- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Ako postupovať pri sťažnosti na nečinnosť správneho orgánu
Správny orgán má v zmysle § 49 zákona č. 71/1967 Zb. lehotu na rozhodnutie vo veci do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch sa táto lehota predlžuje na 60 dní. Ak vzhľadom na povahu veci nemožno rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán. Čo však robiť, ak správny orgán v stanovenej lehote nekoná?
Právne prostriedky nápravy pri nečinnosti správneho orgánu
Náš právny poriadok umožňuje účastníkovi správneho konania, ktorým je aj stavebné konanie, zvoliť viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy. Účastník správneho konania si môže vybrať podľa vlastného uváženia, ktoré z opatrení využije, no v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov. Medzi tieto prostriedky patria:
- Sťažnosť
- Podnet na prokuratúru
- Žaloba na správny súd
- Opatrenia v rámci správneho poriadku
- Podnet verejnému ochrancovi práv (ombudsmanovi)
1. Sťažnosť ako prostriedok nápravy
Sťažnosť je upravená zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa v zmysle tohto zákona rozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým poukazuje na nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
Náležitosti sťažnosti
Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Zákon vyžaduje, aby obsahovala identifikačné údaje sťažovateľa v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (ak je sťažovateľ právnická osoba, tak názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažnosti musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti je nevyhnutné uviesť opísanie predmetu sťažnosti. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná.
Vybavenie sťažnosti a lehoty
Orgán verejnej správy vybaví sťažnosť do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Nespokojnosť s vybavením sťažnosti
Ak sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu nemožno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom.
2. Podnet na prokuratúru
Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z.). Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.
Podanie a vybavenie podnetu
Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Činnosť prokurátora pri vybavovaní podnetu
Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Upozornenie prokurátora
Podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor podáva upozornenie orgánu, ktorého postup alebo nečinnosť namieta. Upozornenie však môže podať aj nadriadenému orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote 30 dní prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote 30 dní upozornenie prokurátora na vybavenie a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora. Prokurátor, ktorý návrh posudzuje, nie je však návrhom viazaný a z toho dôvodu je na posúdení prokurátora, či podá alebo nepodá upozornenie.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
3. Žaloba na správny súd proti nečinnosti
Domáhať sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy možno aj žalobou proti nečinnosti. Ide však o ochranu následnú, pretože podmienkou podania takejto žaloby je neúspešné vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktoré sme spomínali vyššie, teda sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru. Pred podaním žaloby nemusíte vyčerpať oba prostriedky nápravy, stačí jeden z nich, pričom voľba je na Vás. V tejto súvislosti však upozorňujeme, že nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Platí, že správny orgán musí mať v prvom rade sám možnosť odstrániť nečinnosť a dosiahnuť nápravu.
Náležitosti žaloby
Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať:
- označenie druhu žaloby,
- označenie žalovaného,
- označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
- žalobné body,
- označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
- žalobný návrh.
K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
Rozhodnutie správneho súdu
Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť správneho orgánu, uznesením žalobu zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace.
Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Finančné zadosťučinenie a náhrada škody
V Správnom súdnom poriadku (SSP) nájdeme pomerne novú možnosť: V prípade, ak občan podá žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (napr. stavebného úradu), môže žiadať aj primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho v niektorých prípadoch môže žiadať aj náhradu škody (odškodné). Pri formulovaní žaloby proti nečinnosti treba dodržať náležitosti podľa Správneho súdneho poriadku. V žalobnom návrhu (petite) treba uviesť výšku odškodného a dôvody prečo sa ho domáhame.
Nečinnosť štátnych orgánov môže spôsobiť aj reálne škody, alebo ušlý zisk. Činnosť aj nečinnosť úradu teda môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
4. Opatrenia v rámci správneho poriadku
Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní).
Ide o nasledovné možnosti:
- v prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. urgencie, výzvy),
- samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak (napr. z dôvodu preťaženia prvostupňového správneho orgánu).
Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku).
V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp. 60 dní.
5. Podnet verejnému ochrancovi práv (ombudsmanovi)
Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. bol zriadený verejný ochranca práv. Základná právna úprava Verejného ochranu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha.
V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.