Žaloba podaná na miestne nepríslušný súd: Postup a dôsledky

Ak sa spor nedá vyriešiť dohodou, často nezostáva nič iné, len sa obrátiť na súd. Podať žalobu však nie je vždy jednoduché. Tento článok stručne vysvetľuje postup pri podávaní žaloby, ako aj dôležitosť určenia správneho súdu a potenciálne dôsledky podania žaloby na miestne nepríslušný súd.

Základné právne predpisy

V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi civilným a trestným právom. Ak existuje podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, podáva sa trestné oznámenie, nie civilná žaloba. Na civilný súd sa obraciame v prípade občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych sporov, ako sú dlhy alebo porušovanie práv. Väčšina žalôb sa podáva podľa Civilného sporového poriadku (CSP, zákon č. 160/2015 Z.z.). Niektoré špecifické konania sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom (161/2015 Z.z.). Ak podávate žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, postupujete podľa Správneho súdneho poriadku (162/2015 Z.z.). Tento článok sa zameriava najmä na žaloby podľa CSP.

Ako a kam podať žalobu

Žalobu je potrebné podať na miestne a vecne príslušný súd. Až na malé výnimky ide o miestne príslušný okresný súd, pri správnych žalobách krajský súd. Ak nie je miestna príslušnosť určená inak, spravidla je miestne príslušným súdom ten, v obvode ktorého má žalovaný sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo trvalé bydlisko (ak ide o fyzickú osobu). Existuje viacero výnimiek z tohto pravidla (napr. spory o nehnuteľnosť, náhradu škody alebo pracovnoprávne spory), preto je vždy potrebné miestnu príslušnosť preveriť podľa CSP.

Čo sa stane, ak podáte žalobu na nesprávny súd?

Ak určíte miestnu príslušnosť chybne a podáte žalobu na nesprávny súd, nemusíte sa obávať dramatických následkov. Každý súd je povinný posúdiť podanie podľa obsahu a ak je to potrebné, žalobu postúpiť príslušnému súdu. Toto postúpenie však môže spôsobiť zdržanie a oddialiť rozhodnutie. Preto je vhodné poradiť sa so skúseným právnikom, ktorý sa venuje civilnému právu, aby sa predišlo takýmto chybám.

Formy podania žaloby

Žalobu je možné podať v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale aj elektronicky. Niektoré podania je možné podávať už výlučne elektronicky (napr. podania do Obchodného registra). Elektronické podania však musia byť autorizované elektronickým podpisom. Ak sa tak nestane pri podaní alebo do 10 dní, alebo ak také podania nie sú do 10 dní podané aj v listinnej podobe, súd na ne neprihliadne. Na túto skutočnosť je potrebné myslieť hlavne v prípade, ak máte na podanie žaloby obmedzený čas, a chybu si v takom prípade nemôžete dovoliť, lebo už ju nebude možné napraviť.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Obsah žaloby

Tak ako pri každom podaní na súd, aj zo žaloby musí byť zrejmé:

• ktorému súdu je určená,
• kto ju robí,
• akej veci sa týka,
• čo sa ňou sleduje,
• musí byť podpísaná.

Okrem týchto všeobecných náležitostí musí žaloba obsahovať:

• označenie strán,
• pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
• označenie dôkazov,
• žalobný návrh.

Ak už ide o prebiehajúce konanie, musí byť v podaní uvedená spisová značka konania.

Žalobca musí jasne a presne určiť žalovaného. Nesprávne označenie žalovaného je bežným nedostatkom žalôb. Napr. pri domáhaní sa neplatnosti prevodu bytu, ak došlo k ďalšiemu prevodu na tretiu osobu, nemusí byť zrejmé, či žalovať kupujúceho alebo tretiu osobu. Problém môže nastať aj pri viacerých žalovaných, organizačnej zložke právnickej osoby, žalovaní štátneho orgánu a pod. Otázka určenia žalovaného súvisí aj s otázkou žalobného návrhu.

Žalobný návrh / petit

Asi najťažšou časťou žaloby je určenie, čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. žalobný návrh, alebo tzv. „petit“. Súd až na malé výnimky nemôže prisúdiť viac, ale ani niečo iné ako to, čoho sa žalobca domáha. Súd sa nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu, avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha. Žaloba tak môže byť neúspešná aj v prípade, ak má žalobca vecne „pravdu“, ale nedokáže správne formulovať, čoho sa domáha. Preto sa odporúča žalobu nechať pripraviť advokátovi, ktorý vie posúdiť, čoho sa môžete domáhať a pripraviť podľa toho žalobný návrh.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Žalobný návrh je potrebné formulovať tak, aby bol zmysluplný a najmä vykonateľný. Inými slovami, výrok súdu musí zabezpečovať, že má rozhodnutie obsah, ktorý má praktické dôsledky a zároveň sa dá fyzicky realizovať. Žalobným návrhom sa žalobca spravidla domáha buď určenia, že tu právo je alebo nie je (napr. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), alebo splnenia povinnosti (zaplatiť dlžnú sumu, uhradiť škodu a pod.). V prípade, ak je možné žalovať na plnenie, nie je väčšinou prípustné žalovať určenie.

V prípade, že žalobca žaluje určenie, či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa, aby preukázal tzv. naliehavý právny záujem. Inými slovami, musí súdu zdôvodniť, prečo má na požadovanom určení práva záujem, a teda prečo je pre neho podstatné, aby súd vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu teda musí mať vplyv na právne postavenie žalobcu. Cieľom tohto princípu je zabránenie podávaniu zbytočných žalôb, ktoré nemajú praktický dosah na právne postavenie sporných strán. Pri žalobách na plnenie sa právny záujem nepreukazuje, nakoľko vyplýva z povahy veci.

V prípade, ak je žaloba nezrozumiteľná, neúplná, nemá predpísané náležitosti alebo nie je jasné, čo sa ňou sleduje, súd vyzve žalobcu, aby nedostatky opravil, resp. doplnil chýbajúce náležitosti. Táto povinnosť súdu však neznamená, že by súd žalobcu upozorňoval na správne znenie žalobného návrhu alebo na nedostatky v predkladaných dôkazoch - to je výlučne zodpovednosť žalobcu a súd nesmie takýmto spôsobom zasahovať do rovnosti strán v civilnom procese.

Tvrdenia a dôkazy

Žalobca svoj nárok musí súdu preukázať, s čím sú spojené dve zásadné povinnosti - povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Žalobca musí v prvom rade súdu vysvetliť, o aké tvrdenia (skutkové aj právne) svoj nárok opiera, a následne musí tieto tvrdenia súdu preukázať dôkazmi. Dôkazy môžu byť rôznorodej povahy, spravidla však pôjde najmä o listinné dôkazy a svedecké výpovede. Všetky tieto dôkazy musí žalobca v žalobe označiť (t.j. vymenovať) a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tie je povinný aj priložiť. Nie je nevyhnutné prikladať originály dôkazov, tie predkladá iba na výzvu súdu alebo v prípade, ak sú o ich pravosti pochybnosti.

Podľa CSP sa uplatňuje tzv. sudcovská koncentrácia konania. V praxi to znamená, že je potrebné predložiť všetky dôkazy včas, pričom dôkazy nie sú predložené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr so zreteľnom na hospodárnosť konania. Ak strana nepredloží dôkaz včas, súd naň nemusí vôbec prihliadnuť. Preto je všetky dôkazy, ktorými strana disponuje, potrebné priložiť buď k žalobe, alebo k následnému podaniu (tzv. replike), ktorým žalobca reaguje na vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Dôkazy však nestačí k žalobe priložiť, v samotnej žalobe musí byť dostatočne určitým spôsobom vysvetlené, aké skutkové a právne tvrdenia sa konkrétnymi dôkazmi preukazujú.

Súdne poplatky a trovy

Podanie žaloby nie je zadarmo. Vo väčšine prípadov je súdny poplatok za podanie žaloby 6% z výšky predmetu sporu, maximálne však približne 16.500 EUR v občianskoprávnych sporoch a 33.000 EUR v obchodnoprávnych sporoch. Ak teda žalujete o zaplatenie pohľadávky vo výške 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR. Ak predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR. Niektoré konania a návrhy majú špecificky určený poplatok, napr. návrh na vydanie neodkladného opatrenia je spoplatnený sumou 33 EUR, návrh na rozvod 66 EUR. Všetky poplatky sú uvedené v zákone o súdnych poplatkoch (71/1992 Zb.).

Niektoré konania sú od poplatku úplne oslobodené. Týka sa to mnohých rodinných vecí (napr. konanie o výživné), žalôb zamestnancov v pracovnoprávnych sporoch, žalôb spotrebiteľov či konkurzných konaní. Aj v prípade, že konanie štandardne podlieha poplatku, môže byť strana od poplatku oslobodená, ak to jej pomery odôvodňujú. Oslobodenie sa môže udiať výlučne na žiadosť a strana musí dôvody oslobodenia preukázať (pôjde najmä o preukázanie zlých sociálnych pomerov).

Ak podávate dôvodnú žalobu, nemusí Vás ale jej podanie v konečnom dôsledku stáť nič. Strana, ktorá je v konaní neúspešná, je totiž povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania. To sa týka tak súdneho poplatku (ak je úspešný žalobca), ako aj nákladov na advokáta, ktoré sa vypočítajú podľa počtu úkonov, ktoré advokát v konaní vykonal a hodnoty sporu podľa príslušnej vyhlášky (655/2004 Z.z.). Ak je úspech strany čiastočný, náhrada trov môže byť pomerne rozdelená, prípadne môže súd nepriznať náhradu žiadnej strane.

Súdny poplatok je možné zaplatiť pri podaní žaloby, alebo následne na výzvu súdu. Ak žalobca nezaplatí poplatok na výzvu súdu (spravidla v lehote 10 dní), súd konanie zastaví.

Premlčanie a iné lehoty

Pri podávaní žalôb je veľmi dôležité myslieť na to, aby bola žaloba podaná včas. Najväčším „nepriateľom“ včasného podania žaloby je inštitút premlčania. Ak je právo premlčané, a žalovaný v konaní uplatní námietku premlčania, žalobe nemožno vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že by bola inak dôvodná. Ak je však žaloba podaná včas (pred uplynutím premlčacej doby), počas súdneho konania už premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz, pričom v občianskych veciach je spravidla trojročná a v obchodných štvorročná. Premlčanie je však v mnohých prípadoch upravené osobitne (spôsobenie škody, bezdôvodné obohatenie, poistné udalosti a pod.), preto je potrebné posúdiť ju v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností.

Okrem premlčania zákon v mnohých ďalších prípadoch stanovuje osobitné doby na podanie žaloby, ktorých cieľom je zabezpečovať právnu istotu - t.j. znemožniť, aby mohli byť niektoré právne úkony či právne skutočnosti spochybňované s väčším časovým odstupom. Ide napr. o možnosť napadnúť platnosť valného zhromaždenia, alebo o možnosť podať správnu žalobu na postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy. V týchto prípadoch je lehota na podanie žaloby len dva mesiace, pričom v iných prípadoch môže byť lehota odlišná.

Správny súdny poriadok a konanie pred správnym súdom

Správny súd prejednáva veci verejne, pričom z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom. Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje zákon a účastníci konania majú rovné postavenie. Konanie sa uskutočňuje na vecne, miestne a kauzálne príslušnom správnom súde. Ak správny súd zistí, že nie je príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená, nesúhlasí so svojou miestnou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu.

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, pričom všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Na konanie pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.

Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, ak bolo preň záväzné a nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom. Správny súd preskúmava, či rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia. Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva.

Žaloba v správnom súdnictve

Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k) Správneho súdneho poriadku, nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal.

Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) Správneho súdneho poriadku zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) Správneho súdneho poriadku zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3.

Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec.

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví.

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia.

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu.

Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu.

Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou. Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu. Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane.

Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd.

Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi.

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd …

tags: #žaloba #podaná #na #miestne #nepríslušný #súd