
Tento článok sa zaoberá problematikou žaloby na poistné plnenie a premlčacej lehoty v slovenskom právnom systéme. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, s ohľadom na Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a relevantnú judikatúru.
Premlčanie je inštitút, ktorý upravuje časové obdobie, počas ktorého môže veriteľ uplatniť svoje právo na súde. Po uplynutí premlčacej lehoty sa právo síce nezaniká, ale ak dlžník vznesie námietku premlčania, súd nemôže veriteľovi jeho nárok priznať. V oblasti poistného práva je premlčanie dôležité z hľadiska uplatnenia nároku na poistné plnenie.
Premlčanie práva na poistné plnenie je upravené v ustanovení § 104 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). V zmysle uvedených ustanovení začína trojročná premlčacia lehota plynúť rok po poistnej udalosti.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Veľmi dôležitou skutočnosťou v rámci premlčania je, že súd na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti. Tzn. že súd v súdnom konaní posudzuje premlčanie až na základe vznesenej námietky dlžníka (žalovaného). To isté sa vzťahuje aj na exekučné konanie.
V zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ To je všeobecná premlčacia lehota, ktorá platí pre premlčanie práva na náhradu škody. T.j. odkedy ste sa dozvedeli o škode zo vzniknutej dopravnej nehody a o tom, kto za ňu zodpovedá, mali ste právo uplatniť voči tejto osobe, resp. voči jej poisťovateľovi, nárok na náhradu škody po dobu dvoch rokov. Po uplynutí tejto lehoty Vaše právo na náhradu škody síce nezaniklo, ale ak by vinník dopravnej nehody, resp. jeho poisťovňa vzniesla námietku premlčania, súd by Vám tento nárok nemohol priznať. Táto dvojročná lehota je tzv, subjektívna lehota, t.j. Podľa § 106 ods. Lehota 3, resp. 10 rokov je tzv. lehotou objektívnou a začína plynúť odo dňa, kedy ku vzniku škody došlo. Pritom o lehote 10-ročnej by sme mohli uvažovať len v prípade, ak Vám škoda v rámci dopravnej nehody bola vinníkom nehody spôsobená úmyselne, čo nepredpokladáme a ani vy to neuvádzate. Navyše, ani to by neznamenalo, že ešte stále môžete uplatniť právo na náhradu škody. Vzťah medzi subjektívnou 2-ročnou lehotou podľa § 106 ods. 1 OZ a objektívnou 3/10-ročnou lehotou podľa § 106 ods.
Prečítajte si tiež: Ako podať žalobu na poisťovňu
V prípade obchodných záväzkových vzťahov je potrebné zohľadniť aj ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Podľa § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba 4 roky, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak.
Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku je založený na princípe subsidiarity. Občiansky zákonník je všeobecným a podporným predpisom (lex generalis) k Obchodnému zákonníku (lex specialis), a preto ho možno na obchodnoprávny vzťah použiť podporne len vtedy, ak určitá právna otázka nie je v Obchodnom zákonníku vôbec upravená. Vyplýva to priamo z vetnej konštrukcie jeho § 1 ods. 2 - „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení“.
V praxi opakovane vznikajú spory o tom, či sa aj v prípade práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania aplikuje § 104 Občianskeho zákonníka. Na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania sa § 104 Občianskeho zákonníka neaplikuje.
Judikatúra súdov zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa premlčania. Súdy sa zaoberajú rôznymi aspektmi premlčania, ako napríklad začiatok plynutia premlčacej lehoty, dĺžka premlčacej lehoty a vplyv námietky premlčania na rozhodnutie súdu.
Vo veci sp. zn. 7 Cdo 226/2016 najvyšší súd k možnému rozporu uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe ktorých uviedol, že „vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným) mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi … o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva … ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vte … Právna veta je skrátená.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Okresný súd v Nitre rozsudkom z 3. júla 2008 č.k. 7 C 182/2006-210 určil, že žalovaný dňa 14. novembra 2000 svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o premávke na pozemných komunikáciách zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, a to do jej práva na súkromný a rodinný život. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne sumu 500 000,-Sk (16 596,96 €) titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a zaplatiť jej trovy konania vo výške 155 273,Sk (5 154,12 €) k rukám jej právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a ustanovenia § 11, § 13 a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie je dôležité dodržiavať postupy a lehoty stanovené zákonom a poistnou zmluvou. Poškodený by mal bez zbytočného odkladu oznámiť poistnú udalosť poisťovni a predložiť všetky potrebné doklady.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ (t.j. poisťovňa) povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Ak vinník nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, resp. jeho poisťovňa bola platobne neschopná, poškodený má nárok na náhradné poistné plnenie od Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP). SKP je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie, a to do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok