Žaloba vo veci ochrany dobrej povesti fyzickej osoby

Úvod

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje v Čl. 19 právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, fyzická osoba sa môže domáhať ochrany súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti. Tento článok sa venuje žalobe vo veci ochrany dobrej povesti fyzickej osoby.

Právny rámec ochrany osobnosti

Ochrana osobnosti je upravená v niekoľkých právnych predpisoch Slovenskej republiky. Základné ľudské práva a slobody upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 16 a čl. 19, ktoré okrem iného jednoznačne určujú, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom a že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Na strane druhej politické právo obsiahnuté v čl. 26 zakotvuje, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a že ich možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až § 16 poskytuje všeobecnú ochranu osobnosti človeka, ktorá sa vzťahuje na celú oblasť občianskeho práva. Predmetom ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Z hľadiska osobných údajov je dôležitá predovšetkým občianskoprávna ochrana súkromia a mena fyzickej osoby, ktorá zahŕňa širší rozsah ochrany súkromnej sféry života človeka ako zákon na ochranu osobných údajov. Občiansky zákonník chráni právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov, ochranu mena, priezviska, ale aj napríklad ochranu pseudonymu. Občianskoprávna rovina ochrany osobných údajov upravuje aj ochranu písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových a zvukových záznamov, týkajúcich sa fyzickej osoby.

Špeciálnym zákonom je aj zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) je odo dňa svojej účinnosti v úzkom spojení so zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý bol novelizovaný pod číslom 122/2013 Z. z. Tieto obsahovo odlišné právne normy poskytujú zákonný rámec pre oblasť práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky a to je základne právo na informácie a základné práva súvisiace s ochranou súkromnej sféry jednotlivca.

Zásah do dobrej povesti

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. Podľa názoru súdnej praxe do občianskej cti fyzickej osoby chránenej ustanovením § 11 a nasl. OZ možno neoprávnene zasiahnuť nielen zverejnením difamujúcich (hanlivých) skutkových tvrdení (najmä zverejnením nepravdivých skutočností) týkajúcich sa fyzickej osoby, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o tejto osobe (neprípustnou kritikou občana či jeho konania). Kritika musí byť primeraná obsahom aj formou. Záleží preto aj na označení jednotlivých javov, forme označenia konania občana, forme charakterizujúcej charakter a vlastnosti občana.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Je potrebné tiež zvážiť, či došlo konaním voči dotknutej osobe len k prípustnej kritike (hodnotiacemu úsudku) alebo boli prezentované nepravdivé skut­ko­vé tvr­de­nia (fakty). „…Za nep­rav­di­vé úda­je v zmys­le § 373 Tr. zák. ne­mož­no po­tom po­va­žo­vať ta­ké tvr­de­nia, kto­rú ma­jú hod­no­tia­cu po­va­hu a sú pre­zen­to­va­né ako sub­jek­tív­ne úsud­ky ich auto­rov, te­da nie sú pre­zen­to­va­né ako fak­tic­ký údaj.“ Fakty je totiž možné overiť, čo sa nedá tvrdiť pri hodnotiacej kritike.

Žaloba na ochranu osobnosti

Ak sa fyzická osoba cíti dotknutá na svojej dobrej povesti, má právo podať žalobu na ochranu osobnosti. Žalobou sa môže domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.

Primerané zadosťučinenie

Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia.

Osoby verejného záujmu

Osoby pracujúce vo verejnej správe možno považovať za osoby verejného záujmu (verejne činné osoby). U týchto osôb by sa mala vyžadovať nielen väčšia akceptácia kritiky, ale aj hodnotiacich úsudkov, a to aj s možnosťou použitia expresívnejších výrazov s prvkami provokácie či preháňania. Prá­va na ochra­nu osob­nos­ti sa sa­moz­rej­me mô­žu do­má­hať aj po­li­ti­ci a os­tat­ne ve­rej­ne čin­né oso­by, no kri­té­riá po­sú­de­nia skut­ko­vých tvr­de­ní a hod­no­tia­cich úsud­kov sú v ich prí­pa­doch om­no­ho mäk­šie v pros­pech pô­vod­cov tých­to vý­ro­kov. Je to da­né sku­toč­nos­ťou, že oso­ba vstú­pia­ca na ve­rej­nú scé­nu mu­sí po­čí­tať s tým, že ako oso­ba ve­rej­ne zná­ma bu­de pod drob­noh­ľa­dom ve­rej­nos­ti, kto­rá sa za­ují­ma o jej pro­fe­sio­nál­ny ako aj súk­rom­ný ži­vot a sú­čas­ne ho hod­no­tí, zvlášť, ak ide o oso­bu, kto­rá spra­vu­je ve­rej­né zá­le­ži­tos­ti.

Postup pred podaním žaloby

Najskôr je vhodné zvážiť, či ide o nepravdivé informácie, ktoré zasahujú do Vašich práv, napríklad do práva na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka alebo ide o nesprávne úradné informovanie. Odporúčam najprv podať písomnú žiadosť o opravu informácie priamo na príslušné oddelenie Policajného zboru, ktoré informáciu zverejnilo. V žiadosti jasne uveďte, ktoré tvrdenia považujete za nepravdivé, doložte dôkazy a žiadajte opravu a ospravedlnenie. Ak Policajný zbor nevyhovie, môžete podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach (zákon č. 9/2010 Z. z.) alebo sa obrátiť na nadriadený orgán. V prípade, že nepravdivé informácie zasiahli do Vašej cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti, môžete sa domáhať ochrany osobnosti na súde a žiadať aj ospravedlnenie a primerané zadosťučinenie.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach môžete podať sťažnosť na príslušných policajtov. Sťažnosťou podľa § 3 ods. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa. Ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Sťažnosť v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa.

Ak chcete podať sťažnosť na vyšetrovateľa zo zaujatosti, môžete postupovať v zmysle ust. § 31 ods. Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Podľa ust. § 31 ods. Pokiaľ máte pochybnosť o nezaujatosti, je potrebné vzniesť námietku.

Ochrana osobných údajov

V súvislosti s osobnými údajmi nemožno obísť ani ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré osobnosti človeka poskytujú všeobecnú ochranu ustanoveniami § 11 až § 16, ktorá sa vzťahuje na celú oblasť občianskeho práva. Občianskoprávna ochrana je priamo odvodená z ústavných, základných ľudských práv a slobôd a jej subjektom, rovnako ako v zákone o ochrane osobných údajov, je výhradne fyzická osoba ako nositeľ osobnostných práv. Predmetom ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Z hľadiska osobných údajov je dôležitá predovšetkým občianskoprávna ochrana súkromia a mena fyzickej osoby, ktorá zahŕňa širší rozsah ochrany súkromnej sféry života človeka ako zákon na ochranu osobných údajov. Občiansky zákonník chráni právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov, ochranu mena, priezviska, ale aj napríklad ochranu pseudonymu. Občianskoprávna rovina ochrany osobných údajov upravuje aj ochranu písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových a zvukových záznamov, týkajúcich sa fyzickej osoby.

Všeobecnou podmienkou využitia inštitútov právnej ochrany osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry fyzickej osoby je neoprávnený zásah do týchto práv, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti človeka, alebo ktorý je v rozpore s ustanoveniami zákonov upravujúcich práva a povinnosti na úseku ochrany osobných údajov na jednej strane a oprávnenia na získanie informácií na strane druhej. Oprávnenosť a povahu zásahu je potrebné hodnotiť v súvislosti s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré upravujú zákonné licencie a iné okolnosti vylučujúce protiprávnosť zásahu do osobných a osobnostných práv fyzickej osoby.

S cieľom vytvorenia primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, upravujú ustanovenia zákona o slobode informácií podmienky, zákonne obmedzenia a povinnosti pre štátne orgány, ktoré pri svojej činnosti spracúvajú informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby. Tento taxatívny výpočet chránených prvkov vyplýva z ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií, ktorý upravuje inštitút ochrany osobnosti a osobných údajov a štátnym orgánom v postavení povinných osôb priznáva práva k zákonnému obmedzeniu práva na informácie. Obmedzenie spočíva v postupe povinnej osoby, ktorá taxatívne uvedené informácie sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Rovnováhu medzi uplatnením práva a jeho ochranou tu zabezpečuje okrem iného aj silný právny inštitút súhlasu dotknutej osoby. Preto zákon o slobode informácií na jednej strane prístup k takým informáciám obmedzuje, ale na strane druhej poskytuje možnosť a právo konkrétnej fyzickej osobe, aby sama rozhodla o miere ochrany údajov zo súkromnej sféry.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Poskytnutie súhlasu dotknutej osoby je výlučne v kompetencii konkrétnej osoby a nie je možné ho nijakým spôsobom nahradiť ani vynútiť. Samotný súhlas musí byť písomný a musí byť z neho zrejmé, kto súhlas poskytuje a akých údajov sa týka. V praxi sa často vyskytujú prípady kedy oprávnené osoby žiadajú rôzne druhy informácií osobnej povahy a očakávajú od povinných štátnych orgánov, že zabezpečia súhlas od dotknutej osoby. Zákon o slobode informácií však vo svojich ustanoveniach neukladá povinnosť štátnemu orgánu v postavení povinnej osoby, aby súhlas od dotknutej osoby vyžadoval alebo nejakým spôsobom zabezpečoval. Táto povinnosť nie je nijakým spôsobom špecificky určená. Zo znenia ustanovenia zákona o slobode informácií je však možné vyvodiť záver, že súhlas dotknutej osoby predkladá oprávnená osoba, ktorá požaduje sprístupnenie informácií osobnej povahy.

V súvislosti s úpravou právneho inštitútu súhlasu dotknutej osoby so zverejnením jej osobných údajov, je potrebné spomenúť aj pripravovanú novelu zákona o slobode informácií, ktorá okrem iného zavádza drobné úpravy priamo v ustanovení § 9. Najvýraznejšou zmenou respektíve doplnením, ktoré má slúžiť k zabezpečeniu ochrany práva na informácie, by malo byť zavedenie možnosti pre povinnú osobu, aby vyzvala dotknutú osobu, zákonného zástupcu dotknutej osoby alebo jej blízku osobu na udelenie písomného súhlasu. Zákonodarca však novelou nezavedie ani v tomto prípade vynútiteľnú povinnosť pre povinné osoby, ktorá by ich striktne zaväzovala k zaslaniu výzvy na udelenie súhlasu. Ide len o procesne voliteľnú možnosť, ktorá má zabezpečiť zákonnosť obmedzenia práva na informácie a zdôrazniť osobnostný charakter údajov súkromnej povahy.

V praxi povinných osôb nie sú výnimkou prípady kedy sú osobné údaje a iné údaje osobnej povahy súčasťou iných informácií alebo dokumentov, ktoré nepodliehajú obmedzeniam zákona o slobode informácií. Ochrana osobných údajov je v tomto prípade zabezpečená formou anonymizácie požadovaných informácií, ktoré majú charakter údajov osobnej povahy podliehajúcich zákonným obmedzeniam. Inštitút anonymizácie nie je v zákone o slobode informácie uvedený, ale vyplýva z kontextu ustanovení upravujúcich súbor informácií, ktoré sa nesprístupňujú. Anonymizácia má formu riadneho rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení informácie, ktorým sa obmedzí prístup k informáciám, ktoré podliehajú osobitnému režimu ochrany. Takými informáciami sú samozrejme aj informácie o osobných údajoch. Praktickým významom anonymizácie je, že oprávnená osoba získa časť požadovaných informácií v rozsahu, v akom to umožňujú zákonné predpisy a povinná osoba tak nie je nútená autoritatívne obmedziť právo na informácie, na ktoré ma oprávnená osoba nárok. Ochrana sa poskytne vybranému súboru informácií a v sprístupnených informáciách alebo dokumentoch sa priamo fyzicky, alebo technicky citlivé informácie anonymizujú prostriedkami, ktoré zabezpečia ochranu vybraných údajov.

Vzájomná kolízia práva na informácie a práva na ochranu osobných údajov a údajov osobnej povahy vytvára právne konflikty záujmov, kde na jednej strane stojí štátny orgán ako povinná osoba a na druhej strane oprávnená osoba ako subjekt aplikácie práva na informácie. Na každej strane sporu stoja dve výrazné práva a slobody, ktoré sú zabezpečované tak vnútroštátnymi, ako aj medzinárodnými právnymi predpismi.

tags: #žaloba #vo #veci #ochrany #dobrej #povesti