Premlčanie Pohľadávky: Komplexný Sprievodca

Pohľadávky sú neoddeliteľnou súčasťou obchodného styku a finančných transakcií. Vznikajú, keď jedna strana (veriteľ) má právo požadovať určité plnenie od druhej strany (dlžník) na základe právneho dôvodu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku pohľadávok, s dôrazom na ich premlčanie, a to aj s ohľadom na slovenské právne predpisy.

Čo je Pohľadávka?

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie. Veriteľ je ten, kto má právo niečo požadovať, a dlžník je ten, kto je povinný niečo plniť. Pohľadávka a záväzok sú dve strany tej istej mince - vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma účastníkmi vzťahu. Vznik pohľadávky u jedného účastníka je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka.

K časovému posunu dochádza medzi dodávkou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Rozsah časového posunu pri vzniku pohľadávky nie je rozhodujúci. Pri akomkoľvek časovom posune u veriteľa vzniká pohľadávka a u dlžníka záväzok. Pri bezprostrednej úhrade pohľadávka nevzniká.

Príklad vzniku pohľadávky:

Podnikateľ predáva tovar vo svojom veľkosklade. Ak kupujúci zaplatí za tovar hneď pri prevzatí, pohľadávka nevzniká. Ak však kupujúci tovar prevezme, ale nezaplatí zaň okamžite, vzniká u predávajúceho pohľadávka a u kupujúceho záväzok. Prevzatie potvrdí napríklad na dodacom liste, na základe ktorého mu predávajúci vystaví faktúru s dohodnutou dobou splatnosti.

Pohľadávky vznikajú prevažne v obchodnom styku za uskutočnené výkony, pri predaji tovaru a pri poskytovaní služieb. Vznik pohľadávky má aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou podnikateľskej činnosti a tržby z nej sú predmetom zdanenia daňou z príjmu. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou vznikajú aj ďalšie pohľadávky, inkaso ktorých predstavuje zdaniteľný príjem, ale aj pohľadávky, inkaso ktorých predstavuje nedaňový príjem, napr. pohľadávky z titulu poskytnutia pôžičky.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. dodacie listy o dodávkach tovaru, výrobkov a iných vecí, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, faktúry, rozhodnutia súdu a pod. Základným dokladom preukazujúcim vznik pohľadávky z obchodného styku sú faktúry. Náležitosti faktúry ako daňového dokladu o uskutočnenom zdaniteľnom plnení upravuje § 71 až § 75 zákona o DPH.

Účtovanie Pohľadávok v Jednoduchom Účtovníctve

V slovenskom jednoduchom účtovníctve sa postup účtovania pohľadávok riadi zákonom č. 431/2002 Z. z. a opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74. Tieto predpisy upravujú podrobnosti o postupoch účtovania, usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Kniha Pohľadávok

Pohľadávky sa účtujú v knihe pohľadávok, ktorá v zmysle § 15 ods. Podkladom pre účtovanie vzniku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie odberateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, úverové zmluvy, rozhodnutia súdu a pod. dátum zániku, napr. Podkladom pre účtovanie zániku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie výpisy z bankového účtu a príjmové pokladničné doklady preukazujúce inkaso pohľadávky, ale môžu nimi byť aj iné doklady preukazujúce iný spôsob zániku pohľadávky, napr. Pri uzatváraní účtovných kníh sa v zmysle § 8 ods. 4 písm. b) v knihe pohľadávok uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav. Pohľadávky neuhradené v jednom účtovnom období sa prenášajú do ďalšieho účtovného obdobia. Stav neuhradených pohľadávok výsledok hospodárenia neovplyvňuje. v rámci uzávierkových účtovných operácií, napr. U platiteľov dane z pridanej hodnoty je potrebné pohľadávky evidovať aj z dôvodu uplatnenia DPH.

Oceňovanie Pohľadávok

Oceňovanie majetku pre účely účtovníctva upravujú § 24 až § 26 zákona o účtovníctve.

• ocenenie obstarávacou cenou - používa sa pri nadobudnutí pohľadávky postúpením alebo vkladom do základného imania, zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním, ktorými môžu byť napr.
• ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou - používa sa pri bezodplatnom nadobudnutí pohľadávok, napr.

Pohľadávky v Cudzej Mene

V zmysle § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny. V prípade pohľadávok vyjadrených v cudzej mene je povinná účtovať v slovenskej aj cudzej mene. Na prepočet cudzej meny na slovenskú menu sa v zmysle § 24 zákona o účtovníctve a § 21 ods. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, okrem poskytnutých preddavkov, ktoré sa v zmysle § 21 ods.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Inkaso pohľadávky v cudzej mene sa účtuje v slovenskej aj cudzej mene. Pri inkase pohľadávky prevodom na bankový účet vedený v slovenskej mene sa na prepočet použije kurz príslušnej komerčnej banky, t. j. podľa výpisu z účtu. Rovnako aj pri úhrade záväzku v cudzej mene prevodom z účtu vedeného v slovenskej mene sa na prepočet použije kurz komerčnej banky. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na účet vedený v cudzej mene sa na prepočet na slovenskú menu použije kurz Národnej banky Slovenska platný ku dňu inkasa pohľadávky.

Premlčanie Pohľadávky

Premlčanie znamená uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Premlčaním však pohľadávka nezaniká. Všeobecná premlčacia doba u pohľadávok z obchodných vzťahov v zmysle Obchodného zákonníka je štvorročná (§ 397) a právo sa premlčuje v tejto lehote, ak zákon pre jednotlivé práva nestanovuje osobitnú premlčaciu lehotu.

Premlčanie možno oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Odo dňa písomného uznania dlhu plynie nová štvorročná premlčacia doba. Obchodný zákonník nestanovuje náležitosti uznania dlhu. Je však nevyhnutné, aby záväzok dlžníka bol jednoznačne vymedzený výškou a dôvodom s odkazom na príslušnú zmluvu alebo faktúru, prípadne iný preukazný doklad tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, o ktorý záväzok ide.

Premlčacia doba pri koncesionárskych poplatkoch

Zákon o úhrade RTVS nezakotvuje osobitne ustanovenia o premlčacej lehote. V súlade s § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“), ak zákon neustanovuje inak, premlčuje sa právo za tri roky. V súlade s § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“): Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V zmysle § 261 ods.

Čo robiť pri nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch?

Voči neuhradeným koncesionárskym poplatkom, ktoré presahujú 3-ročnú premlčaciu dobu pri platiteľoch - fyzických osobách, alebo presahujú 4-ročnú premlčaciu dobu pri platiteľoch - právnických osobách a ktoré žiada RTVS uhradiť, môže platiteľ listom adresovaným RTVS uplatniť námietku premlčania. Premlčacia lehota sa počíta samostatne pre každú splátku koncesionárskeho poplatku. V zmysle § 7 ods.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Vymáhanie Pohľadávok

Podnikateľ môže vymáhaním svojich pohľadávok poveriť inú právnickú alebo fyzickú osobu. Odplatu, resp. províziu za vymáhanie musí zaúčtovať v súlade s § 19 ods. 3 písm.

Provízia zaplatená v roku 2007 predstavuje nedaňový výdavok. Výšku provízie si môže zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vymoženiu pohľadávky, a to len do výšky vymoženej čiastky.

Úroky z Omeškania

Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Úroky z omeškania sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom.

V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 až § 369). V zmysle § 365 je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Obchodný zákonník ponecháva na vôli zmluvných strán, či dojednanie o úrokoch z omeškania a ich výške zahrnú do zmluvy (na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá musí byť písomne dojednaná). Z toho vyplýva, že ani v prípade, že zmluva neobsahuje ustanovenia o úroku z omeškania, nezaniká nárok veriteľa na ich vymáhanie ani povinnosť dlžníka úroky zaplatiť.

Úroky z omeškania majú povahu sankcie a platia sa stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní. alebo ak v zmluve určené nie sú, o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Postúpenie Pohľadávok

Postúpenie pohľadávky znamená, že na základe zmluvy o postúpení medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to odplatne alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Zákonník vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení.

Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka vrátane premlčanej pohľadávky. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá už zanikla. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná, t. j. musí byť presne špecifikovaná s uvedením jej výšky, označením dlžníka, voči ktorému pohľadávka vznikla, s odkazom na faktúru, zmluvu alebo iný doklad preukazujúci jej vznik. Na uzavretie zmluvy o postúpení nie je potrebný súhlas dlžníka.

tags: #zaloba #o #premlcanie #pohladavky #vzor