
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy je právny prostriedok, ktorým sa fyzická alebo právnická osoba domáha kompenzácie za utrpenú škodu alebo ujmu. Táto oblasť práva je rozsiahla a zahŕňa rôzne aspekty, od ochrany osobnosti až po zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane vzorov žalôb a relevantnej judikatúry.
Ochrana osobnosti je zakotvená v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a ďalších právnych predpisoch, ako je Ústava SR. Toto právo prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na jej charakteristiku. Výpočet chránených práv v § 11 Občianskeho zákonníka je demonštratívny, nie vyčerpávajúci.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka sa môže fyzická osoba, ktorej osobnostné práva boli ohrozené alebo porušené, domáhať ochrany svojich subjektívnych práv na súde. Medzi tieto prostriedky patrí:
Nemajetková ujma sa premieta do psychickej sféry človeka a jeho postavenia v spoločnosti. Ide o ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity alebo majetkovej sféry postihnutej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy možno požadovať v tzv. satisfakčnej žalobe.
Peňažná náhrada prichádza do úvahy, ak:
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Výška peňažného zadosťučinenia by mala byť primeraná a jej určenie je ponechané na úvahe súdu.
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy sa smú použiť len s jeho privolením. Ochrana podobizne sa týka zachytenia podoby fyzickej osoby na obraze bez súčasného udelenia súhlasu na takéto vyobrazenie.
Ak Vám bola spôsobená škoda na zdraví treťou osobou, môžu Vám vzniknúť viaceré nároky.
V rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 12 C 140/2009-330, súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva na zdravie a telesnú integritu dopravnou nehodou. Súd zohľadnil nielen fyzické zranenia, ale aj citovú ujmu a zmeny v rodinnom živote.
Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, orgány, ktoré konajú v mene štátu vo veci náhrady spôsobenej škody v trestných veciach, sú:
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 18/2021, súd uviedol, že ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Právo na náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, resp. odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené oznámenie (rozhodnutie), ktorým mu bola spôsobená škoda.
V súčasnosti sa rokuje o novele zákona o zodpovednosti za škodu, ktorá stanovuje povinnosť verejným funkcionárom uhradiť škodu, ktorú spôsobia vedomým konaním, alebo vedomou nedbanlivosťou.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov