Žaloba na ochranu osobnosti: Preukazovanie naliehavého právneho záujmu v judikatúre

Úvod

Žaloba na ochranu osobnosti je významný právny inštitút, ktorý umožňuje jednotlivcom brániť svoje práva a chrániť svoju dôstojnosť, česť a dobré meno. Jednou z kľúčových otázok, ktoré súdy v konaniach o ochrane osobnosti riešia, je preukazovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento článok sa zameriava na judikatúru slovenských súdov v tejto oblasti, pričom analyzuje rôzne aspekty a kritériá, ktoré súdy zohľadňujú pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu.

Všeobecné východiská

Naliehavý právny záujem ako podmienka procesnej prípustnosti

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn.

Podstata určovacej žaloby

Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Špecifikom takejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Samozrejme nie je to jediná podmienka úspešnosti žaloby.

Intenzita a užitočnosť rozhodnutia súdu

Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby.

Judikát Ústavného súdu SR

V tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Preukazovanie naliehavého právneho záujmu v konaniach o ochrane osobnosti

Osobitosti konania o ochrane osobnosti

Súdne konanie, v ktorom žalobca uplatňuje právo na ochranu svojej osobnosti a domáha sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy, nie je v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR takým konaním, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a preto tu ani nedochádza k jeho zákonnému prerušeniu. Správca konkurznej podstaty úpadcu nemôže podať žalobu na ochranu osobnosti úpadcu a ani nemôže v tomto súdnom konaní vystupovať v postavení žalobcu či žalovaného, nakoľko nie je nositeľom aktívnej a pasívnej legitimácie v takomto druhu sporu. Uvedenému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobca …

Príklady situácií, kedy je naliehavý právny záujem daný

Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva.

Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM.

Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený).

Preukazovanie naliehavého právneho záujmu v kontexte prebiehajúceho súdneho konania

V sporoch o určenie vlastníckeho práva (napr. podľa § 137 a § 80 písm. c) Civilného sporového poriadku) musí žalobca preukázať, že má na určení vlastníckeho práva skutočný a aktuálny záujem, ktorý nie je možné uspokojiť iným spôsobom. Nestačí len teoretický záujem - musí ísť o situáciu, kde bez určenia vlastníctva hrozí reálna ujma alebo právna neistota.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisov.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Spor o dedičské právo

K uvedenej právnej otázke dovolací súd uvádza, že sa súdy v základnom konaní správne právne vysporiadali s danosťou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, o ktorý ide v posudzovanej veci, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti a ich procesná prípustnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 175 k ods. 2 OSP (v čase podania žaloby), resp. za aktuálnej právnej úpravy z ustanovenia § 194 CMP, preto nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Nemožno sa tak stotožniť s argumentáciou dovolateľky, že naliehavý právny záujem na strane žalobcov by …

Prípustnosť žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy podanej pred účinnosťou CSP

Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , 4 Cdo 17/2019 a 5 Obo 12/2018). Súdna prax pozná rozhodovanie žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (por. napr. 1 Cdo 208/2018, 6 Cdo 392/2013, 4 Cdo 111/2008, 4 Cdo 17/2019).

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #žaloba #na #ochranu #osobnosti #preukazovanie #naliehavého