
Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho poriadku Slovenskej republiky. Vlastník má právo svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ak do tohto práva niekto neoprávnene zasahuje, vlastník sa môže brániť, a to aj prostredníctvom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Tento článok sa zameriava na žalobu o vypratanie, premlčaciu lehotu a s tým súvisiace aspekty.
Právo na ochranu majetku je zakotvené v Ústave SR a Občianskom zákonníku. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Konkrétne sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok SR rozlišuje medzi vlastníckym právom a ochranou obydlia. Hoci vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať a užívať, nemôže toto právo presadzovať násilím proti osobe, ktorá v nehnuteľnosti fakticky býva.
Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je právny prostriedok, ktorým sa vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Je to nástroj, ktorý sa používa v prípadoch, keď niekto neoprávnene užíva nehnuteľnosť a odmieta ju vypratať. Žaloba o vypratanie sa podáva na príslušnom okresnom súde.
Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 1.10.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k bytu zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. P. na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na K., súp. č. stavby X., postaveného na pozemku parcela č. X., a uloženia povinnosti žalovanému tento byt vypratať. V žalobe uviedol, že darovacou zmluvou zavkladovanou v katastri nehnuteľností 19.7.2002 s účinkami vkladu dňom 15.4.2002 daroval predmetný byt žalovanému, ktorý je jeho synom, no ten sa následne začal k nemu správať spôsobom odporujúcim dobrým mravom (prerušil s ním komunikáciu a prestal mu prejavovať úctu, vďaku, záujem a pomoc).
Pre úspech v spore o vypratanie nehnuteľnosti musí žalobca preukázať:
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Právnym základom žaloby o vypratanie je § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
Protiprávny stav, ktorý už trvá (napríklad zotrvanie v byte po skončení nájmu), nie je považovaný za bezprostredný útok, a preto ho nemožno riešiť svojpomocne. Pokus o násilné vypratanie alebo výmenu zámkov bez súdneho príkazu môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody. Dôležitým aspektom je, že ak by vlastník pri vniknutí použil násilie, hrozbu bezprostredného násilia, alebo by čin spáchal so zbraňou či najmenej s dvoma osobami, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Proces legálneho vypratania musí začať písomnou výzvou na vypratanie, ktorá slúži ako dôkaz snahy o zmierlivé riešenie a preukazuje, že užívateľ si je vedomý absencie právneho dôvodu na užívanie. Ak výzva nie je úspešná, je nevyhnutné podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na príslušný okresný súd.
Prvým krokom by mala byť vždy písomná výzva. Občiansky zákonník preferuje, aby sa rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Ak výzva nezaberie, musíte podať žalobu na príslušný okresný súd.
Po tom, čo súd vydá právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a osoba napriek tomu neodíde, nastupuje exekútor. Exekútor je štátom poverená osoba, ktorá má oprávnenie použiť donucovacie prostriedky, vstúpiť do nehnuteľnosti a osobu aj s vecami vypratať.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Pri nájomných vzťahoch je kritická 30-dňová lehota. Podľa § 676 ods. Ak nájomca naďalej užíva byt a prenajímateľ nepodá žalobu na vypratanie do 30 dní, nájom sa obnovuje za tých istých podmienok, ako boli dohodnuté v pôvodnej zmluve.
Za obdobie neoprávneného užívania nehnuteľnosti má vlastník nárok na peňažnú náhradu. Keďže právny dôvod (nájomná zmluva) odpadol, nejde o nájomné, ale o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“.
Dôvodom je špecifická premlčacia doba. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“.
Nie, takýto postup je právne rizikový a môže byť kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 194 Trestného zákona,.
Ak nájomca naďalej užíva byt a vy nepodáte žalobu do 30 dní, podľa § 676 ods.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Máte nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného. Pozor však na dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods.
O AutoroviJUDr.
Obydlie, ktoré je charakterizované, ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva (čl. 21 Ústavy, rozsudok Gillow z 24.11.1986, § 46 rozsudok Niemietz z 16.12.1992, § 29). Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Je zrejmé, že fyzická osoba môže svoje bytové potreby trvalo uspokojovať rôznym spôsobom, a síce ako vlastník bytu v bytovom dome, prípadne ako vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza (§ 126 OZ), ako nájomca bytu (§ 685 a nasl. OZ), ako nájomca obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie (§ 717 a nasl. OZ) alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt (viď § 151u OZ, - NS SR 3 M Cdo 19/2009 z 3.2.2011).
Vlastník v zmysle ust. § 123 OZ je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Možnosť prenájmu nehnuteľnosti je tiež prejavom vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti. Svoje užívacie právo môže vlastník dočasne prenechať inej osobe, a to uzatvorením zmluvy o nájme podľa ust. 663 a nasl. OZ, zmluvy o krátkodobom nájme bytu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu, prípadne k vzniku práva na bývanie dôjde na základe vzniku rodinnoprávnych vzťahov, resp.
Napriek právne jasným podmienkam zmluvy nie vždy dôjde po ukončení nájmu k bezproblémovému odovzdaniu bytu vlastníkovi. Ide najmä o prípady, kedy sa nájomca odmieta vzdať užívania bytu aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté a naďalej užíva byt bez právneho dôvodu. Vtedy nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa čl. 20 ods.1.Ústavy SR.
Podľa platného práv. stavu nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede z nájmu bytu sa primerane podľa ust. § 710 OZ použijú ust. civilného sporového poriadku. Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
Pokiaľ nájomca odmieta vypratať byt vzniká otázka, či prenajímateľ má právo vypratať byt sám na náklady nájomcu. V praxi sa vyskytli mnohé prípady, v ktorých prenajímatelia v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva pristúpili k svojpomocnému vyprataniu nehnuteľnosti. Základné podmienky,kedy by mohol prenajímateľ sám vypratať byt sú obmedzené splnením podmienok tzv. svojpomoci podľa § 6 OZ. NS ČR v rozhodnutí č.
V tejto súvislosti býva často spomínaný inštitút záložného práva k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Toto zákonné záložné právo slúži prenajímateľovi na zabezpečenie úhrady nájomného. Prenajímateľovi zároveň vzniká v prípade, že sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, oprávnenie zadržať veci nájomcu na vlastné nebezpečenstvo. V tomto prípade je však povinný do ôsmich dní požiadať súd o súpis veci.
Trochu iná právna situácia je v prípade zmluvy o krátkodobom nájme podľa zák. č. 98/2014 Z.z., podľa ktorého nájom bytu vrátane predĺžení môže byť najviac 6 rokov. V zásade platí, že pokiaľ zmluva o krátkodobom nájme bytu splňa všetky náležitosti stanovené zákonom (okrem iných aj informovnaie nájomcu o splnení registračnej povinnosti podľa ust.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájomnej zmluvy, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia svojich pohľadávok podľa § 5 ods.1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie.
V tomto smere by sme radi poukázali najmä na prípady, kedy v prípade rozvodu jeden z manželov sa bez súdneho rozhodnutia domáha vysťahovania z bytu alebo domu proti druhému manželovi, ktorý nie je jeho vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom. Manžel - vlastník bytu alebo domu sa niekedy mylne domnieva, že rozvodom manželstva sa druhý manžel musí z bytu prípadne domu automaticky odsťahovať. Ústavný súd SR uvádza, že zánik odvodeného práva na bývanie OZ výslovne neviaže na zabezpečenie bytovej náhrady. Len s ohľadom na § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy) prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady.
Základným ochranným nástrojom v rukách nájomcu proti výpovedi danej prenajímateľom podľa OZ je žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktorú musí nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Jedná sa o lehotu podľa ust. § 122 OZ, ktorá je zachovaná iba v prípade, že najneskoršie v jej posledný deň je žaloba súdu aj doručená (nestačí podanie žaloby posledný deň lehoty na poštovú prepravu). Platí, že prenajímateľ nemôže vypovedať nájom bytu podľa OZ z iných ako zákonných dôvodov, tieto nemôže rozšíriť ani dohodou, dôvod výpovede musí vo výpovedi uviesť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť. Ak sa nájomca preukázateľne nachádza v hmotnej núdzi v čase podania výpovede, dĺžka výpovednej lehoty sa predlžuje o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov.
Treba uviesť, že ani predaj bytu nie je dôvodom na vypratanie nájomcu z bytu. Naopak z dôvodu zmeny prenajímateľa môže podať výpoveď nájomca (§ 680 ods.
Zároveň platí, že po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním veci je nájomca nehnuteľnej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu.
Je dôležité, aby prenajímateľ nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. Dôvodom je, že by došlo k zásahu do práv nájomcu, pretože nájomca môže mať v predmetnej nehnuteľnosti aj veci, ktoré nepatria prenajímateľovi a svojpomocným vyprataním nehnuteľnosti by došlo k zásahu do vlastníckeho práva nájomcu. Vlastník - prenajímateľ sa dokonca môže dopustiť aj trestného činu porušovania domovej slobody, ak predmetná nehnuteľnosť tvorí u nájomcu obydlie (viď čl. R 1/1980 : "Objektom trestného činu podľa § 194 (pôv. § 238 TZ) je domová sloboda.
Súd v rozhodnutí uvedie lehotu, ktorá sa počíta od okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, počas ktorej je nájomca povinný vypratať nehnuteľnosť. Ak odporca povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy sa navrhovateľ / prenajímateľ môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Postup súdneho exekútora určuje pri vyprataní bytu ust. § 184 a nasl. exekučného poriadku.
Záverom je vhodné pripomenúť, že právne je možné riešiť aj to, že ak nájomca v zmysle zákona a zmluvy byt nevypratal po zániku nájomného vzťahu, a tento aj naďalej užíval bez toho, aby za jeho užívanie platil nájomné, takýmto konaním sa na úkor vlastníka bezdôvodne obohacuje. Vlastník si v takomto prípade môže u nájomcu uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ).
Pri investovaní finančných prostriedkov do cudzej nehnuteľnosti premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa zániku práva na užívanie nehnuteľnosti (vo Vašom prípade rozchodom). Takýto spôsob začiatku plynutia premlčacej doby vyplýva z relevantnej judikatúry. Rovnako dôležité je posúdenie akým spôsobom sa zaviazala Vaša bývalá partnerka na platenie mesačných splátok, či by takáto dohoda medzi Vami a ňou obstála pred súdom ako splátkový kalendár, podľa ktorého by sa následne odvíjala premlčacia doba.
Situácia je rovnaká, ako uvádza pán predomnou, týka sa spoluvlastníckeho podielu 1/2. Rád by som vedel, akému dňu sa považuje za začiatok 30-dňovej lehoty. Ako to bude v prípade, že sa táto lehota nedodrží, napríklad z dôvodu nespolupráce protistrany a neposkytnutia číslovanej účastnice? Na pojednávaní bolo uvedené, že nie je možnosť odvolať sa a rovnako to je uvedené v rozhodnutí. Sudca však ústne uviedol iný právny úkon, ktorým je možné spor znovu otvoriť. Aký je to úkon a za akých podmienok ho je možné realizovať? Nenašiel som ho v zápise. Čo sa stane, ak mi počas plynutia lehoty na vyplatenie prvej splátky protistrana odmietne vydať kľúče od nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu? Čo keď odmietne spoločnú obhliadku, zápis, fotodokumentáciu vybavenia (ktoré bolo tiež spoločné), odpis energií a podobne? Rád by som tiež vedel, kto je zodpovedný za prepis na katastri.
Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti. Ak by ste ju nedodržali, môže protistrana voči Vám začať exekučné konanie. Ak Vám neposkytne potrebné údaje, môžete plnenie uložiť do tzv. solučnej úschovy u notára. Vzhľadom na výšku sumy, jedine bankovým prevodom. Ak je uzatvorený zmier, nie je možné sa voči rozhodnutiu odvolať. Zmier nie je možné dodatočne zrušiť, nevieme aký právny úkon mal na mysli sudca. Súdny zmier bolo možné zrušiť iba v minulej právnej úprave platnej do 01.07.2016. Ak Vám odmietne sprístupniť nehnuteľnosť, môžete podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vybavuje súd, nakoľko zo zákona musí upovedomiť kataster o zmenách. Táto zmena sa následne vykoná záznamom. Zvyčajne to katastru trvá 60 dní od odoslania rozhodnutia zo súdu.
Ak v dôsledku právoplatného rozsudku o rozvode manželstva zanikne BSM, malo by sa vykonať jeho vyporiadanie. Predmety, ktoré tvoria masu BSM sú v jedinečnom majetkovom spoločenstve, pre ktoré je charakteristická bezpodielovosť.
Ak v súdnom konaní preukážete, že dokážete bývalého manžela vyplatiť z jeho podielu na dome a súd rozhodne, že dom prejde do Vášho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia druhej strany, potom je možnosť, aby ste sa prostredníctvom súdu domáhali vydania (resp.
Len pre lepšiu orientáciu uvádzam, že v rozsudku NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2433/99 bol vyslovený nasledovný právny názor: "Výrok o vydaní veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) je častou súčasťou výroku rozsudku o vyporiadaní BSM, a to v tých prípadoch, keď sa táto vec prikazuje jednému z účastníkov do výlučného vlastníctva, ale ju má v držbe druhý účastník. Výrok ukladajúci tzv. edičnú povinnosť v rámci súdneho vyporiadania BSM nemusí byť súčasťou žalobného návrhu; súd takto môže rozhodnúť aj bez návrhu, keďže v zmysle § 153 ods. 2 OSP v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný žalobným návrhom.
Podielového spoluvlastníka nikto nemôže nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Preto, ak sa nedohodnete mimosúdne, má právo podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (§ 142 ods.
Nedá sa preto zaručiť, že žalobu nepodá. Odporúčam skúsiť sa dohodnúť. Napr. môžete skúsiť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodnete že do určitého času, napr. do roka, uzavriete dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Takto by ste mohli získať čas, kým budete mať financie.
Z dôvodu toho, že ste neboli manželia, každý z Vás nadobúdal veci do svojho výlučného vlastníctva. V prípade, že ste veci kúpili Vy, ste vlastníčkou týchto vecí, tieto veci môžete získať súdnou cestou a to podaní žaloby na vydanie veci. Ak Vám bývalý priateľ odmieta tieto veci vrátiť, tak sa svojím konaním dopúšťa trestného činu krádeže alebo trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci.
Pokiaľ ide o požičanie peňazí Vášmu priateľovi, zmluvu o pôžičke môžete uzatvoriť aj ústne, t.j. nevadí, že o poskytnutí peňazí nemáte žiaden doklad. V prípade, že na základe Vašej výzvy Vám Váš bývalý priateľ požičané peniaze nevráti, tak si ich môžete vymáhať súdnou cestou. Na súde môžete ako dôkazný prostriedok použiť všetko, čo preukáže Vaše tvrdenie, t.j. aj fotku.
Áno, dá sa to vysporiadať. Pokiaľ Vám nechcú predať svoj podiel, nezostane nič iné ako podať návrh na súd. Pred tým ako to urobíte určite im najskôr zašlite výzvu na zrušenie a vysporiadanie pozemkov. Súd bude rozhodovať o tom, či prikáže pozemok jednému z vlastníkom alebo nie, najskôr skúma deliteľnosť pozemku. Ak je pozemok deliteľný, potom ho rozdelí.
Pokiaľ nemáte nič, tak potom Vám manžel nedokáže ani nič zobrať. Vaša otázka je komplexná a nie je zrejmé úplne presne, kedy napríklad vyplácal Váš manžel svojich bratov. Táto okolnosť má vplyv na to či časť nehnuteľnosti bude patriť do BSM, pretože, ak by vyplácal svojich súrodencov počas manželstva z peňazí, ktoré zarobil počas manželstva, tak podiel, ktorý vtedy odkúpil patrí do BSM. Pokiaľ si manžel počas manželstva platil svoju hypotéku, tak Vy budete mať v rámci vysporiadania BSM nárok na vyplatenie polovice sumy, ktorá bola zaplatená počas manželstva.
V prvom rade bude potrebné na katastri nehnuteľnosti zistiť presne v akom pomere ste spoluvlastníkmi nehnuteľnosti s Vaším manželom. Nakoľko uvádzate, že dom stavali Vaši rodičia a všetci štyria ste spoluvlastníci mohla nastať situácia, kedy ste spoluvlastníkmi Vy s manželom 1/2 a Vaši rodičia 1/2 (rovnako si viem predstaviť podiely po 1/3). Toto bude potrebné zistiť na katastri nehnuteľností (resp. na liste vlastníctva). Následne bude možné približne zistiť, akú sumu budete musieť manželovi vyplatiť v prípade, že by ste ho chceli vyplatiť z Vášho podielu (ak máte v BSM podiel vo výške 1/2, tak ho budete musieť vyplatiť sumou 1/4 z hodnoty nehnuteľnosti, t.j. 1/2 z 1/2). Rovnako bude potrebné v rámci vyporiadania zohľadniť ďalšie okolnosti, napr. či niektorý z Vás investoval do výstavby nehnuteľnosti zo svojich výlučných prostriedkov… BSM je potrebné vyporiadať komplexne, preto nie je možné presne odpovedať na Vašu otázku iba ohľadom vyporiadania podielu na rodinnom dome. Konkrétny spôsob úhrady sumy na vyrovnanie podielov z titulu BSM je možné uhradiť rôznymi spôsobmi, závisí to výlučne na dohode bývalých manželov. Nie je vylúčené, aby ste sa dohodli tak, že mu budete mesačne platiť 300-400,- € prípadne inú sumu. Ako ku každej inej dohode, aj k tejto je však potrebný súhlas oboch účastníkov (t.j.
Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: “1) Zánikom …
Premlčanie je inštitút, ktorý upravuje Občiansky zákonník a znamená, že po uplynutí určitej doby sa právo nemôže úspešne uplatniť na súde. V kontexte žaloby o vypratanie je dôležité sledovať premlčacie lehoty, pretože ak uplynie premlčacia lehota, súd na námietku premlčania žalobu zamietne.
Ako už bolo spomenuté, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v ustanovení § 240 ods. 1 ustanovuje oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať penále, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. V právnej norme ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanoví, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonodarca nedefinuje čo je premlčanie, …
tags: #žaloba #o #vypratanie #premlčanie #lehota