
Záložné právo predstavuje významný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní pohľadávok veriteľov. Tento článok sa zameriava na povinnosti záložcu v rámci záložno-právneho vzťahu a na dôsledky, ktoré z týchto povinností vyplývajú. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na praktické aspekty a judikatúru súdov.
Záložno-právny vzťah má svoje podstatné náležitosti a vlastnosti, ktoré ho odlišujú od iných právnych vzťahov. Rovnako ako ručenie, aj záložné právo predstavuje záruku za dlh a obsahuje povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Chápanie záložného práva a jeho náležitostí je často predmetom diskusií, ktoré vychádzajú z rozdielnych pohľadov na jeho účel a využitie.
Subjekty záložno-právneho vzťahu sú:
Osoba dlžníka a záložcu môžu byť totožné, ale nemusia. K osobe veriteľa a dlžníka z hlavného záväzkového vzťahu môže pristúpiť tretia osoba, ktorou je záložca, ktorý poskytnutím svojej veci do zálohu zabezpečuje splnenie dlžníkovho záväzku.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva je určenie predmetu zmluvy. Predmetom záložno-právneho vzťahu je záloh, ktorý musí byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Záloh predstavuje časť majetku záložcu, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade nesplnenia povinností sa môže záložný veriteľ uspokojiť z tohto zálohu.
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
Riešenie ich právneho vzťahu k samotnému zálohu ponecháva zákon v prvom rade na zmluvných stranách.
Prevoditeľnosť je základnou vlastnosťou, ktorú musí záloh spĺňať, aby sa mohol stať predmetom záložnej zmluvy. Táto vlastnosť je nevyhnutná, pretože jednou zo základných funkcií záložného práva je jeho realizácia, v dôsledku ktorej sa prevádza vlastnícke právo k zálohu na inú osobu. Obmedzenia v prevoditeľnosti, ktoré by vznikli neskôr, nemajú vplyv na výkon záložného práva.
Zriadenie záložného práva znamená pre subjekty určité práva a povinnosti, a to jednak voči zálohu, ako aj voči sebe navzájom a voči tretím osobám. Tieto práva a povinnosti sa vzťahujú na jednotlivé subjekty v závislosti od toho, či ide o posesórne alebo neposesórne záložné právo, resp. u koho sa záloh počas trvania záložného práva nachádza.
V prípade obsahu záložno-právneho vzťahu je potrebné odlišovať práva a povinnosti, ktoré sa viažu k záložnému právu pred splatnosťou alebo po splatnosti zabezpečenej pohľadávky. K nadobudnutiu a výkonu práv, resp. splnenia povinností súvisiacich so záložným právom viažucim sa k splatnej zabezpečovanej pohľadávke nemusí vôbec prísť.
Záložca môže užívať záloh zvyčajným spôsobom, avšak musí sa zdržať všetkého, čím by sa mohla znížiť hodnota zálohu, s výnimkou bežného opotrebenia. Záložca môže užívať nehnuteľnosť bez akýchkoľvek iných obmedzení, t.j. prenajať, vypožičať, zaťažiť ďalším záložným právom ako aj scudziť, avšak to len do okamihu, kedy mu bude doručené oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Potom môže záloh previesť na inú osobu len so súhlasom záložného veriteľa.
Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú pre výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.
Po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie tohto zákazu nemá účinky voči záložnému veriteľovi a tento môže začať výkon záložného práva s výnimkou prípadu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci svojho predmetu podnikania.
V procese konštituovania záložného práva k zálohu možno rozlíšiť dve etapy:
Žiadosť o registráciu záložného práva podáva záložca, ak záložné právo bolo zriadené na základe písomnej zmluvy. V ostatných prípadoch podáva žiadosť záložný veriteľ.
Záložné právo zaniká z rôznych dôvodov, napríklad:
Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?
Uhrádzacia funkcia záložného práva sa prejaví vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. V takom prípade môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná.
Začatie výkonu záložného práva musí záložný veriteľ písomne oznámiť záložcovi a obligačnému dlžníkovi, ak osoba obligačného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Pri záložných právach, ktoré sa registrujú v Notárskom centrálnom registri záložných práv, musí taktiež zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri.
Ustanovenie § 151ma OZ podrobne upravuje tzv. pluralitu veriteľov, resp. situáciu, kedy na zálohu vzniklo viacero záložných práv viacerých záložných veriteľov. Táto situácia najmä v rovine výkonu záložného práva je regulovaná zásadou priority, resp. určujúce je poradie záložných veriteľov - záložný veriteľ so skorším poradím má lepšie postavenie ako záložný veriteľ s neskorším poradím.
Zákonné záložné práva majú prednostné postavenie, a to aj napriek tomu, že uvedené nie je explicitne vyjadrené v príslušných ustanoveniach právnych predpisov.
Judikatúra súdov Slovenskej republiky sa zaoberá rôznymi aspektmi záložného práva, vrátane plurality záložných práv a poradia zákonného záložného práva.
Nová právna úprava záložného práva priniesla zjednodušenie uspokojenia pohľadávky pre veriteľa. Záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo na dražbe. V dnešnej dobe je najbežnejším spôsobom predaja zálohu jeho predaj na dražbe.
tags: #záložné #právo #povinnosti #záložcu