Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva: Vzor a právne aspekty

Dedičské konanie je zákonom upravený postup, v rámci ktorého súd prostredníctvom notára (ako súdneho komisára) rozhodne o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Tento článok sa zaoberá žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a to aj v kontexte zmien v právnej úprave dedičského konania po prijatí Civilného mimosporového poriadku (CMP).

Úvod do dedičského konania

Dedičské konanie súd začína bez návrhu, teda z úradnej povinnosti (ex offo), akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. V prípade úmrtia lekár informuje matriku o úmrtí osoby a tá následne informuje príslušný súd a zašle mu úmrtný list. Súd, konajúc prostredníctvom povereného notára, je povinný vykonať tzv. predbežné vyšetrenie. Rovnako v Notárskom centrálnom registri závetov zisťuje, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu a u ktorého notára je uložený. Ak poručiteľ zanechal závet, súd zistí jeho stav a obsah. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu. Súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem.

Zastavenie dedičského konania a žaloba o určenie

Ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok, prípadne zanechal len dlhy, dedičské konanie sa zastaví a notár vydá uznesenie o zastavení konania. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

Aj v prípade, ak notár konanie zastaví, je možné podať žalobu na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a následne sa po kladnom rozhodnutí súdu táto prejedná v rámci dedičského konania.

Sporné dedičské právo a majetok

Ak niekto z dedičov namieta právo iného dediča ide o spor o dedičské právo. Notár tento spor musí vyriešiť, avšak rozlišuje sa, či ide o spornú právnu otázku, alebo spornú skutkovú otázku. Ak ide o právnu otázku, notár ju môže vyriešiť sám tak, že rozhodne o tom, s ktorým dedičom pokračuje a ktorého účasť v dedičskom konaní ukončuje. Ak ide o skutkové otázku, po márnej snahe o zmier dedičov, odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Notár musí zistiť majetok a dlhy poručiteľa a vykonať ich súpis. Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti.

Likvidácia dedičstva

Podľa zákona platí, že ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202 CMP, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.

Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku a následne vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik.

Náklady dedičského konania a odvolanie

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie.

Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal. Pokiaľ má dedič za to, že notár nepostupoval v dedičskom konaní správne a zákonne, potom má právo voči jeho rozhodnutiu podať odvolanie. Samozrejme je predtým vhodné, ak v dedičskom konaní aktívne na pochybenie notára upozorní a uvedie svoj právny názor.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu a jej prípustnosť

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu. Hoci sa zdalo, že CSP chcel prípustnosť týchto žalôb výrazne obmedziť, ak nie priamo vylúčiť, judikát R 61/2007 (1 Cdo 91/2006), vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), označil tieto žaloby za zásadne neprípustné.

CSP už výslovne neustanovuje, že možno žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu. Dôvodová správa vysvetľuje tieto zmeny tak, že má ísť o novú koncepciu, ktorá rozlišuje klasické určovacie žaloby a žaloby o určenie iných skutočností. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Naliehavý právny záujem a žaloba o určenie

Judikát R 61/2007 považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP, avšak vo všeobecnosti ju považoval za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.

Zdá sa, že § 137 (d) CSP reflektuje uvedené závery judikatúry. Rozdiel je v tom, že kým CSP výslovne ustanovuje neprípustnosť týchto žalôb, predošlá judikatúra ju vyvodzovala z nedostatku naliehavého právneho záujmu. Česká a rakúska judikatúra zaujali zhodný názor, potvrdzujúc, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné.

Výnimky z neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Darovacia zmluva a dedičské práva

Darovanie využívajú najmä ľudia, ktorí chcú svoj nehnuteľný majetok ešte za života previesť na deti, príbuzných alebo iné osoby. Pre darovaciu zmluvu sa rozhodujú ľudia aj vtedy, keď chcú predísť dedičským sporom. Ak je ale darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa ale môže znížiť dedičstvo obdarovaného.

Obsah darovacej zmluvy stanovuje Občiansky zákonník. Podľa neho musí mať písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu pozemok darovať a prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru.

Dedičské konanie pred notárom po prijatí CMP

Od prijatia Civilného mimosporového poriadku (CMP) došlo k zmenám v právnej úprave dedičského konania, a to hlavne s cieľom zrýchlenia konania. Dedičské konanie pred notárom subsumujeme pod nesporové konanie, ktorého účelom je prejednať a rozhodnúť o dedičstve po poručiteľovi, a to podľa zásad dedičského hmotného práva.

Prvoinštančné konanie patrí notárom, ktorí sú zároveň súdnymi komisármi. Notári však nemajú v kompetencii rozhodovať o všetkom, ale len o tom, čo nezakazuje zákon.

Predbežné vyšetrenie a upovedomenie dedičov

V dedičskom konaní sa po začatí konania začína tzv. predbežné vyšetrenie, ktorým súd (notár ako súdny komisár) zisťuje dedičov poručiteľa, poručiteľov majetok, dlhy a pod. Rovnako tak notár v evidencii, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, bezodkladne vykoná lustráciu, za účelom zistenia informácie o evidencii závetu poručiteľa, listiny o vydedení alebo odvolaní týchto úkonov, alebo vyhlásenia o voľbe práva podľa osobitného predpisu.

Notár v dedičskom konaní na základe ustanovenia § 189 CMP upovedomuje tých, o ktorých sa možno domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve, ak konanie nezastaví. Upovedomí ich „o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Sporné dedičské právo a súdne konanie

Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Žalobný petit bude znieť na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa však nepreukazuje naliehavý právny záujem, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením, a to ust. § 194 CMP.

Súpis majetku a dlhov poručiteľa

Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis. Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Dedičský súd jednotlivo ocení veci, práva a iné majetkové hodnoty zaradené do súpisu majetku a dlhov poručiteľa. Ocenenie vykoná tak, že, že zistí všeobecnú hodnotu každého majetkového kusu. Ocenenie sa vykonáva ku dňu smrti poručiteľa. Na prírastky a iné zhodnotenie majetku, ktoré nastalo po smrti poručiteľa sa neprihliada.

Konvokácia veriteľov a likvidácia dedičstva

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

tags: #žaloba #o #určenie, #že #nehnuteľnosť #patrí