Žalovaný nie je oprávnený nakladať s predmetom dražby

Tento článok sa zaoberá problematikou dobrovoľných dražieb a právom žalovaného nakladať s predmetom dražby. Analyzuje sa prípad, v ktorom žalobcovia napádajú platnosť dražby a žiadajú súd o preskúmanie zákonnosti celého procesu.

Úvod

Dobrovoľné dražby sú jedným zo spôsobov, ako veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nespláca svoje záväzky. Avšak, tento proces musí byť v súlade so zákonom a rešpektovať práva všetkých zúčastnených strán. Ak existujú pochybnosti o zákonnosti dražby, dlžník má právo obrátiť sa na súd so žalobou o určenie jej neplatnosti.

Kontext prípadu

Žalobcovia v 1. až 4. rade podali návrh na súd voči žalovaným v 1. až 4. rade, domáhajú sa určenia neplatnosti dražby nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalobcovia argumentujú tým, že žalovaný v 1. rade (záložný veriteľ) nebol oprávnený nakladať s predmetom dražby, a že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Podľa zistených skutočností, žalobca v 1. rade uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere. Ako zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Neskôr, žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku žalovanému v 3. rade, ktorý následne inicioval dobrovoľnú dražbu. Dražbu vykonal žalovaný v 2. rade a nehnuteľnosti vydražil žalovaný v 4. rade.

Argumentácia žalobcov

Žalobcovia tvrdia, že pohľadávka zabezpečená záložným právom bola premlčaná v čase konania dražby. Poukazujú na to, že žalovaný v 1. rade nesprávne interpretoval ustanovenia Zákona o bankách a že meškanie so splácaním úveru bolo dlhšie ako 90 dní. Ďalej argumentujú tým, že žalovaný v 3. rade nebol oprávnený na výkon záložného práva, pretože fond rozvoja bývania nesúhlasil s dražbou.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Žalobcovia tiež namietajú, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a že podmienky úverovej zmluvy boli neprijateľné. Poukazujú na to, že dražobník nereflektoval na ich námietku existencie súdneho konania a že dražba bola vykonaná bez súdnej kontroly.

Obrana žalovaných

Žalovaní žiadajú zamietnuť žalobu a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania. Argumentujú tým, že pohľadávka nebola premlčaná v čase konania dražby a že žalovaný v 3. rade bol platne postúpený pohľadávkou. Tvrdia, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a že žalobcovia sa včas nedomáhali svojich práv.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že zákonná úprava neumožňuje určenie neplatnosti dražby z dôvodu, že pohľadávka bola premlčaná. Súd tiež poukázal na to, že žalobcovia sa včas nedomáhali svojich práv a že v tomto prípade ide o sankciu za včasné neuplatnenie práva.

Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcov, že žalovaný v 3. rade nebol oprávnený na výkon záložného práva, pretože fond rozvoja bývania nesúhlasil s dražbou. Súd však túto námietku neuznal za dôvodnú.

Odvolanie žalobcov

Žalobcovia podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. V odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie sa nezaoberal kľúčovou otázkou, t. j. či bol žalovaný v 1. rade oprávnený nakladať s predmetom dražby. Ďalej argumentujú tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a že jeho rozhodnutie je nezákonné.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Žalobcovia v odvolaní poukazujú na viaceré procesné nedostatky, ktorých sa mal dopustiť súd prvej inštancie. Tvrdia, že súd odmietol vykonať dokazovanie v zmysle ust. § 140 ods. 1 písm. c/ d/ e/, f/,g/, h/ CSP a že im tým znemožnil preukázať ich tvrdenia.

Právne aspekty

Právny rámec pre daný prípad tvoria najmä nasledujúce právne predpisy:

• Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
• Občiansky zákonník
• Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
• Civilný sporový poriadok

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, žalobu na určenie neplatnosti dražby môže podať osoba, ktorá tvrdí, že jej práva boli dražbou dotknuté. Žaloba musí byť podaná v lehote troch mesiacov odo dňa konania dražby.

Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, súd môže určiť dražbu za neplatnú, ak zistí, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

Neodkladné opatrenie

Žalobcovia sa domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa zakázalo žalovaným nakladať s predmetom dražby. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdia, že im hrozí závažná ujma, ak sa dražba vykoná.

tags: #zalovany #nie #je #opravneny #nakladat #s