Zákon 200 o štátnej službe colníkov: Práceneschopnosť a jej podmienky

Tento článok sa zaoberá problematikou práceneschopnosti a jej podmienkami v kontexte zákona č. 200 o štátnej službe colníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave štátnozamestnaneckých vzťahov s dôrazom na špecifické postavenie colníkov.

Úvod do štátnozamestnaneckých vzťahov

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby, pričom zohľadňuje požiadavky praxe a trendy v krajinách Európskej únie. Právna úprava postavenia štátnych zamestnancov je dôležitá oblasť spoločenských vzťahov, keďže sa priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy a štátnej politiky. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov bola jednotná, stabilná a funkčná.

Návrh zákona vychádza z aplikačnej praxe doterajšieho zákona o štátnej službe a z podnetov samotných štátnych zamestnancov, ktorí žiadali o riešenie nejasností v právnej úprave. Pri jeho vypracovaní boli využité závery publikované v odbornej literatúre a právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republika, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby.

Pôsobnosť zákona o štátnej službe

Návrh zákona, podobne ako súčasný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, sa bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Navrhovaný zákon sa však nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Zákon sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa delegovane použije Zákonník práce. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Zmeny v koncepcii štátnozamestnaneckého pomeru

Podľa súčasného zákona o štátnej službe vznikal štátnozamestnanecký pomer na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. Návrh zákona o štátnej službe upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom.

Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom a právo na osobitné plnenia, zostávajú zachované.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti, návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie", ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Nominovaná štátna služba, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Podpora profesionálneho rastu a odmeňovanie

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovania kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. V oblasti odmeňovania sa navrhuje opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe.

Nový inštitút „osobný plat" dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31.

Princípy štátnej služby

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje, čo je predmetom právnej regulácie - sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy.

V ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov).

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh a je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob, ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon - ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené, sa práve ustanovením do tejto funkcie stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu), avšak nie sú štátnymi zamestnancami.

Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Práceneschopnosť colníkov: Podmienky a náhrady

Práceneschopnosť colníka, ako štátneho zamestnanca, je upravená zákonom o štátnej službe a súvisiacimi predpismi. V prípade dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby má colník nárok na náhradu služobného platu a nemocenské. Podmienky a výpočet týchto náhrad sú nasledovné:

1. Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
2. Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm.
3. Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov podľa osobitného predpisu bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny a mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby, okrem súčtu platov podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm.

Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť.

Služobný úraz a choroba z povolania

Ak colník utrpel služobný úraz alebo u neho bola zistená choroba z povolania, má nárok na náhradu za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity. Táto náhrada patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat z celej doby trvania služobného pomeru.

Colník, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, má nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Ak bol úraz spôsobený za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí mu jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60.

Ďalšie nároky v prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania

V prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania má colník nárok aj na ďalšie náhrady, napríklad:

• Náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením
• Náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom (tomu, kto tieto náklady vynaložil)
• Náhrada nákladov na výživu pozostalých (ak mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom)
• Jednorazové odškodnenie pozostalých (manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok)

Ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a) a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30.

Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v § 6 ods. 1.

Výsluhové náležitosti

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Odchodné patrí aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí boli opätovne prijatí do služobného pomeru, ak tento novovzniknutý služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov. Ak po skončení služobného pomeru je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné. Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné.

Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak nárok v čase úmrtia. Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.

Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov.

Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 36. Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.

Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa a ak dieťa prestane byť nezaopatrené.

Do doby trvania služobného pomeru sa započítava trvanie služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999, trvanie služobného pomeru od 1. januára 1993, pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. decembra 1990, výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005, výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2005 a pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.

Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov; celková výška výsluhového príspevku, odchodného a výsluhového dôchodku ustanovená v § 31 ods. 3 a 4, § 33 ods. a) u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v.

tags: #zákon #200 #o #štátnej #službe #colníkov