
Smrť blízkeho je vždy ťažká, a ak je spojená aj s dedičským konaním, môže byť situácia ešte komplikovanejšia. Jednou z komplikácií môže byť aj spor o to, či určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, najmä ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva BSM poručiteľa, a to od základných informácií až po zložitejšie právne aspekty.
V prípade úmrtia manžela alebo manželky a existencie majetku, súd musí v dedičskom konaní zistiť, či mal poručiteľ v čase smrti majetok v BSM s pozostalým manželom. Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní upravuje § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Ak notár zistí existenciu majetku v BSM, musí ho najprv vyporiadať.
Vyporiadanie BSM medzi pozostalým manželom a dedičmi (najčastejšie deťmi) je možné aj dohodou, ktorá však nesmie odporovať dobrým mravom a podlieha schváleniu súdom. Ak dohoda nie je možná, rozhodne o vyporiadaní súd.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a pozostalý manžel, každý rovnakým dielom (§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď sa dedič alebo skupina dedičov domnieva, že určitá vec (najčastejšie nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ale nebola zahrnutá do dedičského konania. Môže to byť spôsobené rôznymi dôvodmi, napríklad tým, že vec bola evidovaná ako vlastníctvo tretej osoby. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy podanie žaloby o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Využitie tohto typu žaloby je typické pre situácie, keď sa dedičia domnievajú, že určitá vec tvorí súčasť dedičstva po ich poručiteľovi, hoci v katastri nehnuteľností je ako vlastník evidovaná tretia osoba, ktorá trvá na svojom vlastníctve.
V konaní o takejto žalobe ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Súd neskúma, či vec v súčasnosti patrí do dedičstva, ale či bola vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, je len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom. Súdy v týchto prípadoch argumentujú tým, že v konaní majú dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). To znamená, že konania sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie a súd žalobu zamieta.
Existuje však aj odlišný názor Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého je na podanie takejto žaloby oprávnený ktorýkoľvek z potenciálnych dedičov samostatne. Dôvodom je, že ide len o fázu predchádzajúcu dodatočnému prejednaniu dedičstva a výsledok sporu nijako nepredjíma postavenie žalobcu v rámci dedičského konania.
Najvyšší súd SR v zásade vyslovil záver, že v konaní o určení, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemá súd skúmať to, či určitá vec v súčasnosti (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ale to, či predmetná vec bola vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa. Ak príslušná vec nebola predmetom dedičského konania, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič sa stal vlastníkom predmetnej veci, nemôže sa dedič domáhať určenia, že je vlastníkom predmetnej veci.
Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v zmysle § 460 OZ sa dedič stáva vlastníkom vecí patriacich do dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. To, kto nadobudol veci patriace do dedičstva po poručiteľovi, je predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva.
Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je existencia majetku, ktorý tvoril BSM poručiteľa a pozostalého manžela, a skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v BSM. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok v súlade s daným rozhodnutím.
Pri vyporiadaní BSM v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava BSM jeho a poručiteľa.
Dcéra sa domáhala určenia, že podiel na byte patrí do dedičstva po jej otcovi. Po smrti otca bolo prejednaním dedičstva poverená notárka, ktorá však nezahrnula do súpisu dedičstva podiel otca na byte, poukazujúc na to, že byt bol prevedený do vlastníctva inej osoby a na nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno. Dcéra predložila notárke rozsudok súdu, ktorý určil, že byt je v BSM jej rodičov. Notárka poučila dcéru, že spochybnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné vyriešiť samostatnou žalobou v občianskom súdnom konaní.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov