Sťažnosť správcu prebytočného majetku štátu alebo vlastníka nehnuteľnosti

Tento článok sa zaoberá problematikou nakladania s majetkom štátu a samospráv, pričom sa zameriava na proces predaja prebytočného majetku a s tým súvisiace aspekty, ako sú legislatíva, postupy a potenciálne riziká. Článok sa dotýka aj problematiky prevodu pozemkov nezistených vlastníkov a hospodárenia s majetkom samospráv.

Nakladanie s prebytočným majetkom štátu

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, spravujú majetok štátu v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Tento majetok zahŕňa veci a majetkové práva zverené štátnemu podniku pri jeho založení, ako aj majetok nadobudnutý počas jeho činnosti. Štátny podnik má právo majetok držať, užívať a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi, avšak nemôže ním zabezpečovať záväzky tretích osôb.

Štátny podnik predáva iba prebytočný majetok, ktorý neslúži na plnenie úloh v rámci jeho predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním. Zoznam prebytočného majetku navrhuje príslušná organizačná zložka a schvaľuje generálny riaditeľ štátneho podniku. Štátny podnik si vyhradzuje právo meniť a dopĺňať tento zoznam počas roka v prípade, že majetok bude potrebný pre hospodársku činnosť.

Proces predaja prebytočného majetku

Predaj prebytočného majetku sa realizuje dvoma spôsobmi:

1. Priamy predaj konkrétnemu záujemcovi: Tento spôsob je možný za podmienok a z dôvodov uvedených v smernici Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Kúpna cena sa určuje na základe znaleckého posudku a internej metodiky štátneho podniku.
2. Obchodná verejná súťaž: Táto súťaž sa vyhlasuje s odkazom na ust. § 281 Obchodného zákonníka a za podmienok stanovených smernicou MPRV SR. Minimálna východisková cena sa určuje na základe znaleckého posudku a internej metodiky štátneho podniku. Cena ponúknutá víťazom súťaže je výslednou kúpnou cenou.

Po výbere spôsobu predaja nasleduje proces schvaľovania:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

• Štátny podnik predloží na MPRV SR žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu.
• Žiadosť prerokúva rezortná majetková komisia, ktorej záver je pre ministra odporúčaním na udelenie alebo neudelenie súhlasu.
• Po udelení súhlasu MPRV SR uzatvorí štátny podnik s kupujúcim kúpnu zmluvu.
• Po úhrade kúpnej ceny podá štátny podnik návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Predaj majetku štátu podľa § 45a ods.1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je upravený v Smernici Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. Predaj majetku štátu podľa § 50a ods.4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch je upravený v Smernici Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. Uvedený predaj majetku štátu sa realizuje priamym odpredajom iba vo vymedzenom prípade a výlučne v prospech obce.

Záujemca o kúpu prebytočného majetku štátu v správe štátneho podniku môže svoju písomnú žiadosť adresovať na miestne príslušnú organizačnú zložku štátneho podniku alebo na generálne riaditeľstvo štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie SNP č. 8 , Banská Bystrica. Právny nárok na uzatvorenie nájomného vzťahu, či predaj konkrétneho majetku zo zoznamu prebytočného majetku žiadateľovi o nájom alebo predaj nevzniká. Štátny podnik je oprávnený, nie povinný realizovať predaj majetku štátu.

Prevod pozemkov nezistených vlastníkov

Prevod pozemkov nezistených vlastníkov (§ 16 ODS. 1 PÍSM. b) a c) zákona č. 180/1995 z. z.) sa riadi špecifickými pravidlami. Právnické osoby sú povinné s fondom komunikovať elektronicky a doklady je potrebné doručovať do elektronickej schránky fondu. Fond každú žiadosť o prevod pozemku posudzuje individuálne, pričom pri posudzovaní musí prihliadať na celospoločenské záujmy a prioritne na záujmy ochrany hodnoty pôdy a pôdy ako takej vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF. Zároveň je fond povinný podľa § 19 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 3 ods. zákona č. 40/1964 Zb.

Po prijatí žiadosti bude k žiadosti založený spis s prideleným číslom. O zaevidovaní žiadosti bude žiadateľ informovaný. V prípade, ak je z posúdenia zrejmé, že prevod je možný v zmysle platnej legislatívy a interných predpisov fondu, ale nie sú doložené prvotné doklady resp. Po doložení prvotných dokladov, posúdení žiadosti a určení, že prevod je možný v zmysle platnej legislatívy a interných predpisov fondu, a rozhodnutí, že SPF bude prevod nehnuteľnosti realizovať, bude žiadateľ vyzvaný na doloženie ďalších potrebných dokladov, ktoré sú nákladovou položkou žiadateľa (napr. Po doložení všetkých potrebných dokladov, bude na predmet prevodu fondom stanovená cena, za ktorú fond môže predať konkrétnu nehnuteľnosť. Po úhrade kúpnej ceny je zaslaný žiadateľovi právny akt spolu s návrhom na vklad.

SPF pri stanovení ceny (kúpnej ceny, finančnej náhrady a pod.) postupuje v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v z.n.p., vykonávacou vyhláškou MS SR č. 228/2018 Z. z. k tomuto zákonu, v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. Potreba uvedeného dokladu vyplýva z ustanovenia §18 ods. 4 zákona č. V zmysle vyššie uvedenej záväznej legislatívy všeobecná hodnota nehnuteľností je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti, ktorá sa dá dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou; t. j. tzv.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Hospodárenie s majetkom samospráv a riziká s tým spojené

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že samosprávy sa príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku, neuvažujú, či ho nebudú potrebovať do budúcnosti a nesnažia sa predať či prenajať nehnuteľnosti čo najvýhodnejšie. V ostatných piatich rokoch viac ako dve tretiny predajov či prenájmov nehnuteľného majetku realizovali formou tzv. osobitného zreteľa, ktorý mal byť výnimočným spôsobom, použitým v odôvodnených prípadoch.

Podľa NKÚ je takýto spôsob najmenej transparentný a často aj finančne nevýhodný pre samotné verejné inštitúcie. NKÚ upozorňuje, že samosprávy predávajú majetok takpovediac za čo chcú, ako chcú a komu chcú. Ak to takto pôjde ďalej, dá sa predpokladať, že v horizonte 20 rokov nebudú vlastniť žiadny, resp. len nezaujímavý nehnuteľný majetok. Hrozí tak, že obce si budú musieť na plnenie svojich úloh prenajímať nehnuteľnosti od súkromných spoločností, ktorým ho teraz predávajú.

NKÚ v aktuálnom znení zákona o majetku obcí vidí riziká, najmä kvôli nejasným a nejednoznačne upraveným procesom schvaľovania zámeru a spôsobu prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Nejasné pravidlá tak v konečnom dôsledku poškodzujú záujmy obce a jej občanov. Prevod majetku formou osobitného zreteľa mal umožniť verejným inštitúciám riešiť špecifické situácie, ako napr. vysporiadanie majetku malých rozmerov a nízkej hodnoty či v odôvodnených prípadoch podporiť všeobecne akceptovaný verejnoprospešný účel. Hlavným cieľom má byť, aby z realizovaného prevodu nemali benefity súkromné spoločnosti či jednotlivci, ale pokiaľ možno celá spoločnosť - obyvatelia dotknutej obce, mesta či kraja.

NKÚ poukazuje na rizikovosť prevodu majetku za symbolickú cenu jedno euro, čím sa obchádza zákaz darovania nehnuteľného majetku. Navyše, predajom majetku pod trhovú cenu poskytuje obec či VÚC kupujúcemu nepriamu peňažnú pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci, z čoho vyplývajú povinnosti, ktoré si obce zvyčajne neplnia. V tejto súvislosti NKÚ odporúča rezortu financií, aby úpravou zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC komplexne riešil problematiku prevodu majetku územnej samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä z procesného hľadiska tak, aby pravidla boli jasné a nespochybniteľné. Zároveň odporúča zaviesť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných ustanovení zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC.

NKÚ preto pripravil pre samosprávy návod, tzv. 1. 2. 3. 3.3 zámer predať nehnuteľný majetok obce zverejniť na úradnej tabuli a internetovej stránke obce a v prípade OVS, dražby a priameho predaja aj v regionálnej tlači, prípadne aj iným vhodným spôsobom, napr. 4. 4.4 minimálne na internetovej stránke obce zverejniť každý krok prevodu nehnuteľného majetku obce, od rozhodnutia o prebytočnosti majetku, resp.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Nová stavebná legislatíva a jej vplyv

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z.

Zmeny v zákone o hlavnom meste SR Bratislave

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku.

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide.

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť úlohy hlavného architekta ako orgán u hlavného mesta a vymedziť jeho úlohu v oblasti územného plánovania a výstavby. Navrhuje sa tiež ustanoviť funkčné obdobie pre vykonávanie tejto funkcie, ako je to bežné aj pre iné orgány mesta. Zároveň sa ustanovuje základ pre fungovanie organizácie v zriaďovacej pôsobnosti samosprávy Bratislavy vytvorenej na plnenie (najmä) územnoplánovacích úloh.

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Zmeny ustanovení § 25 je nevyhnutná, keďže súčasná právna úprava spôsobuje v praxi problémy a neustanovuje jasný obsah práv a povinností na strane štátu a hlavného mesta. To umožňuje „vyhýbanie sa“ povinnosti poskytovať pomoc, čo zvyšuje transakčné náklady na získavanie dát nevyhnutných pre riadne plnenie úloh hlavného mesta a ťažiskového metropolitného regiónu štátu.

Zmeny v živnostenskom zákone a zákone o architektúre

Úprava nadväzujúca na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb.

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne týmto zákonom. Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve, konkrétne v zákone č. 201/2022 Z.z. o výstavbe.

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti.

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude už aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež navrhuje úprava vyvolaná prijatím zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Okrem uvedeného, navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 - inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb.

Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 - inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania - samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov.

Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni ( IEC Paríž ). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré spôsobovalo v praxi problém s absurdným výkladom, podľa ktorého boli konkrétne osoby v slobodnom povolaní povinné realizovať ústavné právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva vo vzťahu ku všetkým.

Úpravou sa harmonizujú pojmy so zákonom o výstavbe a zároveň sa zavádza možnosť používania elektronickej pečiatky a elektronického podpisu v súlade s právnymi predpismi súvisiacimi s používaním elektronického podpisu a pečiatky. Zavádzajú sa nové podmienky výkonu povolania autorizovaných osôb alebo registrovaných osôb podľa tohto zákona vo forme obchodných spoločností. Zavádza sa povinnosť zriadiť obchodnú spoločnosť len za účelom poskytovania služieb v regulovaných povolaniach.

Zavádza sa oprávnenie komory uznávať vzdelanie dosiahnuté na území SR za účelom získania autorizácie, ktoré v doterajšej úprave absentuje. Ustanovuje sa povinnosť zahraničným osobám na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR ovládať štátny jazyk v nevyhnutnom rozsahu v súlade s § 55 zákona č. 422/2015 Z.z. Umožňuje sa komore na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR preskúmavať odbornú kvalifikáciu zahraničných osôb v súlade s § 42 zákona č. 422/2015 Z.z. Umožňuje sa komore vydať registračné osvedčenie hosťujúcim autorizovaným inžinierom.

V súčasnosti je Slovenskej komore architektov zákonom zverená kompetencia uznania vzdelania pre účely prístupu k regulovanému povolaniu „autorizovaný architekt” a „autorizovaný krajinný architekt” len v automatickom režime v súlade s so smernicou č. 36/2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V prípade regulovaného povolania autorizovaný architekt ide o uznanie na báze koordinácie minimálnych požiadaviek na vzdelanie. Doklady o vzdelaní, ktoré uvedené kritériá spĺňajú a sú uvedené v prílohe V smernice (prílohe 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb.), resp. v prípade nadobudnutých práv sa nachádzajú spolu s referenčnými rokmi v Prílohe VI smernice (Prílohe č. 3 SNR č. 138/1992 Zb.

V prípade krajinných architektov sú automaticky uznateľné študijné odbory explicitne uvedené v §16 ods. V prípade prístupu k povolaniu osôb na podklade iného vzdelania ako v automatickom režime, zákon v súčasnosti Slovenskej komore architektov toto uznanie neumožňuje. V nadväznosti na novú sústavu študijných odborov, v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 244/2019 Z. z. prebieha v súčasnosti vzdelávanie krajinných architektov na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre v rámci študijného odboru „poľnohospodárstvo a krajinárstvo”. To znamená, že ani jeden absolvent odbornej prípravy v danej oblasti na území SR nemá prístup k povolaniu cez automatické uznanie v súlade s §16 ods. 14.

Ak by malo však uznanie vykonať Ministerstvo školstva SR v súlade s §16a, je to v rozpore s jeho štandardnou kompetenciou v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní - nemá vytvorené štruktúry ani právny rámec pre uznanie vzdelania nadobudnutého na území SR. Vzhľadom na uvedené je teda uznanie vzdelania v oblasti krajinnej architektúry podľa aktuálne platného zákona nevykonateľné a predložená novela uvedenú nevykonateľnosť eliminuje v plnom rozsahu. Súčasne eliminuje členitosť ustanovení, ktoré danú oblasť upravujú a zavádza pre obe povolania veľmi jasný princíp uznania v automatickom režime, resp.

V súčasnosti sa doklady, resp. kvalifikácie, ktoré zabezpečujú prístup k povolaniu v automatickom režime nachádzajú v Prílohách 2 a 3 zákona. Ich zmena je náročná a často nereaguje dosť dynamicky na zmeny vyvolané praxou/resp. zmenami vo vzdelávaní (napr. prípad krajinno-architektonického vzdelania). Uvedená zmena súčasne ukladá uznávaciu kompetenciu pre uznanie vzdelania za účelom výkonu regulovaného povolania autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač a autorizovaný stavebný inžinier príslušnej komore. Toto uznanie by zabezpečila príslušná komora bez ohľadu na skutočnosť či ide o vzdelanie nadobudnuté na území SR, členského štátu EÚ resp. tretieho štátu.

Stanovujú sa pravidlá vyčiarknutia z evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru a na výkon činnosti energetickej certifikácie budov (§3a ods. Navrhovanou úpravou sa stanovuje výpočet údajov zapisovaných v zozname alebo v registri, ktoré síce komora v praxi zapisuje, avšak doteraz neboli predmetom zákonnej úpravy. Z dôvodu zavedenia možnosti komory pozastaviť činnosť autorizovanej osobe (§15d) je nutné tento údaj do výpočtu zapisovaných údajov v zozname doplniť.

Úpravou sa zavádza možnosť aplikácie kompenzačného opatrenia aj pre povolanie inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaného stavebný dozor. Z dôvodu zabezpečenia prostriedkov dohľadu nad výkonom povolania sa navrhuje rozšíriť evidenčné povinnosti aj o evidenciu prípadov spoločne vykonávaných činností, resp. Dôvodom úpravy je oprava formálnej chyby. Navrhovaným znením dochádza k zmene volebného obdobia valného zhromaždenia z pôvodných dvoch rokov na štyri roky. Z pohľadu praxe sa predĺženie volebného obdobia javí ako primerané. Navrhovanou zmenou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať dvojročné volebné obdobie disciplinárnej komisie (viď. nové znenie § 27 ods. 1 písm.

Vypustenie ustanovenia z dôvodu, že výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu alebo z registra nemajú povahu dôležitých písomností, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk. Navrhovanou zmenou sa reaguje na to, že tzv. malé preukazy o odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, získané na výkon týchto činnosti do 31.07.2000, boli stále ponechané v platnosti, hoci už mali byť v minulosti nahradené.

Zmeny v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov.

Ďalšia skupina vzťahov vychádza z regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami. Súčasťou zákona sú aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Navrhuje sa aj úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitostí potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov.

Tento zákon sa s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 aplikuje aj na nebytové domy, v ktorých sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a zároveň spoločné časti a spoločné zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na správcu nebytového domu sa na rozdiel od správcu bytovej budovy nevzťahuje zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z.

Zmeny v zákone o správe majetku štátu

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Takisto sa dopĺňa ďalšia podmienka, ktorá oprávňuje vlastníka stavby nadobudnúť touto stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu mimo súťaže, prípadne aj priľahlého pozemku. Navrhuje sa, aby v tomto prípade stavba spĺňala nielen definičné znaky stavby ustanovené v § 2 ods. 2 písm.

Návrhom zákona sa zakotvujú podmienky, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j.

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Navrhovaným ustanovením sa taxatívne upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou definovanej v § 2 ods. 2 písm.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na pot…

tags: #sťažnosť #správca #prebytočného #majetku #štátu #alebo