officer). Podľa nového znenia § 20 ods. 2 písm. Povinná osoba je povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (§ 20) a zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov, ktorá je zameraná na oboznámenie sa s programom, najmenej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnanca na prácu, pri ktorej bude plniť úlohy podľa zákona č. 297/2008 Z. z.

Identifikácia PEP a sankcionovaných osôb

Jednou z kľúčových noviniek je povinnosť zahrnúť do programu vlastnej činnosti postupy na identifikáciu politicky exponovaných osôb (ďalej len „PEP“) a sankcionovaných osôb podľa § 20 ods. 2 písm. l) Zákona o AML.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku

Identifikácia rizík spojených s novými produktmi a technológiami

Podľa § 20a ods. 1 Zákona o AML musia povinné osoby vo svojom programe vlastnej činnosti zahrnúť postupy na identifikáciu a riadenie rizík spojených s novými produktmi a novými technológiami. Nové alebo rozvíjajúce sa technológie predstavujú zvýšené riziko.

Ďalšie povinnosti advokáta ako povinnej osoby

Na účely Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon“) je advokát v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. Čiže aj v prípade, že advokát poskytuje napríklad len službu založenia s.r.o., vzťahujú sa naňho povinnosti tohto zákona. Advokát je povinný:

• posúdiť, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý (a to na základe vlastnej kvalifikovanej úvahy) (§ 14 ods. 1)
• venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov a urobiť o týchto obchodoch písomný záznam, ktorý bude k dispozícii v prípade kontroly (§ 14 ods. 2 písm. a) a ods. 3)
• venovať pozornosť každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu a prijať náležité opatrenia (§ 14 ods. 2 písm. b)
• odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu alebo obchodu alebo ukončiť obchodný vzťah ak povinná osoba nemôže z dôvodov na strane klienta vykonať starostlivosť v potrebnom rozsahu alebo ak klient odmietne preukázať, v mene koho koná (§ 15)
• zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru alebo v prípade hrozby zmarenia / sťaženia zaistenia príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov na financovanie terorizmu a tiež na základe písomného požiadania finančnej spravodajskej jednotky (§ 16)
• zachovávať mlčanlivosť o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii a o opatreniach vykonávaných finančnou spravodajskou jednotkou vo vzťahu k tretím osobám vrátane osôb, ktorých sa tieto informácie týkajú (§ 18)
• uchovávať počas piatich rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom údaje a písomné doklady získané pri vykonávaní starostlivosti a počas piatich rokov od vykonania obchodu všetky údaje a písomné doklady o tomto obchode (resp. aj dlhšiu dobu ako päť rokov, pokiaľ o to písomne požiada osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru) (§ 19)

tags: #zakladna #starostlivost #zakon #c #297 #2008