Žaloba o neplatnosť závetu: Dôvody a právne aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku žalôb o neplatnosť závetu, pričom analyzuje dôvody, ktoré môžu viesť k spochybneniu závetu, a právne aspekty, ktoré sú s tým spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť dedičského práva.

Úvod do problematiky závetu a dedičského konania

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba pre prípad svojej smrti nakladá so svojím majetkom. Ide o prejav poslednej vôle človeka, ktorý je však limitovaný zákonom stanovenými obmedzeniami, ako sú zákaz podmienok v závete (§ 478 Občianskeho zákonníka) a práva neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka).

Ak poručiteľ nezriadi závet, dedí sa podľa zákona. Avšak aj závet musí spĺňať zákonné náležitosti a keďže potomkovia sú neopomenuteľnými dedičmi v zmysle ust. "Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Dôvody neplatnosti závetu

Existuje viacero dôvodov, pre ktoré môže byť závet spochybnený a následne súdom vyhlásený za neplatný. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatok spôsobilosti na právne úkony: Ak osoba v čase spísania závetu trpí duševnou poruchou, ktorá by mohla znamenať obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (nedostatok spôsobilosti na právne úkony), spôsobuje to neplatnosť závetu. V konaní o určenie neplatnosti závetu bude na žalobcovi, aby preukázal, že v čase keď spisoval jeho brat závet už nevedel posúdiť význam a následky svojho konania.
• Formálne nedostatky závetu: Závet musí spĺňať prísne formálne náležitosti stanovené zákonom. Medzi ne patrí písomná forma, vlastnoručný podpis poručiteľa (pri alografnom závete), prítomnosť dvoch svedkov (pri alografnom závete), uvedenie dátumu podpisu a ďalšie. Nedodržanie týchto náležitostí môže viesť k neplatnosti závetu. Napríklad, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak ho spísal za účasti svedkov, potom je dôležité, aby na závete figurovali aj ich podpisy. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
• Obsahové nedostatky závetu: Závet musí byť spísaný slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Ak je prejav vôle poručiteľa nejasný alebo ak závet odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, môže byť vyhlásený za neplatný. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky. Je neplatné ak si dá napríklad rodič podmienku, že ak dieťa doopatruje rodiča, dostane jeho byt po smrti a pod. Podmienky nespôsobujú neplatnosť závetu, len sa na ne neprihliada.
• Obochádzanie neopomenuteľných dedičov: Zákon chráni práva neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým dedičom aspoň polovica z ich dedičského podielu zo zákona. Ak poručiteľ v závete na týchto dedičov zabudne, závet je v tejto časti neplatný, pokiaľ nedošlo k ich vydedeniu. Ak poručiteľ nechce uviesť svojich potomkov v závete, môže ich vydediť. Vydedenie dedičov musí byť písomne listinou o vydedení a musí v ňom byť uvedený dôvod vydedenia vyplývajúci zo zákona. Náležitosti listiny o vydedení sú také isté ako v závete a treba tiež uviesť dôvod vydedenia.
• Vydedenie: Vydediť v zmysle ust. Obč. Ak teda nemáte neopomenuteľných dedičov, závetom môžete odkázať váš majetok komukoľvek a zákonný dedič nemôže závet napadnúť. Ide o prejav vôle pre prípad úmrtia. Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým vylučuje svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov. Inštitút vydedenia je upravený v § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Prejav vôle poručiteľa vydediť svojho potomka môže poručiteľ uskutočniť formou samostatnej listiny o vydedení alebo závetom, ktorý bude obsahovať ustanovenie o vydedení. V zmysle § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na vnukov, pravnukov a prapravnukov poručiteľa. Dôvody vydedenia sa vzťahujú len na priameho potomka poručiteľa, nie na osoby, na ktoré môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia. Vyhlásenie poručiteľa o vydedení inej osoby ako potomka v závete alebo v listine o vydedení nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť tohto právneho úkonu, ale samotné vyhlásenie je právne nulitné, právne irelevantné.3) Z legislatívnej úpravy Občianskeho zákonníka a z dostupnej slovenskej a českej právnickej literatúry jednoznačne nevyplýva, či poručiteľ môže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol vydedený jeho priamy potomok. Podľa Feketeho, poručiteľ nemôže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol súčasne vydedený jeho priamy potomok.

Právne konanie o neplatnosť závetu

Ak má dedič alebo iná osoba pochybnosti o platnosti závetu, môže podať na súde žalobu o určenie neplatnosti závetu. V takomto konaní súd skúma, či závet spĺňa všetky zákonné náležitosti a či neexistujú dôvody pre jeho neplatnosť.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

V prípade sporu o dedičské právo, Civilný mimosporový poriadok upravuje v ust. § 192 až § 194 postup, ak sa v konaní o dedičstve vyskytnú otázky incidenčného charakteru. Ide o spornosť v osobách dedičov. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. Civilný mimosporový poriadok upravuje dva prípady. Prvým je prípad, ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba od právneho posúdenia skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné. V tomto prípade dedičský súd sám rozhodne o spornom dedičskom práve. Druhým prípadom je situácia, ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od vykonania dokazovania, pričom medzi účastníkmi existuje spor o skutkové okolnosti. V tomto prípade dedičský súd preruší konanie o dedičstve a odkáže účastníka, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby v určenej lehote podal žalobu o určenie jeho dedičského práva.

V sporovom konaní o určenie absolútnej neplatnosti listiny o vydedení má dôjsť k vyriešeniu predbežnej otázky významnej pre konanie o dedičstve je nutné, aby výrok rozsudku bol záväzný podľa § 159 ods. 2 OSP pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve. Pre sporové konanie, začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi ( § 175k os. 2 O. s. p.), treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne. Ak sa takého konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie (R 65/2003 - mimochodom vrelo odporúčam prečítať tento judikát, z ktorého vyplýva, že je potrebné žalovať aj tých dedičov, ktorí neboli známy v dedičskom konaní - takých dedičov sa môže potulovať po svete niekoľko, čiže podľa tejto logiky je ochrana vydedených dedičov priam nemožná, nakoľko nemožno predvídať, či takýto dedičia existujú - moja otázka znie ako mám žalovať niekoho o kom objektívne a s vynaložením všetkého úsilia zistiť to neviem či vôbec existuje?- to by si vyžadovalo slušné detektívne schopnosti). Ak zanechal poručiteľ listinu o vydedení, je aj vydedený potomok účastníkom konania, pričom za účastníka ho súd prestane považovať ak sa zistí, že nie je dedičom, teda, že táto listina je platná“.

Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“

Dedičské tituly

Podľa slovenského právneho poriadku sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov - ide o tzv. dedičské tituly. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.

Formy závetu

Rozoznávame dva druhy závetov: tzv. holografný (závet napísaný vlastnou rukou) a alografný (závet napísaný napríklad na počítači alebo na stroji). Závet, ktorý poručiteľ - závetca nenapísal sám rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Maloletí, ktorí dovŕšili 15.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Čiastočná neplatnosť závetu

Neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná. Z toho vyplýva, že dôvod neplatnosti právneho úkonu sa môže týkať buď celého právneho úkonu alebo len jeho časti ( § 41 OZ). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. Ustanovenie § 41 OZ o čiastočnej neplatnosti sa týka všetkých právnych úkonov, t.j. i jednostranných právnych úkonov, napr. závetu, listiny o vydedení a pod.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #zaloba #o #neplatnost #zavetu #dôvody