
Žaloba o určenie neexistencie pohľadávky predstavuje významný inštitút slovenského civilného práva. V kontexte rekodifikácie civilného procesu prešla táto oblasť zásadnými zmenami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na žalobu o určenie neexistencie pohľadávky, s dôrazom na aktuálnu právnu úpravu a judikatúru.
Žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, predstavuje určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP). V prípade popretia pohľadávky sa využíva žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky.
Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi sa výška tarifnej odmeny advokáta určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) v uznesení sp. zn. 4 Obo 262/2007 z 8. apríla 2008 uviedol, že konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny sa vychádza z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.
Pôvodný § 80 písm. c) OSP bol rekodifikáciou civilného procesu rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".
Dôvodová správa uvádza, že zámerom zákonodarcu bolo "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Podľa písm. c) by mali byť prípustné len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Súdy potvrdzujú tento výklad, napr. NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021: "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu." Podobne NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019: "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť."
Určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa OSP. NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021: "súd musí úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP." Podobne NS SR, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 4 Cdo 17/2019.
Ak je žaloba formulovaná na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá podľa § 137 CSP nie je prípustná, súd je povinný pomôcť žalobcovi zmeniť petit? NS SR vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019 riešil prípad žaloby o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Dovolací súd pripomenul, že "žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť". Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Ak z obsahu žaloby vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP, súd prvej inštancie mal v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách žaloby a vyzvať ju, aby ich odstránila.
Rozhodnutie sp. zn. 7 Cdo 268/2019 bolo publikované ako judikát R 14/2021. K. Gešková vo svojej glose (Gešková, K. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020, R 14/2021 (postup súdu pri nesúlade medzi žalobným návrhom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami). Súkromné právo, 6/2021, s. 228.) poskytuje prehľad judikatúry k určovacím žalobám a argumentuje, prečo rekodifikovaná úprava určovacích žalôb nie je vhodná.
NS SR v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 35/2019 argumentoval, že účelom civilného procesu je spory riešiť a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by sa mal vždy zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Súd má dbať na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
DVOŘÁK, B. (Právní moc civilních soudních rozhodnutí. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 13-15) opisuje historický vývoj vnímania právnej moci civilných rozhodnutí a vplyv rôznych právnych teórií na procesné právo. Savignyho Elementarlehre, ktorá zdôrazňovala právnu moc dôvodov rozhodnutia, bola neskôr nahradená Windscheidovým učením o právnych nárokoch. CPO nakoniec uprednostnil Ungerovo a Wetzellovo poňatie, podľa ktorého právna moc sa vzťahuje len na výrok rozsudku. Savignyho vplyv sa však prejavil v úprave medzitímnej určovacej žaloby, ktorá umožňuje dosiahnuť pravomocné riešenie otázky, ktorá je prejudiciálna pre konečné rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
tags: #žaloba #o #určenie #neexistencie #pohľadávky #vzor