
Dedenie predstavuje komplexný právny proces, pri ktorom dochádza k prechodu práv a povinností zo zosnulého (poručiteľa) na jeho dedičov. Tento proces sa riadi zásadou univerzálnej sukcesie, čo znamená, že dedič vstupuje do právneho postavenia poručiteľa a preberá jeho aktíva aj pasíva (dlhy). V prípade sporných otázok týkajúcich sa majetku alebo dedičského práva je potrebné podať žalobu o určenie dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o žalobe o určenie dedičstva, vrátane vzorových príkladov a praktických rád.
Dedičské právo je definované ako univerzálny prechod práv a povinností z poručiteľa na jeho dedičov. Dedičstvo neznamená len nadobudnutie majetku, ale aj prevzatie záväzkov. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy podľa pomeru, v akom dedičstvo nadobudli k celému dedičstvu.
Súd (súdny komisár) je v dedičskom konaní povinný zistiť všetok majetok poručiteľa a jeho dlhy. Konanie o dedičstve je mimosporové, čo znamená, že jeho účelom nie je riešiť sporné majetkové alebo právne otázky, ktoré by inak patrili do sporového konania. Ak v dedičskom konaní nastane spor o to, či určitá vec alebo právo patrilo poručiteľovi, alebo kto je dedičom, súdny komisár (notár) nemôže túto otázku sám autoritatívne rozhodnúť.
Ak účastník dedičského konania popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo, ktoré sú na neho evidované vo verejnom majetkovom registri (napr. kataster nehnuteľností, evidencia cenných papierov, patentový register, register ochranných známok), súdny komisár na takýto sporný majetok neprihliadne. Ak notár zistí, že poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník veci v registri, nemôže vec zahrnúť do súpisu majetku poručiteľa, aj keby dokazovanie naznačovalo opak. V takom prípade je potrebné podať žalobu mimo dedičského konania na určenie, že poručiteľ bol v čase jeho smrti vlastníkom spornej veci.
Ak dedičia popierajú dlh zaradený do súpisu majetku a dlhov, pričom tvrdia, že dlh vôbec neexistoval alebo zanikol, súdny komisár na neho neprihliadne. Pokiaľ veriteľ už disponuje exekučným titulom proti poručiteľovi, prechod dlhu na dediča sa preukáže rozhodnutím o dedičstve, aj keď tento dlh nebol v súpise pasív uvedený. Ak však dedič popiera dlh na základe skutočnosti, ktorá nastala až po vzniku exekučného titulu (napr. tvrdí, že poručiteľ dlh splnil po vydaní rozsudku), dlh sa považuje za sporný a súd na neho neprihliada.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Súdny komisár vykonáva predbežné vyšetrenie na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa. Na návrh dedičov môže súd vydať uznesenie (tzv. convocatio creditorum), ktorým vyzve veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky v určenej lehote (min. 1 mesiac). Je v záujme dedičov, aby sa dlhy spoľahlivo zistili, najmä pre vyhodnotenie, či je dedičstvo predlžené. Ak veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy neprihlási, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov, pokiaľ nedošlo k likvidácii dedičstva.
Ak je spochybnená platnosť závetu alebo listiny o vydedení, dedičský súd (notár) môže uložiť tomu, kto popiera platnosť, aby sa obrátil žalobou na súd. Formálne náležitosti listiny o vydedení posudzuje súd ex offo (z úradnej moci), zatiaľ čo dôvody vydedenia (napr. Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, pokiaľ vydedený nepreukáže opak.
Závet možno zrušiť neskorším platným závetom, ktorý výslovne odvolá predchádzajúci závet. Odvolanie musí mať rovnakú právnu formu ako závet. Závet môže byť zrušený aj zničením listiny (roztrhanie, spálenie, vymazanie textu), ale len ak to bol úmysel poručiteľa zrušiť svoju vôľu. Ak zničenie nebolo úmyselné alebo ho vykonala tretia osoba, závet sa neruší. Zničenie sa nevzťahuje na závety vo forme notárskej zápisnice.
Hoci samotná žaloba na určenie dedičov alebo majetku nie je priamo spojená s likvidáciou, konštatovanie predlženého dedičstva (keď pasíva prevyšujú aktíva) je dôležité. Ak je likvidácia nariadená, neuspokojené pohľadávky veriteľov zanikajú a veritelia si už nemôžu svoje práva domáhať žalobou.
Ak dedičský súd (notár ako súdny komisár) zistí spornosť v otázke majetku alebo dlhov, alebo ak existuje spor o dedičské právo, v konaní o dedičstve na tieto sporné skutočnosti neprihliada. Namiesto toho účastníkom, ktorí popierajú určitú skutočnosť (napr.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Žaloba na určenie, že vec patrí do dedičstva, je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Určovacou žalobou možno v zmysle citovaného ustanovenia žiadať, aby súd rozhodol o „určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ Naliehavý právny záujem môže byť daný napr. tým, že ak súd vyhovie žalobe a určí, že veci, ktoré sú predmetom konania, patrili k okamihu smrti poručiteľovi, tieto sa stávajú predmetom konania o dedičstve.
Cieľom žaloby je vyriešiť spornosť otázky vlastníctva alebo dedičského práva. Ak súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva alebo že určitá osoba je dedičom, toto rozhodnutie je záväzné a slúži ako podklad pre ďalší postup v dedičskom konaní.
Ak žaloba nie je podaná proti všetkým potrebným stranám (napr.
Dedičské konanie je mimosporové a nemôže vykonávať rozsiahle dokazovanie o sporných skutkových okolnostiach. Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa (napríklad v dôsledku úspešnej určovacej žaloby), súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve.
Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Takáto dohoda musí byť uzavretá pred súdom (notárom ako súdnym komisárom). Notár túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak k dohode o predlženom dedičstve nedôjde, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Likvidácia je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Speňažovanie sa môže vykonávať formou dražby alebo priamym predajom. Počas likvidácie dedičstva veritelia prihlásia svoje pohľadávky. Notár posudzuje tieto pohľadávky, pričom môže prihliadať aj na námietky premlčania vznesené dedičmi, štátom alebo inými veriteľmi. Ak sa majetok nepodarí speňažiť, pripadá štátu. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú voči dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Čo je sporný majetok a sporný dlh?
Môžem podať žalobu na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa aj po skončení konania o dedičstve?
Čo sa stane, ak veriteľ neprihlási svoju pohľadávku na výzvu súdu?
Kto vykonáva úkony speňažovania majetku poručiteľa pri likvidácii dedičstva?
Aké sú požiadavky na vlastnoručný závet?
Nasledujúci vzor žaloby slúži len ako ilustračný príklad a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu.
Záhradnícka 28
896 66 Bratislava
Ján P.
Limbová 48
789 99 Bratislava
r. č.: 132456/8996
Andrej K.
Jarovná 45
896 66 Bratislava
r. č.: 456985/7899
Súdny poplatok vo výške 33 EUR uhradený kolkom.
Navrhujem preto vydanie tohto rozsudku:
Určuje sa, že žalobca Ján P., nar. 1.12.1955, je dedičom zo zákona po poručiteľovi Jozefovi P., nar. 5.9.1929, zomrelom dňa 1.5.2011.Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady na konanie do 3 dní odo dňa, kedy rozsudok nadobudne právnu moc.
V Bratislave, dňa 31. augusta 2011
………………………….
Ján P.
Navrhovateľka, dcéra Petra Suchého, zomrelého 2.11.2009, sa domáhala určenia, že do dedičstva po jej otcovi patrí aj podiel ½ na byte č. 32 na Štúrovej ulici vo Zvolene a podiel na pozemkoch, ktoré neboli zahrnuté do súpisu dedičstva. Po smrti otca bolo prejednané dedičstvo, avšak notárka nezahrnula uvedené nehnuteľnosti do súpisu majetku, pretože boli evidované na LV č. 5192 a č. 5193 na Správe katastra Zvolen ako vlastníctvo inej osoby a vlastnícke právo bolo spochybnené.
Navrhovateľka tvrdila, že uvedené nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov a po rozvode nedošlo k vyporiadaniu BSM. Predložila právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý určoval, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Napriek tomu, notárka nehnuteľnosti do súpisu dedičstva nezaradila.
Súd sa zaoberal otázkou, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po Petrovi Suchom. Zistil, že Okresný súd Zvolen rozsudkom určil, že Peter Suchý je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu a pozemkov. Matka navrhovateľky, Miroslava Suchá, uzavrela darovaciu zmluvu s Lujzou Starou, čím previedla nehnuteľnosti na ňu ešte pred právoplatnosťou rozsudku.
Súd musel posúdiť, či darovacia zmluva uzavretá Miroslavou Suchou bola platná. Navrhovateľka tvrdila, že zmluva je neplatná, pretože matka konala v rozpore s dobrými mravmi a bez súhlasu otca. Súd mal za úlohu určiť, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po Petrovi Suchom, a teda či darovacia zmluva bola platná.