Žaloba na určenie neúčinnosti vzoru podľa Občianskeho zákonníka: Komplexný prehľad

Žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa, aby súd určil, že určitý právny úkon dlžníka je voči nemu neúčinný. Tento inštitút má za cieľ chrániť veriteľov pred konaním dlžníkov, ktorí sa snažia zbaviť svojho majetku, aby sa vyhli uspokojeniu pohľadávok. V tomto článku sa podrobne pozrieme na žalobu na určenie neúčinnosti, jej podmienky, proces a súvisiacu judikatúru.

Úvod do problematiky odporovateľnosti právnych úkonov

Odporovateľnosť právnych úkonov je komplexná právna problematika, ktorá sa dotýka vzťahov medzi dlžníkom, veriteľom a tretími osobami. Cieľom tohto inštitútu je chrániť veriteľov pred úkonmi dlžníka, ktoré znižujú jeho majetok a tým ohrozujú uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Podmienky odporovateľnosti

Základným predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. To znamená, že musí dôjsť k takému zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa zníži, alebo ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K ukráteniu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ale po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Príklad z praxe: Rozsudok Krajského súdu v Žiline

Pre lepšie pochopenie problematiky si priblížime rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý sa zaoberal žalobou na určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady.

Skutkový stav

Žalobca, správca úpadcu MERKANTIL s.r.o., sa domáhal určenia neúčinnosti Dohody o ručení, ktorá bola dojednaná v Zmluve o pôžičke medzi veriteľom X. K. (právnym predchodcom spoločnosti Asemid Global s.r.o.), dlžníkom spoločnosťou MC PRINT (právnym predchodcom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o.) a spoločnosťou MERKANTIL s.r.o. ako ručiteľom. Žalobca zároveň žiadal, aby bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť do podstaty úpadcu sumu 605.380,- Eur, ktorá predstavuje sumu záväzku, ktorý úpadca z dôvodu uzatvorenia Dohody o ručení splnil ako ručiteľ titulom jednostranného započítania.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina

Okresný súd Žilina žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to ukrátenie v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Súd zdôraznil, že je potrebné preukázať existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných úkonov a ktoré pohľadávky si ich veritelia uplatnili v konkurznom konaní.

Odvolanie žalobcu

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.

Argumentácia Okresného súdu Žilina

Okresný súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a posudzoval včasnosť podanej žaloby. Zistil, že žaloba bola podaná včas. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom spore vyplývala z úpravy ust. § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii na strane žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade okresný súd vychádzal z úpravy podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Okresný súd po skonštatovaní aktívnej a pasívnej legitimácie strán hodnotil všeobecné podmienky odporovacej žaloby. Zistil, že ručiteľské vyhlásenie úpadcu bolo platným právnym úkonom z hľadiska náležitosti platnosti právneho úkonu ručenia v súlade s úpravou podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenie o splnení základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to preukázať ukrátenie v zmysle ust.§57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Preukázanie takéhoto ukrátenia bolo primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných úkonov a ktoré pohľadávky si ich veritelia uplatnili v konkurznom konaní označeného úpadcu a ktorým veriteľom alebo veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci ich postavenie účastníkov konkurzného konania.

Okresný súd v prejednávanej veci považoval za podstatnú skutočnosť časový odstup medzi momentom, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu a momentom, kedy nastali účinky vyhláseného konkurzu na majetok označeného úpadcu. Vzhľadom na uvedený značný časový odstup týchto dvoch skutočností nebolo možné pri konštatovaní ukrátenia vychádzať z pomerov, ktoré na strane úpadcu boli ku momentu vyhlásenia konkurzu pokiaľ ide o hodnotenie jeho majetkovej sféry a stotožňovať túto s jeho majetkovou sférou a majetkovými pomermi k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Záver Okresného súdu Žilina

Okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, tzn. aj pokiaľ išlo o určenie neúčinnosti označeného právneho úkonu, i pokiaľ išlo o uplatnenie priznania peňažnej náhrady. Z dôvodu zamietnutia žaloby na základe primárnej argumentácie nezistil okresný súd priestor na to, aby sa zaoberal tvrdeniami žalobcu a reakciami žalovaného v 1/ a v 2/ rade smerujúcimi už ku konkrétnej skutkovej podstate odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.

Žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

Ďalším príkladom z praxe je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva podľa § 175y ods. O.s.p. V tomto prípade sa navrhovateľka, dcéra poručiteľa, domáhala, aby súd určil, že do dedičstva po jej otcovi patrí aj podiel na byte a pozemkoch, ktoré neboli zahrnuté do súpisu dedičstva.

Skutkový stav

Po smrti otca navrhovateľky, Petra Suchého, bolo prejednaním dedičstva poverená notárka JUDr. Mária Popletená. Navrhovateľka zdedila ako jediné dieťa v prvej dedičskej skupine celý poručiteľov majetok, okrem nehnuteľností, ktoré notárka nezahrnula do súpisu dedičstva. Navrhovateľka tvrdila, že tieto nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov a že vo vzťahu k nim nedošlo po rozvode k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Argumentácia navrhovateľky

Navrhovateľka predložila notárke právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd určil, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Notárka však na základe listov vlastníctva zistila, že uvedený byt bol pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku prevedený do vlastníctva inej osoby a zároveň bolo zriadené na nehnuteľnosti vecné bremeno v prospech bývalej manželky poručiteľa.

Poučenie súdnej komisárky

Navrhovateľka bola ako účastníčka konania notárkou poučená o tom, že spochybnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné vyriešiť samostatnou žalobou v občianskom súdnom konaní a že až po vyriešení spornej skutočnosti bude možné spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach pojať do súpisu dedičstva po poručiteľovi Petrovi Suchom.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Predchádzajúce súdne konanie

Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré neboli pojaté do súpisu dedičstva, bolo na Okresnom súde Zvolen vedené konanie, v ktorom súd návrhu navrhovateľa (otca navrhovateľky) o určenie vlastníctva v celom rozsahu vyhovel. Súd určil, že navrhovateľ Peter Suchý je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena

Matka navrhovateľky, Miroslava Suchá, uzavrela so svojou neterou Lujzou Starou darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou Lujze Starej darovala predmetný byt a podiely na pozemkoch. Navrhovateľka tvrdila, že matka nemala právo predmetnú zmluvu uzavrieť bez otcovho vedomia a bez jeho súhlasu.

Argumentácia o neplatnosti zmluvy

Navrhovateľka argumentovala, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú neplatné, pretože matka zmluvu uzavrela v čase, keď už Okresný súd Zvolen deklaratórne určil, že otec je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Miroslava Suchá si bola vedomá toho, že bez otcovho súhlasu nemôže predmetné nehnuteľnosti previesť. Navrhovateľka tvrdila, že Miroslava Suchá nehnuteľnosti darovacou zmluvou účelovo previedla na inú osobu bez vedomia a súhlasu Petra Suchého, aby po rozvode ich manželstva neboli tieto nehnuteľnosti vyporiadané v rámci vyporiadania ich BSM a aby Peter Suchý nemusel byť z bytu vyplatený.

Právna veta

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu

Naliehavý právny záujem je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie. Podľa ustálenej súdnej praxe je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku je skôr preventívneho charakteru a má predchádzať sporom.

Žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v kontexte Civilného sporového poriadku

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v úprave určovacích žalôb. CSP už výslovne neustanovuje, že možno žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Judikát R 61/2007

Judikát R 61/2007 považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP. Túto žalobu však považoval vo všeobecnosti za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.

Zhrnutie

Žaloba o určenie neexistencie alebo neplatnosti právneho úkonu je vo väčšine prípadov zbytočná, keďže zákon umožňuje žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.

Výnimky z neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti

CSP naďalej predpokladá výnimočnú prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, ak to ustanoví osobitný zákon. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Ak sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať.

tags: #žaloba #na #určenie #neúčinnosti #vzor #občiansky