Žaloby generálneho prokurátora: Aktuálne prípady a spory

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod vedením Maroša Žilinku v poslednom období aktívne využíva právne nástroje na presadzovanie zákonnosti a ochranu práv. Aktuálne čelí sporom s Ministerstvom vnútra SR v niekoľkých prípadoch, ktoré vyvolávajú otázky o nezávislosti prokuratúry a fungovaní právneho štátu.

Žaloba pre nesprístupnenie informácií o lete vládneho špeciálu

Jedným z prípadov, v ktorých Generálna prokuratúra podala žalobu na Ministerstvo vnútra, je nesprístupnenie informácií o pasažieroch letu vládneho špeciálu do Nemecka v júni 2024. Tento let sa uskutočnil v čase, keď slovenskí reprezentanti hrali na Majstrovstvách Európy vo futbale s Belgickom a vyhrali 1:0. Generálny prokurátor Maroš Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti.

Dôvodom žaloby je odmietnutie ministerstva poskytnúť informácie o osobách, ktoré sa zúčastnili na tomto lete. Generálna prokuratúra argumentuje tým, že verejnosť má právo vedieť, kto a za akým účelom využíva vládne prostriedky.

Žaloba v prípade preloženia Petra Juhása

Ďalší spor sa týka prípadu Petra Juhása, bývalého šéfa vyšetrovacieho tímu Kuciak a neskôr povereného šéfa policajnej inšpekcie. Po zmene pomerov v rezorte bol Juhás preložený na okresné riaditeľstvo do Levíc. Prokurátor generálnej prokuratúry podal proti tomuto preradeniu protest, pretože sa podľa neho udialo v rozpore so zákonom. Minister Šutaj Eštok však protestu nevyhovel, čo viedlo generálneho prokurátora k podaniu žaloby.

„Pretože zistené porušenie zákona, spočívajúce vo vydaní personálneho rozkazu bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov odstránené nebolo, vo veci bude podaná správna žaloba," napísal generálny prokurátor.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Peter Juhás je totiž chráneným oznamovateľom protispoločenskej činnosti. Rovnako ako takzvaní čurillovci, aj on podával trestné oznámenie v kauze Rozuzlenie. Juhás sa obrátil na generálnu prokuratúru minulý rok v septembri.

Prokurátor pôvodne protestom reagoval na porušenie zákona v postupe šéfa inšpekcie a ministra vnútra. Situácia je podobná ako v prípade policajta Pavla Ďurku. U neho však správny súd priamo zrušil personálny rozkaz, ktorým ho Matúš Šutaj Eštok poslal do „domáceho väzenia“. Ďurka sa po doručení rozsudku vrátil do práce.

Spor o Úrad na ochranu oznamovateľov

Úrad na ochranu oznamovateľov sa stal jedným z dôležitých predmetov sporu medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a predstaviteľmi vládnej koalície. Kabinet Roberta Fica zasadal v sobotu a rušenie úradu spojené so zmenou vedenia pretlačil tesne pred Vianocami v skrátenom legislatívnom konaní, Žilinka upozorňoval na neodôvodnený zrýchlený postup a nástrahy samotnej vládnej novely. A hoci poslanci prelomili aj veto prezidenta Petra Pellegriniho, účinnosť vládnej novely napokon pozastavil Ústavný súd. Nateraz teda úrad funguje rovnako, ako pred novelou aj s rovnakým vedením.

Kritika novely trestných kódexov a zmeny pravidiel pri kajúcnikoch

Generálny prokurátor Maroš Žilinka napadol na Ústavnom súde decembrovú vládnu novelu trestných kódexov. Okrem preskúmania paragrafu, ktorý sa týka nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby, žiada aj „pozastavenie účinnosti napadnutého predpisu". Žilinka tento krok vopred avizoval. Už na sklonku minulého roka ostro kritizoval prílepok k pôvodnej „horalkovej“ novele, ktorý si vládna koalícia presadila prakticky zo dňa na deň. Prezidenta Petra Pellegriniho vyzýval, aby novelu nepodpísal.

Najspornejším bodom sa stala zmena Trestného poriadku, ktorá sa týka takzvaných kajúcnikov. Opozícia obviňuje koalíciu z arogancie pre plány zvoliť nového generálneho prokurátora ešte pred voľbami. SaS a Hnutie Slovensko upozorňujú na zásah do právneho štátu a možnú snahu o poistenie moci.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Plány na predčasnú voľbu generálneho prokurátora

Vládna koalícia otvára tému predčasnej voľby nového šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. Hoci funkčné obdobie Maroša Žilinku končí až v decembri 2027, strana Smer-SD pripúšťa, že meno jeho nástupcu by chcela spoznať ešte pred najbližšími parlamentnými voľbami. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) označil tento krok za plynulé zabezpečenie chodu inštitúcie.

Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka je legitímne uvažovať o voľbe nového šéfa prokurátorov skôr, než Žilinkovi vyprší mandát. „Myslím si, že je to vhodný nápad. Nevidím v tom nič problematické, prečo by to tak nemalo byť,“ uviedol Kaliňák pre portál 360tka. Argumentuje potrebou zabezpečiť plynulé prevzatie funkcie, keďže riadny termín konca mandátu (december 2027) nasleduje až po plánovaných parlamentných voľbách.

V politických kruhoch sa v súvislosti s možnými nástupcami začínajú spomínať konkrétne mená. Samotný Robert Kaliňák, ako aj europoslanec Erik Kaliňák, spomínajú dvoch blízkych spolupracovníkov premiéra Roberta Fica:

• Marek Para - známy advokát a poradca predsedu vlády.
• David Lindtner - bývalý sudca a súčasný advokát, taktiež pôsobiaci v poradnom zbore premiéra.

Obaja kandidáti sú vnímaní ako osoby s blízkym vzťahom k vládnej koalícii, čo vyvoláva kritiku opozície. Tá varuje pred snahou koalície dosadiť si do funkcie človeka ešte pred tým, než o zložení parlamentu opäť rozhodnú voliči. Sám Maroš Žilinka tento týždeň deklaroval, že predčasný odchod nechystá a svoj sedemročný mandát plánuje dokončiť.

Opozícia kritizuje vyhlásenia predstaviteľov strany Smer-SD o skoršej voľbe generálneho prokurátora. Podľa poslanca za Hnutie Slovensko Gábora Grendela ide o ďalší dôkaz bezprecedentnej arogancie moci zo strany koalície. Vyjadrenia tiež vyrušili aj stranu SaS.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

„Robert Kaliňák (minister obrany, pozn. TASR) dokáže každý deň posúvať hranice arogancie moci tejto vládnej koalície ďalej a ďalej,“ uviedol Grendel. Tvrdí, že ide o hrubý zásah do princípov právneho štátu a snahu poistiť si moc aj po prípadnej strate moci po voľbách. Grendel upozornil, že takýto krok nezostane bez reakcie. Opozícia je podľa neho pripravená v takýchto prípadoch použiť rovnaké metódy, aké dnes uplatňuje vládna koalícia „Pokojne aj cez nočné rokovanie parlamentu, s obmedzením rozpravy a jej úplným ukončením. Takže nech sa páči, smelo do toho,“ poznamenal Grendel.

Táto myšlienka vyrušila aj šéfa SaS Branislava Gröhlinga. „Táto voľba by podľa nás mala byť po parlamentných voľbách, nie pred voľbami. Ak si chce Fico zvoliť nového generálneho prokurátora, nech sa páči, nech vyhrá voľby a nech si ho zvolí, ale nech nerobí takýmto spôsobom výrazný zásah do právneho systému,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii. SaS sa pýta, prečo koalíciu netrápi to, že už dva roky nemá Ústavný súd SR doplnené miesto ústavného sudcu alebo to, že guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír „presluhuje“. Gröhling sa pýta, prečo sa koalícia zaujíma o post šéfa prokurátorov. Obáva sa, že premiér Robert Fico (Smer-SD) by ju chcel ovplyvňovať, keď navštívil generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Kritika stavu boja proti korupcii

Napätie medzi vládnym Smerom a Marošom Žilinkom vyvrcholilo tento týždeň. Dôvodom sa stali vyjadrenia generálneho prokurátora o slabom vyšetrovaní korupcie, čo predstavitelia vládnej moci vnímajú ako politický útok. Poslanec Richard Glück (Smer-SD) v piatok 6. februára na tlačovej besede pritvrdil, keď vyhlásil, že „z Generálnej prokuratúry sa stala najsilnejšia opozičná strana“.

Policajná prezidentka Jana Maškarová sa postavila proti slovám generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý kritizoval novelu trestného zákona a organizačné zmeny v polícii. Tvrdil, že boj proti korupcii je katastrofálny. Maškarová vidí situáciu inak. Odhaľovanie korupcie je podľa nej stále prioritou polície a pokles objasnenosti prípadov dosiahol iba zanedbateľné tri percentá. V utorok obhajovala organizačné zmeny v policajnom zbore.

Pripomeňme, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyrukoval pred dvoma rokmi s plánom presunúť špeciálne policajné zložky pod kraje. Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) zrušili a nahradili Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK). V praxi sa tak stalo, že vyšetrovanie korupcie prešlo pod krajské riaditeľstvá a niektorí vyšetrovatelia a operatívci zostali na ÚBOK-u.

Podľa Maškarovej neplatí, že by sa vyšetrovaním korupcie zaoberali mladí policati. Tvrdí, že vyšetrovatelia korupcie sú v policajnom zbore priemerne 15 rokov. Odmietla nečinnosť podriadených Policajná prezidentka však uznala, že k istému poklesu mohlo prísť aj v dôsledku organizačných zmien.

Maškarová si stojí za tým, že vyšetrovanie korupcie je prioritou polície. „My kladieme dôraz na kvalitu a zákonnosť týchto trestných činov,“ presviedčala policajná prezidentka.

tags: #zaloba #generalneho #prokuratora #aktuality