
V súčasnosti sa opäť dostáva do popredia úprava susedských vzťahov, ovplyvnená aktuálnymi spoločenskými zmenami. Tieto vzťahy, definované ako právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností, sú zakotvené v Občianskom zákonníku. Každý vlastník má právo svoje vlastníctvo držať, užívať a nakladať s ním, avšak výkon tohto práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Vzájomná tolerancia medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností je nevyhnutná, no nesmie byť zneužívaná na úkor ostatných. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a predchádzaním sporom.
Susedské vzťahy majú súkromnoprávny charakter a riadia sa zásadami súkromného práva, ktoré zahŕňajú určité hodnoty a pravidlá. Tieto zásady majú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone, pretože zákon v niektorých situáciách presne nedefinuje, kedy je správanie suseda v poriadku a kedy nie. Posudzovanie susedských vzťahov si vyžaduje výklad v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, s ktorými je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv.
Úplné oddelenie výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon nezasahoval do druhého, je vylúčené. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru správania a zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti, čo sa označuje ako imisia. Tento zásah je neoprávnený, ak ho zákon zakazuje alebo sa neopiera o povolenie vyplývajúce zo zmluvy, úradného rozhodnutia alebo zákona.
Neoprávnenosť zásahu je vyjadrená generálnou klauzulou v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa vlastník veci musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom alebo vážneho ohrozovania výkonu jeho práv. Primeranosť zásahu a vážne ohrozenie výkonu práva sa hodnotia so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk, porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Miera primeraná pomerom sa posudzuje rozdielne na dedinách, v mestách a na samotách.
Výkon vlastníckeho práva nesmie dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah spĺňa jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka: obťažovanie nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozovanie výkonu práv.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Medzi tieto zásahy patrí prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok, stavebná činnosť ohrozujúca statiku stavieb, nečinnosť vlastníka pozemku, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľajší pozemok, vnikanie nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti, prenikanie podzemnými cestami, ako aj neadekvátne, neslušné a amorálne správanie sa susedov.
Žaloba o určenie povinnosti oplotiť pozemok je jedným z právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva v susedských vzťahoch. Uplatňuje sa v prípadoch, keď vlastník jedného pozemku žiada súd, aby uložil vlastníkovi susedného pozemku povinnosť oplotiť svoj pozemok.
Pre úspešné uplatnenie žaloby je potrebné splnenie predpokladov v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o situácie, kedy neoplotený pozemok spôsobuje obťažovanie nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozuje výkon práv vlastníka susedného pozemku. Obťažovanie môže spočívať napríklad v nekontrolovanom prechádzaní zvierat, znečisťovaní pozemku, narušovaní súkromia a podobne. Ohrozenie výkonu práv môže nastať napríklad vtedy, ak neoplotený pozemok umožňuje prístup na pozemok tretím osobám, ktoré môžu poškodzovať majetok vlastníka susedného pozemku.
Žalobca sa môže domáhať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Súd je viazaný žalobným petitom a žalobca musí presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce zásah do jeho práv. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte primeraná pomerom.
Okrem žaloby o určenie povinnosti oplotiť pozemok existujú aj iné prostriedky ochrany v susedských vzťahoch. Ak hrozí vážne ohrozenie práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody, je možné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Súdy môžu poskytnúť dočasnú ochranu aj vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 Občianskeho súdneho poriadku. Predbežné opatrenia sa vyznačujú dočasnosťou a neprejudikujú, čo je v konkrétnom prípade právo.
Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa zákona o priestupkoch. Za porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku.
Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci, ktorá môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
Okrem súdneho konania a využitia alternatívnych prostriedkov ochrany je možné susedské spory riešiť aj dohodou. Vlastníci susediacich pozemkov môžu uzavrieť zmluvu, v ktorej si upravia svoje vzájomné práva a povinnosti, vrátane povinnosti oplotiť pozemok. Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, ktorý spočíva na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatia návrhu (akceptácia). Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. So vznikom zmluvy je spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov, avšak pre určité zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu, napríklad pre zmluvy o prevode nehnuteľností. Zmluvné strany môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody.